MESIAC Mesiac s vekm zaiatonm psmenom oznauje vesmrne

MESIAC

Mesiac s veľkým začiatočným písmenom označuje vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme. Je jej jediným prirodzeným satelitom. Nemá iné formálne meno ako "Mesiac", aj keď sa občas nazýva Luna (latinský výraz pre "mesiac"), alebo sa používa aj kmeň selen(podľa gréckej bohyne Mesiaca Seléné). Aby bol odlíšený od bežných mesiacov, jeho symbolom je kosák (Unicode: ☾). Náš Mesiac je šiestym najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Zemi s Mesiacom sa niekedy hovorí dvojplanéta. Zem má iba 81 -krát väčšiu hmotnosť a štyri krát väčší priemer ako Mesiac.

Mesačné svetlo Mesiac je druhým najjasnejším telesom na oblohe. Všetko jeho svetlo je odrazené a pochádza hlavne od Slnka. Malú časť mesačného svitu by sme mohli nazvať zemský svit. Je to vidieť vtedy, keď má Mesiac tvar úzkeho kosáčika a jeho temná časť je slabo osvetlená. Nazýva sa to popolavý svit. Spôsobuje to slnečné svetlo odrazené od Zeme k Mesiacu a ten ho zase odráža späť na Zem.

Pohyby Mesiaca Pri pozorovaní zo Zeme prechádza Mesiac postupne všetkými fázami, ktoré sú určené tým, akú veľkú časť osvetleného povrchu Mesiaca vidíme. Tieto fázy, ktoré zodpovedajú lunárnemu dňu zavŕšia jeden úplný cyklus za 29 dní 12 hodín a 44 minút. Tento cyklus pozorovaný zo Zeme sa nazýva synodický mesiac. Pretože v pohybe Mesiaca dochádza k malým nepravidelnostiam, pozorujeme v skutočnosti zo Zeme o malý kúsok viac ako presnú polovicu. Tieto malé odchýlky v rotácii nazývame libračný pohyb.

Mesačné fázy Doba rotácie Mesiaca je 27 dní 7 hodín a 43 minút a za tento istý čas sa Mesiac otočí okolo svojej osi. Takáto rotácia sa nazýva viazaná. To spôsobuje, že vidíme stále tú istú stranu - privrátenú. (Odvrátenú stranu zo Zeme nikdy nevidno. ) To je príčinou, mesačných fáz, ktoré sa menia od splnu (Zem je medzi Slnkom a Mesiacom) až po nov (Mesiac je medzi Zemou a Slnkom).

Štruktúra Mesiac má kôru, ktorá je na privrátenej strane k Zemi hrubá asi 60 km. Pod ňou je vrchný horninový plášť siahajúci do hĺbky asi 800 km. Nevie sa aké jadro má Mesiac nemá atmosféru avšak obežné sondy zistili, že v kráteroch okolo jeho polárnych oblastí, ktoré sú vo večnom tieni, je významné množstvo zamrznutej vody.

Vznik Mesiaca Mesiac vznikol zhruba v rovnakom čase ako Zem – pred 4, 6 miliardami rokov a jeho zloženie je v podstate rovnaké. Podľa jednej teórie sa Mesiac oddelil od Zeme buď ako jediný kus alebo vznikol z úlomkov, ktoré sa uvolnili pri zrážke s asteroidom a neskôr sa spojili a vytvorili mesačnú hmotu. Podľa inej teórie bol Mesiac kedysi samostatnou planétou, ktorú Zem ulovila svojou gravitačnou silou. Podľa tretieho názoru vznikol Mesiac a Zem rovnakým spôsobom na rovnakom mieste a v rovnakom čase, ale pretože je Zem 81 – krát hmotnejšia, ocitol sa Mesiac okamžite pod vplyvom jej gravitácie.

Zatmenie Slnka a Zatmenie Mesiaca Hoci ide naozaj len o zhodu okolností, uhlové priemery Mesiaca a Slnka videné zo Zeme sú v rámci svojich zmien schopné sa navzájom prekrývať, takže je možné ako úplné tak aj prstencové zatmenie Slnka. Pri úplnom zatmení Mesiac celkom zakrýva slnečný disk a slnečná koróna je viditeľná voľným okom. Pretože sa vzdialenosť medzi Mesiacom a Zemou veľmi pomaly zväčšuje, uhlový priemer Mesiaca sa zmenšuje. To znamená, že pred niekoľkými miliónmi rokov pri zatmení Slnka Mesiac Slnko vždy úplne zakryl a nemohlo nastať žiadne prstencové zatmenie. Z toho ale vyplýva, že za niekoľko miliónov rokov už nebude Mesiac schopný Slnko úplne zakryť a žiadne úplné zatmenia už nebudú. Zatmenia nastávajú iba vtedy, keď sa Slnko, Zem a Mesiac nachádzajú v jednej priamke. Zatmenia Slnka môžu nastať iba ak je Mesiac v nove; zatmenie Mesiaca ak je v splne.

Príliv a odliv Pri obiehaní Zeme a Mesiaca vznikajú na povrchu Zeme 2 sily: 1) príťažlivá sila Mesiaca – je silnejšia na miestach, ktoré sú k nemu najbližšie. Táto sila spôsobuje vzdúvanie morí a oceánov smerom k Mesiacu – príliv. 2) zotrvačná sila Zeme – smeruje preč od Mesiaca. Spôsobuje príliv na opačnej strane zemského povrchu. Tým, že Zem rotuje sa toto vzdúvanie posúva a vytvára príliv a odliv. Následkom tohto trenia sa rotácia Zeme postupne spomaľuje a súčasne sa Mesiac pomaly vzďaľuje od Zeme.

Človek a Mesiac Prvý človek, ktorý pozoroval povrch Mesiaca ďalekohľadom, bol taliansky astronóm Galileo Galilei. Lety prvých kozmických sond potvrdili pozemské pozorovania a v roku 1959 sovietska Luna 3 odfotografovala odvrátenú stranu Mesiaca. Dôležitým krokom v mapovaní Mesiaca bol americký projekt Lunar Orbiter. V rokoch 1967 -1968 urobilo celkom päť staníc podrobné fotografie s vysokým rozlíšením. Bolo zobrazené 99 percent povrchu privrátené strany a 80 percent odvrátenej strany. Od roku 1966 do 1968 na povrchu Mesiaca úspešne pristálo päť amerických sond typu Surveyor.

Apollo 11 V roku 1968 začali Spojené štáty program Apollo, sériu kozmických letov. Roku 1969 pristalo na povrchu Mesiaca s ľudskou posádkou. Do roku 1972 nasledovalo ďalších šesť misií. Program Apollo umožnil dokončiť podrobné mapovanie Mesiaca a poskytol bohatstvo informácií o jeho zložení a geologickej histórii. Posádku Appolla 11 tvorili zľava Neil A. Armstrong, Michael Collins a Edwin E. Aldrin Jr.

Fyzikálne charakteristiky Mesiaca: Priemer - 3476 km Priemerná vzdialenosť od Zeme - 406 676 km (384 400 km) 22 Hmotnosť - 7, 36. 10 kg Doba rotácie (miestny deň) - 27, 32 d Doba obehu (miestny rok) - 27, 32 d Sklon rotačnej osi - 1, 53° Sklon k rovine ekliptiky - 4° 58'- 4° 9’ Priemerná teplota na povrchu - 258 K Maximálna teplota - 413 K Minimálna teplota - 103 K Atmosféra - stopové množstvo vodíka

Jana Hlinková, 05. A www. wikipedia. sk Zem