Mayovia a ich matematika Vetky duchovn ale aj

Mayovia a ich matematika

. . . Všetky duchovné, ale aj materiálne úspechy Mayov sa zakladali na originálnej a pritom jednoduchej číselnej sústave. Jej základ tvorilo dvadsať číslic, vrátane nuly. (Staroveké kultúry nulu zväčša nepoznali. ) Znalosti nuly a matematickým operáciám s ňou spojenými sa pripisuje veľká dôležitosť. Ukazujú na neobvyklú intelektuálnu vyspelosť národa.

. . . Praktickosť a využiteľnosť mayského spôsobu zápisu čísel je porovnateľná arabskej sústave, ktorá je dnes vo svete najviac rozšírená. Mayovia však v tomto smere prekonali samých seba. Používali totiž i druhý, paralelný matematický aparát, založený na dvadsiatich základných čísliciach. Pre praktické účely však viac využívali dvadsiatkovú sústavu, na ktorej sa zakladal aj mayský kalendár.

. . . kalendár Mayský kalendár pravdepodobne vznikol ako výsledok precíznych a dlhodobých astronomických pozorovaní. Presnosť, ktorú dosiahli pri výpočtoch dôb obehu rôznych nebeských telies, je porovnateľná s údajmi, ktoré získali dnešní astronómovia pomocou najmodernejších prístrojov.

. . . Mayovia používali viacero paralelných kalendárnych systémov, pričom dátumy sa spravidla písali vo viacerých naraz. Kalendáre vznikli pred 1. stor. pred Kr. a asi pochádzajú od Olmékov. Boli to: haab(alebo občiansky kalendár) = obdobie 365 dní pozostávajúce z 19 mesiacov, z ktorých 18 malo po 20 dní a posledný mesiac len 5 dní. Dni v mesiaci boli číslované, pričom sa uplatnilo aj číslo nula.

tzolkin (alebo posvätný kalendár)= obdobie 260 dní. Tzolkin bol viac používaný medzi obyčajnými ľuďmi, určoval plán obradného života. Deň narodenia každého človeka sa tiež posudzoval podľa tzolkinu. dlhý počet páni noci - Obdobie 9 dní.

Ďakujem za pozornosť Vypracovala: Karina Oprchalová 1. G