Martin Kolembus insitn bsnik rezbr horr a poovnk

Martin Kolembus insitný básnik, rezbár, horár a poľovník 1927 -2010 0

♦ Narodil sa 6. 3. 1927 v Starej Bystrici. Keď mal dva roky, zomrel mu otec. Vyrastal uprostred prírody. ♦ V rokoch 1943 -1946 sa učil v Žiline za cukrára. V rokoch 1969 -1972 absolvoval Lesnícku školu v Kokave nad Rimavicou. ♦ Viac ako tridsať rokov pracoval ako lesník v oščadnickom i lodnianskom chotári. ♦ V roku 2007 mu bolo udelené ocenenie Osobnosť Kysúc za humanitnú činnosť. ♦ Zomrel 23. 12. 2010 v čadčianskej nemocnici. Je pochovaný v Lodne.

Z rodinného albumu

Mladosť, svadobný deň Fotky z knihy Pokrm tela a ducha, 1999

Martin Kolembus sa natrvalo usadil v obci Lodno

V rodinnom kruhu S manželkou Emíliou S dcérami Danielou a Máriou a s vnúčatami

Martin Kolembus so svojou švagrinou v deň oslavy 80. narodenín, Kysucký Lieskovec (Filip Lašut)

Obývacia izba Martina Kolembusa Stena s trofejami Martina Kolembusa

Múdrosť Odtni tú chamtivú ruku, z uší vyhoď vatu, vlastné svedomie aby si počul a zmenil svet.

Martin Kolembus vo svojej dielni pri sústruhu, Lodno (Filip Lašut)

Rezbárske práce Martina Kolembusa Drevený autoportrét Martina Kolembusa Drevený portrét Martina Kolembusa v lese

Rezbárske práce Martina Kolembusa

Martin Kolembus bol síce poľovník, ale zver skôr chránil ako strieľal

Každý deň v lese

S priateľmi Martin Kolembus a jeho priateľ Dušan Mikolaj, prezentácia knihy D. Mikolaja Medová baba, Lodno 2006 (Filip Lašut, 2006)

Martin Kolembus s Katarínou Šulganovou v útulnej kuchyni jeho domu (Filip Lašut)

Priatelia krstia knihu. Oslava 80. narodenín Martina Kolembusa a prezentácia zbierky Povznesenie ducha, Kysucký Lieskovec (Filip Lašut, 2007)

S Dušanom Mikolajom a Pavlom Muškom, Kniha Kysúc 2008 S Rudolfom Gerátom, Kniha Kysúc 2004

U priateľa Tam nikdy nemusíš klopať ani zvoniť. Tam je vždy otvorené. Brána, dvere aj srdce.

Literárna tvorba Martina Kolembusa

♦ Martin Kolembus nebol len skvelým cukrárom, drevorubačom, horárom, ale i básnikom. Nezáležalo mu na sláve a bohatstve, písal pre čitateľov, aby im zanechal kúsok svojho života. ♦ „Nebol vyštudovaným básnikom, nečítal poéziu, nepotreboval to. Bol insitným - ľudovým básnikom. Bol básnikom celým svojim srdcom“. Dušan Mikolaj

Tichý výkrik (1994) ♦ V prvej básnickej zbierke autor obnažil čitateľom svoju dušu a svoje srdce. Vyznáva sa ku svojej láske – prírode, ktorá bola preňho súčasťou života. Bola mu nielen prácou, ale aj inšpiráciou, útočiskom a miestom vzniku básní. Obálku básnickej zbierky ilustroval autor. Ako včielka peľ zbieral som a rozdával. . .

Zrno v tŕni (1996) ♦ V básnickej zbierke, vydanej v roku 1996, autor opisuje, že bohatstvo a peniaze nie sú všetko. Krásu a pýchu prirovnáva k poľnej tráve. Jeho básne hovoria o Bohu, o človeku, o láske, o prírode a o živote. Zrno v tŕní. Tŕnie je hlušina a zrnu – slovu sa ťažko prediera. Možno si niekto všimne, postojí. Kto nie je slepý a hluchý.

Zážitky kysuckého horára (1999) ♦ Zbierka obsahuje autobiograficky štylizované poviedky, ktoré autor venoval svojim priateľom – poľovníkom. Píše v nej o sebe, svojich zážitkoch a najmä sa vyznáva zo svojej lásky k „štvornohým priateľom“. Nielen strieľať, ale kochať sa v tejto krásnej prírode, aj ona bola štedrá ku mne, dosť hlboko som načrel do tej studne.

Pokrm tela a duše (1999) ♦ V knihe tematicky spracoval motívy z prírody, rodinného prostredia (viacero básní venoval manželke) a každodenného života, pričom sa sústredil na otázky priateľstva a medziľudských vzťahov, poeticky uplatnil originálny insitný rukopis. Prečo píšem? Svet je krajší, lepšie sa dá žiť.

Medonos (2001) ♦ Verše plné nehy venoval svojej zosnulej manželke Emílii. No venuje sa v nej aj otázke byrokracie. ♦ Útlu knižku ilustroval Stanislav Bača. Vám, tým majetnejším, možno zvonár viackrát zacengá zvoncom, no v hĺbke i šírke zeme je rovnosť, dva krát dva metre. Rovnako zahrnú boháča i bedára. Život je krásny. Verte!

Láska je všade (2003) ♦ ♦ ♦ Zbierka obsahuje výber básní, úvah a múdroslovia, ktoré venoval svojmu rodisku Starej Bystrici. Autor v zbierke priznal, že inšpiráciu na písanie získal na dedine, lebo tam každý každého pozná. Básnik nás vedie k tomu, že sa máme poučiť z nedostatkov iných ľudí. Len jeden život človek dostane, len jeden dlhopis, interes. Ja som ho dostal tiež. Ak si dostal, rozdaj! Premeň na dobré slovo a rozdávaj!

Okrídlená duša (2005) ♦ V poradí siedmej básnickej zbierke opäť objavujeme lyrické reminiscencie na autorovu mladosť, na čas lásky a jeho zákonitosti i tajomstvá. Autor sa v nej zamýšľa nad smerovaním a orientáciou v súčasnom období spoločnosti. Svetu sa netreba vo všetkom prispôsobiť. Len rozpoznať, odtrhnúť dobro od zla.

Útek do hory (2006) ♦ V útlej knihe nájdete životné múdrosti a skúsenosti v krátkych prozaických útvaroch, ale i vo forme básní. Autor veril, že priatelia slova, lesníci a horári, v dobrom pochopia a príjmu jeho odkaz, ktorý zanecháva v tejto básnickej zbierke. Textovú časť knihy dopĺňajú ilustrácie Stanislava Baču. Keď ideš do hory Keď tam ideš, ako do chrámu keby si šiel. Klobúk zlož, veď tam je oáza ticha a pokoj. Postoj, nadýchaj sa z plných pľúc, zbav sa starostí.

Povznesenie ducha (2007) ♦ Básnická zbierka vyšla pri príležitosti 80. narodenín autora. Je obohatená ilustráciami Stanislava Baču a fotografiami Filipa Lašúta. Krst knihy sa konal v Kysuckom Lieskovci a krstilo sa páperím. Prišlo mi na um, že v tomto čase akosi hmota ide do popredia a Duch do úzadia. Nie tak, naopak, pomyslel som si, to musí byť. Veď svet sa mýli. Hmotu, železo hrdz žerie. Drevo hlodá červ, šatstvo moľ. Duch svätý je živý, síce neviditeľný, tretia Božská osoba, Boh, ktorý neviditeľne riadi tento svet. Nedá sa poprieť.

Hore v hore (2010) ♦ V básňach opisuje autor všetky veci, ktoré ho v živote stretli a zaujali. Píše najmä o žene ako objekte krásy a pokračovateľke života, o životnom optimizme, ktorý je pre človeka dôležitý, o dobrom slove, viere, ale aj o byrokracii. Moje srdce je ako membrána, zachytí každý šelest. Je ako osikový lístok. Zachytí vánok, vetrík, vietor, orkán. . .

Slnečná jeseň - spomienky, ktoré sa hlboko vryli (2010) dodatok k básnickej zbierke Hore v hore ♦ V knižke Slnečná jeseň sú zobrazené niektoré príhody z autorovho života. V jej závere sa nachádza (Foto)Portrét Martina, ktorý napísal dlhoročný priateľ Martina Kolembusa, spisovateľ Dušan Mikolaj. Čo ma viedlo k písaniu? Je kopu múdrych a dobrých ľudí. Rovnako hlupákov, ktorí nevedia žiť. Len iným život strpčujú. Ja som sa rozhodol. Jedni i druhí nech si vyberú. . .

Ukážky z básnickej tvorby Martina Kolembusa

Rukopis Martina Kolembusa Ukážka z básnickej zbierky Zrno v tŕní, 1999

Môj sen K zeleni, k zelenej farbe – kaki. Priam som sa v nej nevedel nakochať, v lesníckej peleríne. Aj financi – pohraničníci také nosili na Starej Bystrici. Veliteľ alebo feštri (vedúci polesia). Priam som si ich obzeral od hlavy po päty. Ale ja chlapčisko nádeje, dostať do školy nebolo šance. . . Útek do hory, 2006

Z básnickej zbierky Slnečná jeseň, 2010

Slnečná jeseň, 2010

Keď ideš do hory Ako do chrámu keby si vošiel, žehnať sa nemusíš, hriechy svoje i dušu očistíš. Vyznaj svoje bôle, tam nakŕm svoju dušu, zbav zhonu, nerestí, hnusu. Medonos, 2001

Medonos, 2001

Útek do hory, 2006

Hora v hore, 2010

Písomné objasnenie Martina Kolembusa o zjave Lurdskej Panny Márie v Mičovej jame v Zborove nad Bystricou

Rozprávačské Lodno sa pravidelne koná od roku 1997. Je národným festivalom, v rámci ktorého sa stretávajú viac než tri desiatky rozprávačov z celého Slovenska. Martin Kolembus sa podujatia každoročne nielen aktívne zúčastňoval, ale bol aj jeho spoluorganizátorom. Na celoslovenskom stretnutí ľudových rozprávačov Rozprávačské Lodno sa stal viacnásobným oceneným účastníkom.

Zakladatelia rozprávačského festivalu (sprava Martin Kolembus, Peter Holka, Peter Štrelinger, v strede Milka Zimková)

Medonos, 2001

Rozprávačské Lodno – ocenení rozprávači (Filip Lašut, 2007)

Martin Kolembus pri preberaní ceny – Rozprávačské Lodno (Filip Lašut, 2007)

Pri podpise básnickej zbierky Povznesenie ducha – Rozprávačske Lodno, 2007

V roku 2007 získal Martin Kolembus ocenenie Osobnosť Kysúc za humanitnú činnosť s prihliadnutím na jeho básnickú tvorbu.

Osobnosť Kysúc 2007 – Martin Kolembus, vpravo Ing. Jozef Markulják, vľavo dekan Ladislav Ostrák - zástupcovia Kysuckej kultúrnej nadácie (Filip Lašut, 2007)

Starostka Lodna Alžbeta Suriaková blahoželá Martinovi Kolembusovi k oceneniu Osobnosť Kysúc za rok 2007 (Filip Lašút, 2008)

Pri zostavovaní e-výstavy boli použité materiály: Knihy ♦ Osobnosti Kysúc/Anton Blaha. Bratislava: Kysucká kultúrna nadácia, 2004 ♦ Martin Kolembus – album / Janka Mudríková. Čadca: Kysucká knižnica v Čadci, 2012. Nestr. ♦ Život a básnická tvorba Martina Kolembusa / Eva Jedináková. Žilina: Žilinská univerzita, Fakulta humanitných vied, 2014. ♦ Sceny fotografií z knižných publikácií a archívneho fondu Kysuckej knižnice v Čadci Web ♦ http: //www. obec-lodno. sk/ ♦ http: //www. litcentrum. sk/slovenski-spisovatelia/martin-kolembus

Martin Kolembus insitný básnik, rezbár, horár a poľovník (1927 -2010) Zostavila: Viera Višňáková Zodp. redaktorka: Publikuje: Ph. Dr. Janka Bírová, riaditeľka Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja Rok: 2016