Lyrick pozia von ver Zkladn znaky lyrickhopoetickho textu

Lyrická poézia, voľný verš

Základné znaky lyrického/poetického textu • • Rytmus Opisy nálad, reflexie, úvahy Viazaná reč - verše Obraznosť Dej nemá, len zachytáva moment Monologickosť – prevažne Statické motívy Gnómický čas (nie je ukotvená v čase)

Porovnajte: Pýtaš sa, či je ozaj láska smutná. Neviem a v tom je moja útecha. Viem len, že strachom z lásky ťa sputná, strachom, že nič ti v srdci nenechá. Je dýkou, čo sa leskne ako šťastie, no jazva po nej do nocí ti vrastie. Pýtaš sa, či je láska trvalá. ach kiežby si sa nespytovala. . . (V. Mihálik: Allegro Disordinato) Tak predsa odišiel, zostala sama v byte. Tá druhá má boky, vie ponúknuť pohár smiechu, nezodrala sa v modloslužbe krásneho domova. Odišiel, v kúpeľni neutrel penu z mydla a zabudol zhasiť lampu. Na oknách praská prievan, slepá samota naráža do stien, tesno je súmraku. Schytila srdce do oboch rúk , položila ho na stôl A kuchynským nožom ho začala krájať ako knedlík. . . . . Napokon predsa len zaškripel nôž až na samom dne srdca, zaškripel, vyletel z ruky. A žene sa prvý raz podlomili kolená, prvý raz vybúšil plač. Tam na dne ležal malý čierny kameň, nezraniteľný, zabudnutý kameň, láska. (V. Mihálik: Krájanie)

Voľný verš • Voľný verš je verš modernej poézie. V literatúre sa uplatňuje najmä od začiatku 20. storočia. Vznikol ako protiklad prísne rytmicky organizovaného verša, nemožno preto v ňom ani hľadať tradičné rytmické prvky (rovnoslabičnosť, metrum, rým a pod. ). • Od tradičného verša sa voľný verš odlíšil v prvom rade tým, že celkom upustil od rovnoslabičnosti, a teda i rovnakého počtu stôp vo veršoch. Rôzny slabičný rozmer (dĺžka) veršov býva často prvým rozpoznávacím znakom voľného verša. • Nositeľom rytmu voľného verša je intonácia. Rovnaká intonácia veršov (veršových úsekov) je daná ich rovnakou vetnou výstavbou. Básnici niekedy upúšťajú od interpunkcie, každý verš potom začínajú veľkým písmenom alebo používajú výlučne malé písmená.

Znaky voľného verša: 1. nedodržiava pravidelný rým a rytmus 2. rôzna dĺžka veršov (rozdielny počet slabík vo verši ) 3. rôzne umiestnenie veršov 4. rôzne typy písma 5. často ruší interpunkciu

Ján Smrek vitalizmus

• vlastným menom Ján Čietek • povolaním – učiteľ • inšpiroval sa českou (Otakar Březina) a francúzskou poéziou (G. Apollinaire) • v r. 1924 pripravil Zborník mladej slovenskej literatúry • v r. 1925 založil Edíciu mladých slovenských autorov v Prahe • od r. 1930 vydával časopis Elán v Prahe • predstaviteľ slovenskej medzivojnovej literatúry a vitalizmu

vitalizmus • vznikol ako bezprostredná reakcia na koniec 1. svetovej vojny • oslavuje mier, radosť zo života, mladosť, krásu, priateľstvo, chuť žiť naplno • chce vnímať svet všetkými zmyslami – senzualizmus • presadzuje poéziu každého dňa, zachytáva moment, hlavne radostnú chvíľku v živote človeka, ktorú treba naplno vychutnať

Ján Smrek a vitalizmus • zbierky, ktoré nasledovali po zbierke Odsúdený k večitej žízni (symbolizmus – smútok, prázdno, čiernota) prinášajú tému lásky a radosti zo života, zmyslového vnímania • zb. Cválajúce dni Božské uzly Iba oči Básnik a žena

• tým, že nadviazal na symbolizmus, nadviazal aj na jeho veršové formy – v symbolizme vzniká takzvaný voľný verš a neskôr aj veršová forma pásma • voľný verš nezväzoval autora striktnými kritériami a pravidlami a hlavne, slová boli oslobodené od rýmov – verše tak nepôsobili umelo • napriek tomu Smrek v niektorých básňach uplatňuje nepravidelný alebo menej pravidelný rým

zb. Odsúdený k večitej žízni Dnes milujem svoj Deň. Noc miloval som včera. Tak láskal som ju, v rukách sa mi chvela a sľubovala sen. Či vôbec duje pasát, čo zavezie ma k Tróji, či zdolám mečom, čo mi v ceste stojí, a môžem triumf hlásať? Dnes objímam sa s Ránom a kým mi v oči hľadí, sa tážem ho, či idú ešte ľady života oceánom? Hľa, milujem svoj Deň a najmä svoje Ráno! Ono dnes mlčí, zajtra však ma zľúba a povie svoje: Áno. Či hodno je už vstávať? Či čas už vypnúť plachty kráľovskej mojej modrobokej jachty a k Orientu plávať?

zb. Cválajúce dni Bujní žrebci, neosedlaní Z cesty nám!! -nezasiahne ich blesk – Pádime! ženú sa vpred, Nevidíte? ženú sa vpred, kopyty rozbíjajú lebky a nechávajú za sebou ľudské mŕtvoly. Nemôžeme znať, či nespadneme Stepilí cowboyi a nezlomíme väz – nad konské hrivy sklonení Lež nechceme sa predsa vtopiť sedia na pariacich sa chrbtoch v to driemajúce ľudské plemä, a stískajú ich koleny v zakliaty živý les. kŕčovite. Hurrá, hurrá!