Ludwig van Beethoven Vypracoval Roman Litwiak kolsk rok

Ludwig van Beethoven Vypracoval : Roman Litwiak Školský rok 2012/2013

Klasicizmus �classicus (lat. ) – dokonalý, vzorový, príkladný -zrod Francúzsko-za vlády kráľa Ľudovíta XIV. -hlavné znaky-napodobňovanie prírody, vzor dokonalosti – antické umenie, racionalistická filozofia René Descarta, časomerná prozódia, prísne pravidlá klasicistickej tvorby

Klasicizmus v literatúre � Súlad pravdy, krásy a dobra sa stáva pre umenie najvyšším zákonom. V literatúre sa rozlišovali vysoké a nízke žánre. � k vysokým žánrom patrili tragédie a eposy; boli veršované, ich hrdinami boli príslušníci vyšších spoločenských vrstiev (šľachtici), ktorí bojovali o vznešené ideály (spravodlivosť, slobodu) – prvoradá bola povinnosť, aj keď v rozpore s citom; prevládali v nich monológy, dej nemal spád, reč bola vznešená

� k nízkym žánrom patrili komédie, bájky a satiry; neboli veršované, predstavil v nich nový typ hrdinu z nižších spoločenských vrstiev s pokrivenou malomeštiackou morálkou (mešťania, remeselníci, sluhovia), ktorí bojovali o svoje osobné šťastie; prevládali v nich dialógy, dej mal rýchly spád a nečakané zvraty, reč bola ľudová, plná vtipu; Klasicistická dráma dodržiavala

�Klasicistická dráma dodržiavala : tri jednoty : jednotu času (príbeh sa musel odohrať počas 24 hodín), jednotu miesta (musel sa odohrať na jednom mieste) a jednotu deja (rozvíjala sa len jedna dejová línia bez odbočení)

Klasicimus literatúra - hlavní predstavitelia : �Pierre CORNEILLE �Jean Baptiste Poquelin MOLIÉRE �Carlo GOLDONI �Jean de la FONTAINE

Architektura v Klasicizme �Vznikla na sklonku baroka v Taliansku. Kopírovalo antické stavby. Vyberala si z nich určité prvky napr. : antické stĺpy, rímsy a pod. Vo Francúzsku klasicizmus rozvíjal najmä Rímske stavby. Prevzal napr. : stĺpy, víťazné oblúky. V cárskom Rusku nadobudol klasicizmus svojrázny narodný výraz najmä v Petrohrade.

�Na Slovensku sa uplatňuje v klasicistickej architektúre najmä štít – tympanon. Mestá odstraňujú stredoveké hradby a na ich miestach často vznikajú veľké sady a parky. KAPITOL – Washington USA

Maliarstvo a Sochárstvo �Klasicistické sochárstvo používalo ako materiál predovšetkým biely mramor a inšpirovalo sa antickou plastikou. Zameriavalo sa predovšetkým na vonkajšiu estetickú stránku ľudského tela. Sledovalo dôsledne anatomickú stavbu a proporcie ľudkého tela. Sledovalo najmä obrysovú líniu tvarov v priestore. Sústreďovalo sa najmä na remeselne dokonale spracovanie povrchu mramorových sôch.

�Sochy často pôsobili idealizovane ako bez života (vynechávali oči). Sochárstvo sa uplatňovalo najmä v monumentálnej architektúre. Antonio Canova - Hebe Viac o umení klasicizmu

Móda v Klasicizme

Hudba v Klasicizme �Hudba klasicizmu dnes na nás pôsobi pokojne a vyrovnane akoby nemala nič spoločné so sociálnym vrením svojej doby. Vtedy ju však vnímali inak. Tvorila kontrast pompéznosti barokovej doby. Chcela pôsobiť jednoducho a prirodzene na vtedajšie zmýšľanie. Cieľom sa stala prehľadnosť, vyváženosť a logická výstavba. Preto sa cyklus štyroch častí, tvoriacich symfóniu začínal a končil rýchlou časťou.

� Dve stredné časti boli mierne kontrastné a z praxe vytratil číslovaný bas a part každého nástroja. V duchu estetiky klasicizmu mala hudba prinášať potešenie a rozptýlenie. �Klasicizmus vytvoril predovšetkým inštrumentálnu hudbu – symfónie, sonáty, sólové koncerty, sláčikové kvartetá. �Z vokálnej hudby sú to opery – vážne (seria) i komické (v Taliansku sa nazýva buffa, v Nemecku singspiel a vo Francúzsku comique).

�Úlohou hudby bolo prekonávať životné problémy vytváraním krásy, poriadku a harmónie. Preto sa do nej nepremietali osobné zážitky a smútok. �No postupom času mohla i hudba klasicizmu nastaviť spoločnosti zrkadlo a kritizovať feudálne panstvo: napríklad v Mozartovej opere Figarova svadba tvorí negatívnu postavu šľachtic. Alebo v Beethovenovej Fidelio v symfónii číslo 9, ktorá sa končí oslavou bratstva všetkých ľudí, otvorene prejavil svoje revolučné myšlienky. Takéto diela neboli v šľachtických kruhoch vítané, lebo pripomínali myšlienky Fracúzskej revolúcie.

Hlavní predstavitelia : Joseph Haydn Wolfgang Amadeus Mozart Ludwig van Beethoven

Ludwig van Beethoven „Je veľa kniežat, ale Beethoven je len jeden. “ „ Mojim cieľom je byť dorotivým, podporovať ľudí, kde lenb môžem, milovať nadovšetko slobodu a nikdy nezaprieť pravdu, ani nie pred trónmi vládcov. “ „Chytím osud pod krk, nesmie nado mnou zvíťaziť. Je predsa také krásne ho tisíckrát prežívať, aj keď nie som preň stvorený. “ „Sila je morálkou človeka, ktorý nepozná odpočinok. A mne je vlastná. “

�Beethoven bol nízkym, dobre stavaným mužom. Mal vypuklé čelo a husté, nepoddajné a tmavé vlasy a už od detstva pôsobil dojmom čudáka. Na jednej strane mal sklony k málovravnosti, potom zase k výbušnosti v prejave. Povahou bol netrpezlivý, impulzívny, nerozumný a neznášanlivý, po strate sluchu sa stal navyše ešte i podozrievavým a precitlivelým. Postupne sa vzďaľoval od ľudí, žil samotársky, pre svoj vnútorný nepokoj často menil byty.

� O svojej tvorbe Beethoven povedal: „Pýtate sa ma, odkiaľ beriem svoje nápady? Nemôžem odpovedať s určitosťou: prichádzajú bez zavolania, bezprostredne alebo aj nie, mohol by som ich uchopiť rukami vo voľnej prírode, v lese, na prechádzkach, v tichu noci, zavčas ráno, z nálad, ktoré sa u básnikov vyjadrujú slovami, ja ich vyjadrujem tónmi, ktoré zvonia, šumia, hrmia, až nakoniec stoja v notách predo mnou.

�Svoje myšlienky dlho nosím v sebe, veľmi dlho, než ich napíšem, mením, zavrhujem, zužujem, spracúvam do výšky a do hĺbky a keďže som si istý tým, čo chcem, nikdy neopustím myšlienku, ktorá klíči na dne duše, ona sa vzmáha a rastie, počujem a vidím obraz v celom jeho rozsahu, dielo sa pred mojím duchom objavuje ako v kováčskej dielni, a ostáva mi len myšlienku prepísať, čo už dokážem veľmi rýchlo.

� Asi v 26. roku života začal strácať sluch a preto postupne opúšťal dráhu koncertného majstra a venoval komponovaniu. Keď pracoval pri klavíri, dával si do úst drevenú paličku, ktorú opieral o rezonančnú dosku, aby vôbec niečo počul. � Vo svojom osobnom živote nemal u žien šťastie. Nešťastne sa zahľadel do 17 ročnej netere svojho domáceho lekára, potom do sestier Brunswickových (mali kaštieľ v Dolnej Krupej pri Trnave, ktorý Beethoven pravdepodobne navštívil) a nakoniec s zaľúbil do ich sesternice Giullietty Guicciardi (džuljety gičardy), ktorej venoval i prekrásnu Sonátu mesačného svitu.

�V skladateľovej pozostalosti (v zásuvke jeho stola) sa našiel list, ktorý adresoval neznámej žene ( jej totožnosť je neznáma), a ktorý nikdy neodoslal: „Môj anjel, moje všetko, moje ja – dnes len niekoľko slov, a ceruzkou (od tvojho). Prečo taký hlboký smútok, keď prevráva nevyhnutnosť? Môže naša láska vydržať bez obete – bez toho, žeby si nežiadala všetko – môžeš to zmeniť, že nie si úplne moja a ja nie som úplne tvoj? “

� Krutý životný údel ho dohnal blízko samovražedných úmyslov, čo sa prejavilo najmä v tzv. Heiligenstadtskom testamente: „ Ach vy, ktorí ma obviňujete zo zlomyselnosti, tvrdohlavosti a mizantropie (nenávisť voči ľuďom), ako mi krivdíte! Nepoznáte príčinu. Od detstva bolo moje srdce i myseľ naklonené láskavosti a ochote a dychtil som po veľkých činoch, no zvážte toto: už 6 rokov som beznádejne chorí. Po celý ten čas ma šarlatáni balamutili nádejou na zlepšenie, no nakoniec som bol prinútený čeliť nevyliečiteľnej chorobe.

� Prinútený počítať s trvalou chorobou s vrodeným ohnivým a živým temperamentom a prístupný okrem toho aj spoločenským rozptýleniam – musel som sa už zavčasu utiahnuť a tráviť svoj život v osamelosti. I keď som sa občas chcel nad to všetko povzniesť, ó, ako tvrdo ma vtedy zahriakla dvojnásobne smutná skúsenosť s mojím zlým sluchom. . . Musel som sa izolovať. Ľudia ma nechápali a hrubo odmietali, lebo som im až doteraz nevedel povedať: Hovorte hlasnejšie, kričte, lebo som hluchý. . .

�S radosťou sa ponáhľam smrti v ústrety. Napriek svojmu krutému osudu. . . si želám, aby prišla neskôr, no i tak som spokojný, lebo ma oslobodí od ustavičného utrpenia. Príď teda, Smrť, a ja sa ti statočne pozriem do tváre. “

Životopis Beethovena �Nemecký skladateľ na prelome 18. a 19. stor. , predstaviteľ vrcholného klasicizmu. �Narodil sa v Bonne v hudobníckej rodine. Starý otec bol kapelníkom otec spevákom a huslistom. Prvé hudobné vzdelanie mu dával otec v nádeji, že vychová z neho druhého Mozarta. Ako osemročný koncertoval a ako trinásťročný skomponoval tri sonáty.

�Od jedenástich rokov bol členom arcibiskupského orchestra. Sedemnásťročný bol krátko vo Viedni, hral Mozartovi, ktorý mu predpovedal veľkú budúcnosť. Pre chorobu matky sa musel vrátiť do Bonnu a po jej smrti vychovával mladších bratov. Dvadsaťročný sa vrátil do Viedne, kde získal mimoriadny úspech a priazeň viedenských šľachticov. Ustavičná tvorba, vyučovanie žiakov zo šľachtických kruhov mu zaručili život bez finančných ťažkostí.

� Šťastie a spokojnosť netrvali dlho. Keď mal 25 rokov, začali sa u neho prejavovať prvé príznaky straty sluchu. Osud sa dovŕšil, keď mal 49 rokov. V roku 1802 napísal Heiligenstadský testament (Heiligenstad – dedinka pri Viedni) – doklad zúfalstva, ale aj sily človeka stojaceho zoči-voči tragickej skutočnosti. Roky krízy priniesli veľa výborných diel, akoby v ich tvorbe skladateľ nachádzal útechu. Úplne ohluchol, no boj s osudom vyhral.

�Neprestal komponovať a jeho diela boli ešte lepšie, dokonalejšie. Posledných desať rokov sa Beethoven dorozumieval konverzačnými zošitmi. Zachovalo sa ich okolo 400 a sú cenným prameňom poznania jeho myslenia a cítenia. Zomrel vo Viedni ako 57 ročný. Desaťtisíce Viedenčanov vzdalo česť veľkému skladateľovi.

Tvorba: � 9 symfónií: � 1. C dur � 2. D dur � 3. Es dur – Eroica (Hrdinská): pôvodne ju venoval Napoleonovi. Keď sa však dal korunovať za cisára, Beethoven svoje venovanie zrušil. � 4. B dur � 5. c mol – Osudová, 6. F dur – Pastorálna � 7. A dur � 8. F dur � 9. d mol

� 9. d mol-jej závere znie Schillerova Óda na radosť. Táto symfónia vyvolala veľké spory medzi hudobnými kritikmi –najmä jej záverečná časť (mnohí autorovi vyčítali, že nepočítal s možnosťami ľudských hlasov, pokladal ich za nástroje)

� 1 opera: Fidélio (pôvodne sa volala Leonóra) �balet: Prometheus �predohry: Coriolanus, Leonóra I. -III. � 5 klavírnych koncertov: 5. Es dur Cisársky (koncertov, hral ho Carl Czerny) � 1 husľový koncert: D dur �trojkoncert pre klavír, husle a violončelo � 32 klavírnych sonát: Patetická, Rozlúčková, Pre kladivkový klavír, Mesačného svitu, Waldšteinská, Appasionata Sonáta Mesačného svitu

�klavírne variácie, rondo - Zlosť nad strateným grošom � 10 husľových sonát: Kreutzerova, Jarná � 5 violončelových sonát, sonáta pre lesný roh a klavír �cyklus piesní: Vzdialenej milenke �kantáty, oratóriá, 2 omše: Missa solemnis (písal ju 4 roky, je určená skôr pre koncertné siene, na partitúru Beethoven napísal: „Zo srdca - nech sa opäť do sŕdc navráti. “ �scénická hudba: Egmont (podľa Goetheho tragédie) �komorná tvorba: sláčikové kvartetá, sláčikové kvintetá Hooked on Classics – Best of Beethoven

Význam: �Je nazývaný „otec modernej hudby“ – je tvorcom nového spôsobu hudobného myslenia, nových technických prostriedkov, z ktorých sa zrodil romantizmus. �Bol revolučný tvorca – dovŕšil definíciu sonátovej formy (rozvedenie doviedol do štádiá najväčšieho majstrovstva, rozšíril počet častí v sonátovom cykle), zväčšil obsadenie orchestra, využil predtým neznáme inštrumentálne zostavy. Vytvoril nový typ moderného koncertu – nástroj je rovnocenný partner pre orchester.

9. symfóńia- d moll �rozbor: časti – � 1. Allegro ma non troppo, un poco maestoso � 2. Molto vivace � 3. Adagio molto e cantabile � 4. Presto. Allegro assai

�Viedenské publikum prijalo 9. symfóniu na premiére - 7. 5. 1824 - veľmi srdečne. Keď dozneli posledné tóny, odohrala sa dojímavá scéna: Beethoven, vtedy už celkom hluchý, nepočul búrlivý potlesk obecenstva a navyše stál chrbtom k nemu. Vtedy jedna zo sólistiek obrátila skladateľa tvárou k publiku a on z vlajúcich vreckoviek a klobúkov poznal, akým obrovským dojmom zapôsobila jeho hudba. Avšak mienka hudobného sveta dosť dlho váhala medzi odsúdením a nadšením. Usúdili, že je to najhoršia Beethovenova symfónia, vyčítali jej nedostatok vkusu i triviálnosť.

� Kritizovali najmä finále, hoci spev nebol úplnou novinkou v rámci symfónie. Skutočným nedostatkom skladby je faktúra vokálnych partov, lebo Beethoven tu nepočítal s možnosťami ľudských hlasov - pokladal ich takmer za nástroje. Z toho vlastne vzniká drsnosť, ktorej prekonanie je najväčším kameňom úrazu všetkých interpretov. Spory utíchli v polovici 19. storočia, keď ju Wagner s pietou naštudoval a uviedol v Drážďanoch v r. 1842. Tak začala triumfálna cesta po celom svete. 9. symfónia d mol – Óda na radosť

Môj názor : Táto skladba sa mi páči preto, lebo sa dobre počúva , pôsobí na mňa veľmi ukľudnujúco. . .

Ďakujem za pozornosť. . .