lovek a vesmr Tba lieta Okolo 2000 p

Človek a vesmír

Túžba lietať • Okolo 2000 p. n. l. mýtus o Daidalovi – skonštruoval krídla, aby spolu so synom mohli uletieť z ostrova. • Okolo roku 1000 n. l. Oliver z Malmesbury, benediktínsky mních, si pripevnil krídla a skočil z veže, preletel krátku vzdialenosť a dolámal si nohy. • V rokoch 1452 -1519 kreslil Leonardo da Vinci návrhy na lietadlá s mávajúcimi krídlami, ako aj na padáky a vrtuľníky. • 1903 prvý let na svete v lietadle s vlastným pohonom Orville a Wilbur Wrightovci preleteli 260 m.

Vesmírny závod • Po 2. svetovej vojne kozmické preteky medzi USA a ZSSR, snaha o dosiahnutie prvenstva v kozmickej a raketovej technike • 4. októbra 1957 ZSSR vypúšťa do vesmíru, na obežnú dráhu Zeme, prvú umelú družicu Sputnik I

Prvý živý tvor vo vesmíre • Sputnik II - bol vypustený 3. novembra a na jeho palube bol prvý živý tvor, pes Lajka. Vedci ho v kabíne sledovali pomocou kamery a sledovačov telesného stavu. Po niekoľkých dňoch sa mu minula zásoba kyslíka a zomrel. • Obidve družice po niekoľkých dňoch začali klesať a zhoreli v hustých vrstvách atmosféry.

Umelé kozmické telesá • Umelá družica (satelit) sa pohybuje po obežnej dráhe (približne po elipse) okolo prirodzeného kozmického telesa, napr. planéty alebo jej mesiaca. Využíva sa na vedecké, vojenské a špionážne, navigačné, meteorologické, rádioamatérske a telekomunikačné účely. • Kozmická sonda je vypustená k Mesiacu alebo na únikovú dráhu mimo gravitačného pola Zeme, jej úlohou je výskum vlastností priestoru, ktorým prelieta prípadne telies Slnečnej sústavy, ku ktorým sa priblíži.

Štáty s prvou vypustenou umelou družicou

Prvý muž a žena vo vesmíre • V roku 1961 odštartoval Jurij Alexejevič Gagarin v kozmickej lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. Uskutočnil jeden oblet Zeme a po 108 minútach pristál na padáku pri Semelove v Saratovskej oblasti. • Valentina Vladimirovna Tereškovova odštartovala (ako prvá žena) v roku 1963 na kozmickej lodi Vostok 6. Absolvovala 48 obletov zeme a jej let trval 70 hodín a 41 minút.

Prví ľudia na mesiaci • Neil Alden Armstrong veliteľ posádky kozmickej lode Apollo 11 a Buzz Aldrin pilot lunárneho modulu kozmickej lode Apollo 11 ako prví ľudia 20. júla 1969 pristáli na Mesiaci. • Celkovo strávili na povrchu Mesiaca 2 hodiny a 16 minút.

Naši kozmonauti • Vladimír Remek - prvý československý kozmonaut. Remek bol 87. kozmonautom sveta, prvým z inej krajiny ako ZSSR a USA. Let sa uskutočnil od 2. do 10. marca 1978. Celková dĺžka Remekovho letu bola 190 hodín a 18 minút. • Ivan Bella je prvý slovenský kozmonaut. V auguste 1998 ho vybrali za člena hlavnej ruskofrancúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na Mir, ktorá odštartovala 20. februára 1999.

Hubblov vesmírny ďalekohľad • Jeden z najväčších technologických úspechov 20. storočia. • Ďalekohľad je na obežnej dráhe okolo Zeme, umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi malých a matných objektov, tzv. Hubblových hlbokých polí, tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre. • Na obežnej dráhe je od roku 1990. Výroba stála 1, 5 mld. dolárov, každá servisná misia stojí asi 1 mld. dolárov (doteraz 4 misie), mal by pracovať do r. 2013.

Stopy na mesiaci • Lunárne moduly a človek zanechávajú od roku 1969 na povrchu Mesiaca stopy – otlačky v prachu. • Prostredie na Mesiaci je bez vetra a dažďa. • Trvácnosť stôp je milióny rokov, zmiznúť by mali až postupným usadzovaním častíc meteorického prachu.

Kozmické havárie • Doteraz malo päť vesmírnych letov tragické následky. • Z toho 2 sovietske (ruské) a 3 americké. • Spolu prišlo o život 18 kozmonautov, z toho 13 Američanov, 4 Rusi a 1 Izraelčan.

Vesmírna turistika • Dennis Tito, americký multimilionár, bol prvým vesmírnym turistom, vo vesmíre bol od 29. 4. 2001 do 5. 5. 2001, letel s 2 ruskými kozmonautmi, za let zaplatil 20 mil. dolárov. • Charles Simonyi sa stal piatym vesmírnym turistom. Je to americký softvérový inžinier, ktorý pracoval pre firmu Microsoft. Jeho let s 2 ruskými kozmonautmi odštartoval 7. 4. 2007, na Zem sa vrátil 21. apríla. Za vesmírny let zaplatil 25 miliónov dolárov.

Kozmická (orbitálna) stanica • Umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre. Nemá žiaden hlavný motor a nie je prispôsobená na pristávanie. Na dopravu ľudí a materiálu na a zo stanice je teda potrebný iný dopravný prostriedok. • Zvyčajne slúži ako laboratórium, pozorovateľňa Zeme s ľudskou posádkou alebo môže byť použitá aj ako základňa pre ďalšie lety do slnečnej sústavy. V poslednom čase bola tiež cieľom niekoľkých kozmických turistov.

ISS na obežnej dráhe • Je spoločný projekt piatich vesmírnych veľmocí. • Na obežnej dráhe Zeme je od roku 1998. • Momentálne je jedinou trvale obývanou stanicou v kozme. • Na obežnej dráhe okolo Zeme je vo výške 360 km. • Prvá stála posádka na ňu vstúpila v novembri 2000, odvtedy sa mení každých 6 mesiacov.

Najdlhší pobyt vo vesmíre • Ruský kozmonaut Musa Manarov strávil 365 dní, 39 minút a 47 sekúnd na orbitálnej stanici Mir.

Tretia vesmírna veľmoc • Čína ako 3. krajina na svete vyslala vlastnými prostriedkami človeka do vesmíru. • 15. októbra 2003 z kozmodrómu Ťiou-čchüan v púšti Gobi vyslali do vesmíru raketu, ktorá niesla kozmickú loď Šen-čou 5 s kozmonautom Jangom Li-wejom. • Cesta na obežnú dráhu trvala 10 min. a loď potom obletela Zem 14 -krát • Li-wej strávil v kosme 21 hod.