loha vldy a jej zasahovanie do ekonomiky prklad

Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky – príklad Slovenska PETER GONDA Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika Konferencia: „Reforma verejných financií“(Praha, 22. 4. 2004) Projekt: „Prístupové kritériá a ich implementácia v kandidátskych krajinách na vstup do EÚ“ Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

„Model zahŕňajúci výlučne verejné statky neobsahuje ani jeden z prvkov vedúcich k efektívnosti, tak ako ich obsahuje trh so súkromnými statkami. Náklady spojené s dohodou či transakciami sú oveľa vyššie, pretože je tu väčší počet ľudí, ktorých je treba zapojiť do jedného obchodu či výmeny. “ J. M. Buchanan (Hranice slobody, 1975) Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

1. Východiská Ø Všeobecná téza: rozsiahlo uplatňované úlohy vlády a ich neopodstatnené zasahovanie do trhu: - spôsobujú problémy s ich financovaním – s prílišným zaťažením daňových platiteľov (výzvy reforiem verejných financií - VF); - brzdia rast ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne obyvateľov v krajine (obmedzenia plnenia ekonomických kritérií kodaňských kritérií); - ! deformujú (relativizujú) tradičné hodnoty neobmedzovanej konkurencie (a trhu), osobnej slobody a zodpovednosti a rešpektovania vlastníckych práv. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 3

1. Východiská Ø Potvrdená v praxi počas 20. stor. : podstatné zvýšenie miery prerozdeľovania a vplyvu vlád s uvedenými negatívnymi dopadmi vo svete /s odklonom od základ. funkcií vlády, rešpektovania podstaty (neefektívnosti) VF a nemožnosti dlhodobejšie prínos. impulzov fiskálnej politiky na reálnu ekonomiku/ - najvýraznejšie v krajinách reálneho socializmu (vr. ČSSR); - značne v tzv. štátoch blahobytu (napr. vo Švédsku nárast vládnej spotreby z 6% HDP zač. 20. stor. na 73% zač. 90 r. – graf 1); - aj v iných krajinách (vrát. v USA – z 12% HDP v r. 1929). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 4

1. Východiská ü Postupné znižovanie váhy verejných výdavkov a daňovej záťaže subjektov v ekonomike iba v niektorých krajinách, napr. v Írsku a na Novom Zélande; ! nadmerné prerozdeľovanie cez VF však pretrváva napríklad vo väčších štátoch kontinentálnej časti EÚ, „podporené“ podobnými „pseudo-princípmi“ z pozície EÚ (viac v časti 3. Problémy a riziká); ü „odmena“ pre krajiny s „menšou vládou“ a nižšou mierou zdaňovania: vyšší reálny ekonomický rast, nižšia nezamestnanosť (osobitne dlhodobá) a vyššia miera ekonomickej slobody ako v krajinách s pretrvávajúcimi deformáciami vo verejných financiách. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 5

1. Východiská Graf 1: Vývoj verejných výdavkov k HDP (podľa SNA) IR S – Švédsko, FR – Francúzsko, G – Nemecko, IR - Írsko Zdroj: OECD Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 6

1. Východiská Graf 2: Váha ver. výdavkov k HDP a ekon. rast v niekt. krajinách S - Švédsko, FR - Francúzsko, G - Nemecko, NZ - Nový Zéland, US - USA, IR - Írsko Zdroj: OECD (2003) Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 7

1. Východiská Vnútorné východiská na Slovensku (vybrané) Ø metodické: vymedzenie VF vo vzťahu k finančným tokom v podmienkach SR (schéma 1) a vymedzenie jednotiek verejnej správy SR (schéma 2); Ø politicko – spoločenské: významnejšie zmeny vo verejných výdavkoch a v daňovom systéme ako vo väčšine západných krajín, avšak s pravdepod. maximom schopností politického pokračovania a ich akceptovania obyvateľmi - potenciálny problém v blízkej budúcnosti (navyše s limitmi v EÚ). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 8

1. Východiská Schéma 1 Vymedzenie základných (vybraných) tokov financovania v ekonomike SR TVORBA ZDROJOV dary PREROZDEĽOVANIE ZDROJOV DOMÁCNOSTI (podnikajúci) bežné transfery dane a SP mzdy PRÍJEM ZDROJOV DOMÁCNOSTI VEREJNÁ SPRÁVA dane a SP DOMÁCNOSTI ? (nepodnikajúci) subvencie mzdy dary PODNIKY (finančné, nefinančné) PZI, PI. . . bežné transfery dary granty (finančné, nefinančné) dotácie dane a SP PODNIKY úroky ZAHRANIČIE N I S D ZAHRANIČIE granty Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska Zdroj: Autor 9

1. Východiská Schéma 2 Vymedzenie verejnej správy v podmienkach SR (r. 2002) Zdroj : MF SR, Autor Poznámky: 1. Národný úrad práce už od r. 2004 neexistuje (presun kompetencií na nové úrady štátnej správy). 2. MF SR zahrnulo do verejnej správy aj osobitnú inštitúciu, ktorá vznikla v r. 2003 na vymáhanie pohľadávok v zdravotníctve - Veriteľ, a. s. . Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 10

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Verejné výdavky - bežné a kapitálové transfery do podnikateľ. sféry, vládne záruky za úvery) (7, 2 - 3, 9% HDP) (cca 44, 5% HDP) Maastricht. krit. Verejné príjmy, osobitne z daní a sociál. odvodov -daň z príjm. práv. osôb a z podnikania, z dividend -sociálne odvody. . . Deficity VF a spôsoby ich financovania Verejný dlh 3% HDP 60% HDP (vr. nesplat. rizik. záruk za úvery) Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 11

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ ü vytvorené predpoklady pre hospodárnejšie spravovanie VF za ostatné 2 roky (realizácia Stratégie reformy riadenia VF) - vyššia transparentnosť a zlepšenie vykazovania VF a napr. aj posilnenie systematického strednodobého (trojročného, kĺzavého) rozpočtovania VF; ü naštartované zmeny na výdavkovej strane v sociálnej pomoci, v dôchodkovom systéme, v zdravotníctve (podmienené prijatím zákonov v parlamente) a čiastočne v školstve, nie napríklad v dotačnej politike; ! ostávajú podstatné deformácie VF, vrátane nadmerného zasahovania do trhu, ktoré brzdia rýchlejšie približovanie sa k ekon. výkonnosti EÚ (zaostávajúcej za USA a inými). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 12

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Verejné výdavky na Slovensku ! nadmerná a neklesajúca váha vlád. prerozdeľovania k HDP napriek zrýchleniu reálneho ekonomickému rastu. Graf 3: Vývoj pomeru výdavkov verejnej správy k HDP (v %)* * Podľa metodiky MMF (GFSM) Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska Zdroj : Autor, MF SR 13

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ ! deformovaná štruktúra ver. výdavkov - viac prostriedkov na zasahovanie do trhu ako na obranu a bezpečnosť občanov. Graf 4: Štruktúra verejných výdavkov podľa funkcií (r. 2002) Zdroj : Autor, MF SR Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 14

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Ø Preferovanie vládneho zasahovania do trhu na úkor zabezpečovania základných funkcií vlády aj v r. 2004: - nárast dotácií do poľnohospodárstva (aj pod zámienkou vstupu do EÚ) napriek limitom v ŠR, napriek fiskál. deficitu a napriek ich nižších cenových a mzdových nákladov a plán. vyšších priamych platieb (v parite kúp. sily) ako v ostatných krajinách V 4; - transfery do Železníc SR napriek ich neracionalizácii, prejavujúcej sa napríklad prezamestnanosťou; - objemovo značné investičné stimuly a osobitné vládne finančné podpory pre vybraných investorov (napr. Kia Motors Corporations). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 15

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Dane a sociálne odvody v SR Ø daňová kvóta II. (pomer príjmov z daní k HDP) výrazne vzdialená pomeru ver. výdavkov k HDP – nižšia o cca 10 percent. bodov; Ø podiel priemerných daňových a odvodových nákladov na celkových mzdových nákladov práce zamestnávateľa až takmer 53 % (r. 2003) ! značné daňové a odvodové zaťaženie daňovníkov SR (i keď nie vyššie ako vo viacerých krajinách EÚ). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 16

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ 1. Podstatné zmeny v rámci daňovej reformy k 1. 1. 2004: 1. Daň z príjmu fyzických osôb Ø zjednotenie sadzieb 10, 28, 35, 38% na 19% (zrušenie progresivity); Ø zjednodušenie nezdaniteľ. častí základu dane - napríklad na 19, 2–násobok životného minima na daňovníka a na manželku) a zavedenie tzv. daňových bonusov na deti; - zrušenie odpočítateľných položiek na dary a - zrušenie osobitných sadzieb dane (2 -2, 75%; . . . 25 %). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 17

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ 2. Daň z príjmu právnických osôb Ø zníženie sadzby z 25 na 19%; Ø zrušenie odpočítateľných položiek na dary; Ø zrušenie osobitnej sadzby pre poľnohospodárstvo. 3. Daň z pridanej hodnoty Ø zjednotenie sadzieb zo 14 a 20 % na jednotnú sadzbu 19%; . . . 4. Iné – zvýšenie sadzieb spotrebných daní, zrušenie dane z dividend, dane z dedičstva a z darovania. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 18

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Ø Celkové efekty daňovej reformy: ü zjednodušenie a sprehľadnenie daňového systému, ü zníženie daňovej záťaže podnikateľ. subjektov (aj keď limit. nedostatočným znížením daní z príjmov a významným zvýšením spodnej sadzby DPH a spotrebných daní); ü zníženie daň. záťaže pre vyššie príjmové, bezdetné skupiny a stredne vyššie príjm. skupiny daňovníkov s deťmi, ale: ! zvýšenie daňového zaťaženia mnohých ľudí – nepracujúcich (dôchodcov. . ), daňovníkov s nižšími, strednými a aj stredne vyššími príjmami (u bezdetných a slobodných). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 19

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Ø Zatraktívnenie podnikateľ. prostredia SR aj znížením sadzby DPPO oproti mnohým krajinám EÚ (s vyše 30%tnými sadzbami napr. v Nemecku, Francúzsku a Rakúsku), nie však oproti väčšine krajín bývalého východného bloku. Graf 6 Porovnanie sadzieb dane z príjmov právnických osôb (%) * pri reinvestovaní zisku Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 20

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ ! Väčší problém - ostáva príliš. zaťaženie povinn. soc. odvodmi Tabuľka 1 Podstatné zmeny v sadzbách sociálnych odvodov Zdroj: Autor, MPSVR SR Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 21

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Graf 4: Vývoj hospodárenia s verejnými financiami Zdroj: Autor, MF SR Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 22

2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Graf 5 Vývoj konsolidovaného verejného dlhu v SR Zdroj: MF SR, autor Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 23

3. Problémy a riziká Ø Najväčšie riziká prehĺbenia dnešných problémov (nielen) na Slovensku kľúčových - nadmerné a centralizované prerozdeľovanie prostriedkov v ekonomike cez VF a prílišné zasahovanie vlády do trhu; - značné daňové a odvodové zaťaženie subjektov a čiastočne aj - deficitné spravovanie VF sú: ! tlak rôznych záujmových skupín (vrát. odborov), politické bariéry a osobitne limity v rámci EÚ. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 24

3. Problémy a riziká Ø Riziká a obmedzenia (aj napr. rastu ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne obyvateľov) Slovenska v EÚ: ! vysoká miera regulácie trhu (vrát. trhu tovarov a služieb a trhu práce), najmä spoločnými euro-normami, ktoré sú „zviazané“ komplikovaným komunitárnym právom; - dôsledok: napr. „umelo vynútený“ rast nákladov podnikov a tiež VF a domácností; ! na nadnárodnú úroveň prenášané verejné prerozdeľovanie, navyše v štruktúre na „pomoc“ zaostávajúcim regiónom a poľnohospodárom - riziko zakonzervovania a prehĺbenia poľnoh. dotačnej politiky (dnes takmer 50% z rozpočtu EÚ) - dôsledok: deformovanie konkurencie a trhu, tým spriemerovávanie, brzdenie ekonomickej výkonnosti a konkurenciesch. subjektov v Únii. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 25

3. Problémy a riziká ! centrálne uskutočňovaná harmonizácia – smerovaná od menovej únie o rozšírenie na zjednotenie daňových systémov (daňovú harmonizáciu) a následne tlak na vyššie dane v niektorých krajinách, vrát. na Slovensku; - okrem spodných limitov sadzieb nepriamych daní to potvrdzujú napríklad tlaky na zrušenie práva veta krajín v daň. oblasti a konkrétna podoba návrhu Ústavnej Zmluvy EÚ. ! Potenciál. dôsledok: obmedzovanie konkurencie a osobnej zodpovednosti, tým brzdenie produktivity ekonomických subjektov a približovania sa SR k eurozóne v ekonomickej výkonnosti a životnej úrovni občanov. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 26

4. Možné smerovanie systémových riešení Ø Systémové predpoklady (dlhod. ) riešenia deformácií VF: ü presadzovanie dôsledného návratu k čo najväčšiemu priblíženiu sa v praxi k tradičným hodnotám neobmedzovanej konkurencie, slobodnému trhu, osobnej slobody a zodpovednosti a vlastníckych práv; ü jednoznačné vymedzenie a podstatné obmedzenie úloh vlády a odbúravanie jej vplyvu v spoločnosti na činnosti, ktoré jej v trhovej ekonomike prináležia – prenesenie „nepriamej“ zodpovednosti vlády na priamu zodpovednosť na jednotlivcov a rodín; ü cieľovanie financovania základných úloh vlády na výrazne nižšiu úroveň zdanenia daňovníkov (v dlhodob. horizonte na úrovni okolo 10% ). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 27

4. Možné smerovanie systémových riešení Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 28

4. Možné smerovanie systémových riešení Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 29

4. Rámcové možnosti systémových riešení Minim. garancie dosiahnuteľnosti a udržateľnosti obdob. systémových zmien: akceptovanie dlhodobého nazerania na riešenie problémov (nad rámec politického cyklu); zabránenie osobitného (privileg. ) vplyvu záujmových skupín na rozhodovaniach (napr. zrušením tripartity); zabránenie harmonizovania daňových systémov (ako aj iných zložiek VF), zastavenie a cieľ. zrušenie centralizoaných regulácií a prerozdeľovania v Únii (alternatíva - zvažovať zotrvanie členstva v EÚ); ústavné zábezpeky na obmedzenie rastu verejných výdavkov a na obmedzenie zvyšovania daní. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 30

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ ! Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska 31