LOGOPDIA SCPP Trsten 2010 Pomenovanie LOGOPDIA je nuka

LOGOPÉDIA © SCŠPP Trstená 2010

Pomenovanie LOGOPÉDIA – je náuka o vývine a výchove reči Vychádza z gréckeho slova LOGOS = slovo, reč PAIDEA = výchova je to špeciálonopedagogická veda, zaoberá sa výchovou osôb s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS) a prevenciou tohto narušenia

DRUHY NKS DYSLÁLIA (hatlavosť) – najrozšírenejšia chyba reči DRUHY: l Chybná výslovnosť samohlások - vyskytuje sa zriedkavo, najčastejšie sa samohláska e zamieňa za samohlásku a l Chybná výslovnosť dvojhlások – vyskytuje sa zriedkavo, najčastejšie sa dvojhlásky redukujú na jednu samohlásku l Chybná výslovnosť spoluhlások – vyskytuje sa najčastejšie

Chybná výslovnosť spoluhlások Najčastejšie sa vyskytujúce: l l SYGMATIZMUS (šušlavosť) – nesprávne a chybné tvorenie sykaviek t. j hlások s, z, š, ž, ku ktorým v logepedickej praxi ešte priraďujeme hlásky c, dz, č, dž. Sykavky sa často nahrádzajú inými hláskami, najmä spoluhláskami t, d. ch, alebo sa vzájomne zamieňajú ROTACIZMUS – chybná výslovnosť hlásky r LAMBDACIZMUS – chyby výslovnosti hlásky l ť, ď, ň, ľ – nesprávna výslovnosť spočíva v tom, že sa vyslovujú ako t, d, n, l Dysláliu je dôležité podchytiť a odstrániť už v predškolskom veku, ak dyslália pretrváva ešte pri nástupe do školy, žiak má v škole problémy v písaní, nakoľko píše tak ako hovorí.

DRUHY NKS ZAJAKAVOSŤ – (balbuties) KLONICKÁ - prejavuje sa kŕčovitým opakovaním začiatočných slabík (ma-ma- ma- ma) TONICKÁ – prejavuje sa kŕčovitými sťahmi na začiatku slov, ktoré nedovoľujú hovoriť slová a vety v plynulom rytme (m. . mama) Obe formy sa môžu kombinovať Dieťa so zajakavosťou býva zvyčajne v starostlivosti viacerých odborníkov (logopéd, neurológ, psychológ)

DRUHY NKS ONEMENIE (mutizmus) l náhla strata už vyvinutej reči, ktorej príčinou môže byť duševný úraz, zľaknutie, veľké vzrušenie atď. . . VÝBEROVÁ STRATA REČI (elektívny mutizmus) – spája sa s negativistickým postojom, prejavuje sa útlmom reči za určitých okolností voči určitým osobám.

DRUHY NKS NARUŠENÝ VÝVIN REČI l narušenie jednej alebo viacerých , prípadne aj všetkých oblastí vývinu reči (osvojovania si materinského jazyka) vzhľadom na chronologický vek dieťaťa. Dieťa v reči zaostáva a nikdy nedosiahne bežnú komunikáciu.

ONESKORENÝ VÝVIN REČI dieťa nehovorí ani po treťom roku alebo hovorí podstatne menej, než je v tom období obvyklé a stav sa nijako výrazne nemení Vo väčšine prípadov sa pôsobením odborníkov dieťa dostane na požadovanú normu PRÍČINY: Dedičnosť Málo podnecujúce sociálne prostredie Nedostatok citových väzieb Nedostatok hovoreného kontaktu Citová nevyrovnanosť Vývojové vady hovoridiel Nesprávne postoje a výchovné metódy l

VČASNÁ DIAGNOSTIKA Ak dieťa po druhom roku života nerozpráva alebo je jeho reč veľmi málo zrozumiteľná, je potrebné vyhľadať logopedickú pomoc