LITURGICK ODEVY Liturgick innos bohosluba Zostaven tak aby

LITURGICKÉ ODEVY

Liturgická činnosť, bohoslužba Zostavená tak, aby vyjadrovala Účasť na nebeskej liturgii Liturgické priestory, zariadenie v kostoloch, predmety, ba aj náš vonkajší výzor a každý pohyb v kostole riadi podľa tej zásady, že všetko má vyjadrovať našu účasť na nebeskej liturgii.

A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi. (Zjv 21, 2 -3). „Slávením Eucharistie sa už spájame s nebeskou liturgiou a participujeme na nebeskom živote, kde Boh bude všetko vo všetkých“ (KKC 1326). Naša pozemská liturgia by preto mala byť tak usporiadaná, aby čo najlepšie harmonizovala s nebeskou liturgiou.

PREDPOKLADY DUCHOVNE UŽITOČNEJ SLUŽBY MINIŠTRANTOV

1. MINIŠTROVANIE S RADOSŤOU Radostná a ochotná služba je milá Pánu Bohu. Len vtedy, ak miništrant posluhuje v kostole rád, je možné, že táto služba bude pre neho a pre ostatných ľudí v kostole aj duchovne užitočná.

2. VONKAJŠÍ VZHĽAD MINIŠTRANTA Miništrant má prichádzať do sakristie načas a jeho zovňajšok má byť upravený, aby nevyvolával rozpaky tým, že príde neupravený, ale ani tým, že jeho zovňajšok bude extravagantný, čím sa tiež dá vyvolať u druhých ľudí vnútorný nepokoj.

3. BYŤ V MILOSTI POSVÄCUJÚCEJ Iba v takomto prípade má jeho služba posväcujúci účinok preň aj pre druhých ľudí. Dobrý miništrant si nájde čas a spôsob, kedy sa dostať ku kňazovi, aby sa vyspovedal a tak pristupoval k Pánovmu oltáru s čistým srdcom.

LITURGICKÉ ODEVY A ICH VÝZNAM Počas bohoslužieb alebo pri iných príležitostiach sa používa pomerne veľa druhov odevov, ktoré by každý dobrý miništrant mal poznať. Niektoré odevy vyjadrujú aj určité osobitné postavenie, ktoré v Cirkvi majú ich nositelia. Ide najmä o nasledovné liturgické a iné odevy:

Odevy miništrantov: �kamža �golier �superpelícia �alba �cingulum

Odevy rehoľníkov: �rehoľný habit

Odevy diakonov: � humerál � štóla � dalmatika

Odevy kňazov : �ornát (kazula) �pluviál �vélum �reverenda �biret

Odevy biskupov: � mitra (infula) � bakula (berla) � tiara � solideo � pektorál � prsteň � pálium

POZNÁMKY: -Toto rozdelenie liturgických a iných odevov nie je výlučné. Albu môže používať miništrant, diakon, kňaz, aj biskup; pluviál nosí diakon, kňaz alebo aj biskup a pod. - V dávnejších dobách boli pri obliekaní jednotlivých odevov určené modlitby, ktoré sa šeptom modlil ten, kto sa obliekal do týchto posvätných šiat. Boli to veľmi pekné modlitby, horlivejší miništranti si ich môžu vypýtať od svojich kňazov.

ALBA Je dlhá biela tunika s dlhými rukávmi, môže ju nosiť miništrant, diakon, kňaz aj biskup. Môže sa pritom použiť cingulum alebo, ak je alba užšia, bez cingula. Názov (alba = biela) prezrádza, že je to biely odev, ktorý symbolizuje čistú dušu.

CINGULUM (lat. cingere = opásať, podkásať) je tenký pás, presnejšie hrubší povrázok, ktorý slúži na prepásanie alby na bedrách. Symbolizuje zviazaného Ježiša Krista pri bičovaní alebo prepásaného pri umývaní nôh apoštolom. Pripomína tiež čistotu srdca a premáhanie žiadostivosti.

SUPERPELÍCIA (hovorove superka; starší názov: ) je vlastne skrátená alba, pričom superpelícia nenahrádza albu. Používa sa na reverendu, nie však pod ornát. Môže sa používať napr. pod pluviál. Je bielej farby a jej symbolika je rovnaká ako v prípade alby.

ROCHETA (z nem. Chorrock) sa takmer celkom podobá superpelícii. Bol to odev biskupov a prelátov. S dovolením ju mohli nosiť aj kanonici. Dnes niet rozdielu medzi rochetou a superpelíciou. Rocheta má užšie rukávy ako superpelícia. Dnešný rozdiel: rocheta má na krku šnúrky, superpelícia hranatý výstrih.

KAMŽA Dlhá čierna „sukňa“, zjednodušená napodobenina reverendy. Na ramená sa v takom prípade dával golier, ktorý zakrýval bežný odev miništranta.

HUMERÁL (lat. humerus = rameno, lece) je obdĺžnikový kus látky na zakrytie ramien v prípade, že alba má taký strih, ktorý nezakrýva obvyklé šaty. Môže ho používať každý, je dovolené používať albu.

ŠTÓLA Je jedným z hlavných znakov kňazskej moci. Biskup a kňaz ju kňazskej moci. nosia zavesenú na krku a obidva konce sú voľne spustené dolu. Diakon tiež nosí štólu upravenú tak, že prechádza z ľavého ramena k pravému boku, kde je zopnutá. To symbolizuje obmedzenú kňazskú moc. Jestvujú celé série štol v zhodných farbách ako je aj farba ornátu (kazuly), resp. dalmatiky.

- (z lat. ornamentum = ozdoba) je vrchný ) liturgický odev, ktorý si biskup a kňaz oblieka na albu a štólu. Ornát môže byť v rôznych liturgických farbách. Z dávnejších čias sú známe ornáty po bokoch veľmi redukované, v talianskom prostredí nazývané paenulla alebo pianetta. V novších časoch sa používajú kazuly, názov ktorých je odvodený od casulla = malý domček, čím sa naznačuje, že takýto ornát pokryje celé telo celebranta. Pôvod ornátov možno hľadať v rímskych plášťoch alebo azda aj v židovských plášťoch zvaných tallit. ORNÁT

DALMATIKA Je riadnym liturgickým odevom diakonov, ktorí ju nosia navrchu, diakonov, na albe a štóle. Biskupi tiež nosia dalmatiku pod ornátom, ale len pri veľmi slávnostných príležitostiach. Dalmatiky sa zhotovujú vo všetkých liturgických farbách.

PLUVIÁL (lat. pluvis=dážď) sa dnes používa pri niektorých príležitostiach mimo svätej omše. Je to vlastne široký plášť, ktorý sa vpredu na hrudi zopne. Častokrát bol bohato zdobený, podobne ako aj ornát. Pluviál môže nosiť diakon, kňaz aj biskup.

NÁPLECNÉ VÉLUM Používa sa pri požehnaní. Kňaz skôr, ako sa priblíži k Sviatosti Oltárnej v monštrancii, si dá na ramená toto vélum a cezeň sa dotýka monštrancie pri požehnávaní.

REVERENDA (lat. reverendus=ctihodný, dôstojný) je čierny odev so špeciálnym strihom, niektoré časti môžu byť fialové v prípade, že ide o vyššieho hodnostára. V tom prípade sa k reverende dopĺňa aj široké cingulum.

BIRET Je pokrývka hlavy kňaza alebo biskupa. V dejinách sa jeho tvar vyvíjal. Jeho dnešná podoba má v dolnej časti okrúhly tvar, v hornej zas štvorhranný tvar a nad tým sú tri (v prípade doktorov teológie, štyri) lopatky a v strede je strapec. Jeho používanie je dobrovoľné.

HABIT Habit je názov rehoľného rúcha vo všeobecnosti. Každá rehoľa alebo kongregácia má vlastný habit. To platí tak o strihu ako aj o farbe rúcha. Latinské slovo habitus znamená odev.

Je slávnostná liturgická pokrývka hlavy biskupa. Skladá sa z dvoch častí- Starý a Nový zákon, v hornej časti je zakončená do špica. Na zadnej časti sú odspodu dve stuhy, ktoré padajú na plecia biskupa. Okrem biskupov, kardinálov a pápeža majú právo nosiť mitru opáti a niektorí kňazi na základe osobitného dovolenia (napr. správcovia veľmi významných chrámov). Niektorí odborníci rozlišujú medzi mitrou a infulou (infula je údajne o niečo nižšia a nosia ju opáti), vo všeobecnosti sa však tieto výrazy zamieňajú, teda nerozlišujú sa. MITRA (INFULA)

TIARA Je pokrývka hlavy pápežov v minulosti. Bol to veľmi bohato zdobený typ kráľovskej koruny s tromi obručami, ktoré znamenali trojitú moc pápežov: učiť, posväcovať a riadiť. Pápež Pavol VI. zrušil nosenie tiary, pápež Benedikt XVI. zrušil aj jej znak v svojom pápežskom erbe a nahradil ju mitrou.

SOLIDEO (lat. samému Bohu) je malá okrúhla pokrývka hlavy biskupa, kardinála a pápeža. Počas eucharistickej modlitby sa solideo sníma z hlavy. Rozšírený je aj zvyk, že biskupi si snímajú z hlavy solideo priamom stretnutí s pápežom. Solideo má charakteristické farby: biele solideo nosia pápeži, červené kardináli a fialové biskupi. Aj niektoré rehole majú právo nosiť solideo, napr. premonštráti.

PEKTORÁL (lat. pectus=hrudník) je náprsný kríž, ktorý nosia biskupi ako aj opáti. . V minulosti v týchto krížoch boli uložené relikvie svätcov. V súčasnosti sa pektorál nosí na reverende, taktiež na ornáte pri bohoslužbách ako aj pri iných príležitostiach, keď biskup vystupuje v kňazskom civili.

BERLA Je biskupská palica, ktorá prešla v dejinách dlhým (BACULA) vývojom. Jej symbolika spočíva v tom, že naznačuje pastiersku starostlivosť o zverených veriacich. Horný . koniec je zakrivený, čo naznačuje schopnosť a povinnosť zavrátiť zblúdené ovečky, teda zachraňovať ich pre Boha. Dolný koniec je rovný a ostrý, čím pastier zaháňa dravú zver. Touto palicou sa pastier podopiera pri chôdzi pred ovečkami. Berlu používali v minulosti i súčasnosti opáti kláštorov. Berla sa vždy nosí v ľavej ruke, pravá slúži na požehnávanie Božieho ľudu. - Pápeži nosia berlu, ktorá má v hornej časti zakončenie v tvare kríža.

PRSTEŇ Je znakom biskupského úradu a je znakom verného spojenia biskupa s jeho diecézou. Ďalej vyjadruje dôstojnosť a vznešenosť biskupskej služby. V minulosti ma prsteň aj praktický význam, pretože slúžil aj na pečatenie listín. Pápeži nosia tzv. rybársky prsteň, ktorý pripomína puto medzi pápežom a sv. Petrom.

Je biely pás asi 6 cm široký, utkaný z ovčej vlny, má tvar kruhu, na jeho dvoch oproti sebe stojacich miestach sú k nemu pripojené dve stuhy. Na celom páliu je vyšitých šesť krížov a pripevnené sú aj dve pozlátené spony. Pálium nosia len arcibiskupi-metropoliti, a to len na území svojej provincie. Jediný, kto má právo nosiť pálium po celom svete, je pápež. Je to znak jeho univerzálnej pastoračnej moci aj služby. Páliá pripravujú rehoľné sestry v kláštore Santa Cecilia v Ríme a pápež ich každoročne udeľuje na sviatok sv. Petra a Pavla novým arcibiskupom. PÁLIUM

BUDEM SA USILOVAŤ: Ø Úlo do kostola prichádzať pekne upravený a čistý Ø Ø miništrovať podľa možnosti vždy v posväcujúcej milosti poznať všetky liturgické odevy a ich súčasti a neustále si prehlbovať vedomosti o nich. ha !