LITERRNE DRUHY 2 LYRIKA spoloensk prrodn osobn EPIKA

LITERÁRNE DRUHY 2. LYRIKA spoločenská prírodná osobná EPIKA 1. DRÁMA 1.

LYRIKA (gréc. lyrika mele – lýrou sprevádzané verše) l vyjadruje pocity, nálady, dojmy autora l označuje sa aj ako poézia l nemá dej, chýba príbeh l je písaná viazanou formou (grafické členenie básne, rytmus, rým, strofa. . . ) l realizuje sa básnickými výrazovými prostriedkami (metafora, personifikácia, prirovnanie. . . )

Lyrické žánre/útvary: l sonet/znelka 1. (tal. sonetto – jemný zvuk) 2. záväzný počet veršov – 14 pôvodne s touto schémou: abba/cdc/dcd UKÁŽKA: A. Rimbaud: Spáč v údolí Hľa, diera zelene, kam sa spev rieky norí, bláznivo rozšantiac zdrap striebra na tráve, kde slnce jagá sa z vrcholu divej hory, hľa, malé údolie v kypiacej páľave. Spí, ústa dokorán, vojačik prostovlasý, šiju mu obmýva žerucha belasá, spí, bledý, pod mráčkom, tam, kde zem trávu tasí, v zelenej posteli, kam svetlo zlieva sa. S nohami v kosatcoch, spí, tvár mu smiechom svieti, takýmto úsmevom smejú sa choré deti. Príroda, zahrej ho, to už chlad ide naň. Vôňa mu k záchvevu nozdry už neprebudí, spí v slnku s rukami na svojej tichej hrudi, bok sa mu červenie z dvoch otvorených rán.

Lyrické žánre/útvary: l óda 1. 6. (gréc. ode – pieseň) vyniká nadnesenosťou a pátosom je adresovaná významnej osobnosti, kolektívu básnik oslavuje: národ, slobodu, prírodu, mladosť. . . charakterizujú ju nadšené city, vzletná forma patrí do reflexívnej lyriky l príležitostná báseň 1. viaže sa na výnimočnú časovú udalosť má oslavný charakter vzniká pri jubileách alebo výnimočných udalostiach života spoločnosti 2. 3. 4. 5. 2. 3. l hymna 1. (gréc. hymnos – chválospev) je druhom ódy má charakter velebenia, chvály z textu vyžaruje radosť 2. 3. 4.

Slovenská hymna Štátnu hymnu tvoria prvé dve slohy piesne Janka Matúšku "Nad Tatrou sa blýska" z roku 1844. Text napísal pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy. Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú, Zastavme ich, bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú. To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo, ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo. Ešte jedle rastú na krivánskej strane. Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane. Už Slovensko vstáva, putá si strháva. Hej, rodina milá! Hodina odbila. Žije matka Sláva. “

Lyrické žánre/útvary: l epigram (gréc. epigram– nápis) 2. stručne a duchaplne vyjadruje nejakú životnú pravdu UKÁŽKA: T. Janovic: Polená 1. Platilo to včera – a dnes neplatí? – Polená chcú všetko dávať do laty! P. Petiška: Progres Prechádzame na svetové trendy: z terkelice na whisky a brandy. l epitaf (gréc. epitafon – nápis na hrob) 2. vznikol z epigramu 3. nápis na náhrobnom kameni UKÁŽKA: J. Wolker, Epitaf 1. Zde leží Jiří Wolker, básník, jenž miloval svět a pro spravedlnost jeho šel se bít. Dřív než moh srdce k boji vytasit, zemřel, mlád dvacet čtyři let.

Lyrické žánre/útvary: l elégia (gréc. elegos – žalospev) 2. smutná, melancholická báseň 3. môže smútiť za strateným šťastím, žiaľ zo sklamanej lásky 4. smútok je pokojný UKÁŽKA: V. Turčány: Elégia ďakovná 1. Až ťa raz budiť prestanem, sám tichý – (až raz nakláňať sa budem nad kalichy, z nich kal či láska, sladkosti či blen zalejú zjav, že žiaden nebol slabším a lichý jas len skúzlia z iných pien? ) vedz, najmilšia, i za to žitiu vďačím, že ukázal mi tvoje pôvaby, a nedal trhať plody zakázané. A ak tá láska k tebe bola by len sĺz mi dala – vďaka ti i za ne.

Lyrické žánre/útvary: l idyla 1. (gréc. eidyllion – obrázok) menší rozsah obdiv k dedinskému životu a prostrediu ľudia spätí s prírodou – sedliaci, rybári, pastieri prevládajú prvky neobyčajného a krásneho v slovenčine má názov SELANKA 2. 3. 4. 5. 6.

Lyrické žánre/útvary: l žalm 1. 4. (gréc. psalmos – hra na strunovom nástroji) je náboženská pieseň kresťanskej liturgie má elegický charakter najznámejšie sú kajúce žalmy, žalmy o márnosti, oslavné žalmy l pieseň 1. 2. spája poéziu s hudbou základný útvar ľudovej slovesnosti l pásmo 1. patrí do modernej poézie väčší rozsah polytematickosť voľné radenie zdanlivo nesúvisiacich tematických celkov ako myšlienky človeka. . . 2. 3. 4. 5.

Lyrické žánre/útvary: l kaligram 1. (gréc. kalos – krásny, gramma – písmo) grafická báseň pomocou textu sú vytvorené obrazce 2. 3. UKÁŽKA: G. Apollinaire: Kravata K A R T AA V ŤE ELE GANTNĚ ŠKRTÍ SVLEČ JI POKUD NECHCEŠ SKONČIT SMR TÍ

Lyrické žánre/útvary: l nonsens 1. (angl. nonsense – nezmysel) pospájané zdanlivé nezmyselnosti v rámci textu (básne/prózy) absurdné príbehy, myšlienky presahujúce rámec reality objavujú sa v tvorbe francúzskych, ruských aj českých básnikov najznámejší predstaviteľ tohto žánru v epike je Lewis Carrol 2. 3. 4. 5.

EPIKA l l l (gréc. epikos – dejový, vyrozprávaný) prevláda v nej rozprávanie zakladá sa na deji udalosti sa odohrávajú v časovej postupnosti rozprávač zastupuje autora označuje sa ako próza (hoci zriedkavo je aj veršovaná) l ak prevládajú lyrické prvky, hovoríme o lyrizovanej próze

Epické žánre/útvary: l 1. 2. 3. 4. báj najstaršia podoba ľudovej slovesnosti súbor národných bájí – MYTOLÓGIA/BÁJOSLOVIE vysvetľuje vznik sveta, pôvod človeka, zvierat a rastlín primitívnym spôsobom opisuje aj život bohov

Epické žánre/útvary: l 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. epos (gréc. epos – slovo, reč) predchodca románu východiskom pre vznik eposov boli báje vystupujú v nich nadprirodzené bytosti – bohovia, polobohovia hlavným hrdinom je človek s výnimočnými vlastnosťami prelínajú sa prvky reality a fantázie, pozemského a nadpozemského života najstarší epos je EPOS O GILGAMEŠOVI – sumerská lit. (cca 3000 pred n. l. )

Epické žánre/útvary: l 1. 2. 3. 4. 5. kronika (gréc. chronos – čas, chronika – dejepisné knihy) stredoveký epický žáner chronologické radenie historických udalostí nie je písaná s umeleckým zámerom autor udalosti nehodnotí, ani nevysvetľuje, podáva iba fakty

Epické žánre/útvary: l 1. 2. 3. 4. 5. balada (lat. ballare – tancovať) pochmúrny dej, tragický záver obsahuje aj lyrické a dramatické prvky dej je zhustený, podáva sa v náznakoch môže byť písaná vo veršoch Ukážka: Išli hudci horou, horou javorovou. Našli drevo krásno na husličky hlasnô. „Iba ho zotnime a sebou vezmime. “ Prvý raz zaťali, íverček vyťali. Druhý raz zaťali, do krvi preťali. Tretí raz zaťali, taký hlas počuli: Ach, nie som ja drevo, drevo javorovô, ale som ja dievča z mesta richtárovo. SPOLOČNÉ ZNAKY S ROZPRÁVKOU: a/ autor ľudovej balady je neznámy b/ dej má rýchly spád, často neznáme miesto c/ magické čísla – tri, sedem, . . . d/ nadprirodzené postavy a neskutočné deje e/ využíva sa gradácia – stupňovanie deja

Epické žánre/útvary: l 1. 2. 3. 4. 5. legenda znamená to, čo sa má prečítať zobrazuje životné príbehy svätcov aj zázračné a fantastické motívy má vždy náboženský ráz hlavnou postavou je vždy svätec – idealizované typizovanie

Epické žánre/útvary: l 1. 2. 3. 4. 5. rozprávka patrí do ľudovej slovesnosti dobro vždy víťazí nad zlom magické čísla (3, 7, 12) ustálené slovné spojenia – začiatok a koniec gradácia

Epické žánre/útvary: l povesť 1. žáner ľudovej slovesnosti má vždy reálny historický podklad môže obsahovať aj mnoho fiktívnych prvkov dej sa viaže k: HISTORICKEJ UDALOSTI HISTORICKEJ OSOBNOSTI MIESTU PREDMETU 2. 3. 4.

Epické žánre/útvary l bájka Ukážka: J. Záborský: Veľká a malá ryba Sťažovala si rybka drobnorodá zhusta, že nie je, jak iné, veliká a tlstá, raz s velikou do sieti razom spolu vošla, veľkú rybár ulovil, ona očkom ušla. Tamtú rybár z vody ťahal, čo keď vidí malá, „Dobre niekedy malým byť, “ za ňou zavolala. 1. 2. 3. využíva sa personifikácia vystupujú v nej zvieratá kritika ľudských vlastností

Epické žánre/útvary l poviedka 3. malý alebo stredný rozsah obyčajne spracúva iba jednu udalosť a má jednu zápletku väčšinou končí tak, ako očakávame l novela 1. 2. 3. 4. 5. 6. (tal. novella – novinka) stredný rozsah málo postáv iba jedna udalosť dej odráža každodenný život končí väčšinou nečakane

Epické žánre/útvary l 1. 2. 3. román (franc. roman, lat. lingua Romana – jazyk románsky, ľudový) veľká pestrosť kompozičných i štylistických prostriedkov prevažuije dejová zložka, viacero postáv, zložité vzťahy RYTIERSKY ROMÁN DIEVČENSKÝ ROMÁN DOBRODRUŽNÝ ROMÁN VEDECKO-FANTASTICKÝ ROMÁN HISTORICKÝ ROMÁN

Dráma (gréc. dro – činiť, uskutočňovať) tretí literárny druh l dramatický text vzniká pre divadlo, televíziu, rozhlas alebo film l vznikla v antickom Grécku l (náboženské oslavy Dionýza, boha vína a úrody) chór - zbor (choros – tanec) je skupina osôb, ktorá spieva a tancuje na oslavách l zbor komentuje dej, charakterizuje postavy a ich činy l zo začiatku hral všetky postavy iba jeden herec, ktorý viedol dialóg s chórom l

Dramatické žánre/útvary l 1. 2. 3. 4. tragédia (gréc. tragóidiá – spev) najstarší dramatický žáner hlavným znakom je boj jednotlivca (skupiny) s nepriateľskými silami konflikt je medzi výnimočnou osobou a vládnucimi spoločenskými silami záväzná kompozícia: 1. EXPOZÍCIA (ÚVOD) 2. KOLÍZIA (ZAUZLENIE) 3. KRÍZA (VYVRCHOLENIE DEJA) 4. PERIPETIA (NEČAKANÝ ZVRAT) 5. KATASTROFA (TRAGICKÝ ZÁVER)

Dramatické žánre/útvary l 1. 2. 3. 4. komédia ( gréc. komodia – veselý sprievod, oide – spev) popri tragédii základný dramatický žáner Podstatou je komickosť so zámerom vyvolať smiech u diváka Rozoznávame charakterovú a situačnú komiku Prvým významným autorom bol Aristofanes (staroveké Grécko)

Dramatické žánre/útvary l 1. 2. 3. činohra prelínajú sa vážne aj komické prvky tvorí prechod medzi tragédiou a komédiou hovorené slovo prevažuje nad spevom a pohybom

Dramatické žánre/útvary l súčasné: 1. MONODRÁMA (monos – sám, dráma – divadlo) - vystupuje iba jedna postava, ak sú na javisku aj iné postavy, nesmú prehovoriť 2. MELODRÁMA (gréc. melos – melódia, dráma – divadlo) - sentimentálne ladenie - využívanie lacných efektov - podobné ako telenovely 3. BÁBKOVÁ HRA - určená detskému príjemcovi - bábky sa oživujú – personifikácia l veseloherné: 1. VESELOHRA – novodobá komédia 2. FRAŠKA (franc. farce – žart) - prevláda situačná komika a humor hrubšieho rázu - niekedy sa vyskytnú aj zauchá, neslušné narážky. . . 3. GROTESKA (tal. grotta – jaskyňa) - v neúmernej, zveličenej podobe, maximálne zosmiešňujúcej a prehnane strašidelnej forme prepletá skutočné s fantastickým - spája rôznorodých prvkov pre satirické zobrazenie života

Dramatické žánre/útvary l HUDOBNÉ ÚTVARY: 1. OPERA (tal. dielo) – spojenie hudby, poézie, maliarstva a hereckého umenia 2. OPERETA (tal. operetta – malá opera) – strieda sa spev s textom bez hudobného doprovodu má veselohernú povahu, je jednoduchšia ako opera 3. MUZIKÁL (angl. musical play – hudobná hra) – moderný útvar, vzniká v Amerike zač. 20. stor. často prispôsobuje známe témy do súčasných pomerov 4. BALET (rom. ballare – tancovať) – obsah deja sa vyjadruje tancom a mimikou 5. PANTOMÍMA (gréc. pantos – všetko, mímeisthai – napodobňovať) - pohybové divadlo - dejové situácie sú vyjadrované pohybom - absencia hovoreného slova