LESN SPOLOENSTVO Adamko Gabrhel LESN SPOLOENSTVO Lesn spoloenstvo

LESNÉ SPOLOČENSTVO Adamko Gabrhel

LESNÉ SPOLOČENSTVO • Lesné spoločenstvo je prírodné spoločenstvo rôznych stromov, krov, bylín, húb a živočíchov. • Predstavitelia lesného spoločenstva žijú vo vzájomných vzťahoch. • Každý člen lesného spoločenstva je dôležitý a má význam pre ostatných. Napríklad, ak vyhynie určitý druh rastlín, môžu vyhynúť aj živočíchy, ktoré sa živia len ním. • Les tvoria z prevažnej časti stromy. • Do lesného spoločenstva patrí dub letný, buk lesný, hrab obyčajný, borovica lesná, medveď hnedý, jeleň lesný, sova lesná a veverica stromová.

VEVERICA STROMOVÁ Patrí medzi stavovce. Je to cicavec. Je veľmi dobre prispôsobená životu na stromoch. Jej sfarbenie srsti je prispôsobené prostrediu, v ktorom žije. Brucho má vždy biele. Má veľký huňatý chvost a na ušiach dlhé štetinky. Pohybuje sa šikovne aj na najvyšších konároch. Zachytáva sa ostrými pazúrikmi. Pri skokoch jej pomáha udržiavať rovnováhu dlhým huňatým chvost. Výborne šplhá, no rýchlo sa pohybuje aj po zemi.

VLK SIVÝ Vlci sú spoločenské zvieratá. Žijú v svorkách s počtom od 6 do 12 jedincov, kde vládne prísna hierarchia. Na čele svorky je vodcovský pár alfa samec a alfa samica. Denne spoločne prejdú vzdialenosť až 20 km. Vlci sú dobrí plavci. Oči šteniatok vlka sú pri narodení modré. Dospelé vlky sa dožívajú najviac 12 rokov. Majú vynikajúci čuch s približne 200 miliónmi čuchových buniek v porovnaní s ľuďmi, ktorí ich majú len asi 5 miliónov. Prečo vlci zavýjajú? Vyť môžu z mnohých dôvodov. Najčastejšie, aby na seba upozornil ostatných členov svorky na ich území, alebo jednoducho preto lebo iný vlk vyje a ostatní sa k nemu pridajú.

JEŽ BLEDÝ Žije na celom našom území. Je typickým živočíchom okrajov listnatých lesov, ale nájde sa aj v nadmorských výškach nad 1 000 m. V nesúvislých lesoch sa môže vyskytovať 4 5 jedincov na rozlohe 100 ha. Jeho životným prostredím sú biotopy lesostepného charakteru, a to pôvodné aj kultúrne. Ohrozuje ho mechanizácia a chemizácia a pomerne veľa jedincov zahynie na cestách pod kolesami áut. Výskyt ježov je vo veľkej miere limitovaný prítomnosťou dáž ďoviek, tie sú aj príčinou veľkých strát v po puláciách ježov vzniknutých na cestách. Dáž ďovky najmä po teplých dažďoch hojne vyliezajú na asfaltové cesty, kde ich ježe vy hľadávajú. Je skutočne prekvapujúce, že jež prežil napriek veľkým stratám na cestných komunikáciách v kultúrnej krajine.

JAZVEC LESNÝ Je rozšírený takmer v celej Európe, v Ázii od Sibíri po Japonsko a Kóreu, vyskytuje sa v Číne a v Malej Ázii, v Mongolsku, Iráne. Na tomto území vytvára 24 geografických rás, v Európe je ich 5. U nás žije nominátna geografická rasa, rozšírená v lesnom pásme európskej časti areálu druhu jazvec lesný európsky. V rámci tohto obrovského areálu obývajú jazvece všetky typy lesov, uprednostňujú predovšetkým územia v poľnohospodárskych oblastiach s ostrovčekmi lesov. Najväčší príslušník našich lasicovitých mäsožravcov žije na celom území štátu od nížin povodí Dunaja a Moravy až po horské lesy do výšky asi 1 300 m n. m. Vyhľadáva priestory, kde sa strieda les s poľnohospodárskou pôdou a kde má dosta tok vhodných prirodzených úkrytov. Naj vhodnejšie podmienky pre život im ponúkajú pahorkatiny a pohoria do nadmorskej výšky 700 m. Tu uprednostňujú okraje lesov suse diace s lúkami a pasienkami. Vyhýbajú sa vlh kým a podmáčaným pôdam.

ZAJAC POĽNÝ V poľnohospodárskych oblastiach častejší ako v lesoch; no v poslednom čase sa jeho stavy v súvislosti s intenzifikáciou poľnohospodárstva veľmi znížili. Vďaka veľkej roz množovacej schopnosti a spôsobu života v kultúrnej krajine zatiaľ prežil prenasledo vanie dravcami aj človekom, smrtiacu auto mobilovú dopravu, vyrušovanie voľne pobe hujúcich psov a zmeny životného prostredia spôsobené intenzifikáciou poľnohospodár stva. Či sa mu to podarí aj v budúcnosti, závisí od ochrany, ktorá sa mu poskytne. Od mar ca do októbra samica vrhá po 42 až 44 dňovej gravidite s otvorenými očami a úplne osrstené 2 4 mladé, ktoré sú krátko po narodení schopné behať a po ďalších 4 týždňoch sú samostatné. Ďalšie oplodnenie počas gravidity umožňuje dvojrohá maternica, v ktorej sa môžu vyvíjať staršie i mladšie embryá (superfetácia). Zajačica môže mať v krátkych odstupoch niekoľko vrhov. Táto vysoká rozmnožovacia schopnosť je dôležitá pre rýchle vyrovnávanie strát vplyvom vlhkého a chladného počasia. Ich predátormi sú šelmy a dravé vtáky.

JELEŇ LESNÝ Pôvodne bol rozšírený v Európe, Ázii, severnej Afrike a v Severnej Amerike, chýbal iba v Južnej Amerike a v Austrálii. U nás sa vyskytujú dva poddruhy, a to jeleň lesný stredoeurópsky a jeleň lesný karpatský. Dospelé jedince s zreteľne odlišujú veľkosťou, farbou srsti, tvarom i hmotnosťou parožia, no väčšina miestnych populácií je natoľko skrížená, že zaradenie do niektorého poddruhu je často zložité. V údolí Dunaja, Váhu a Kysuce vedie hranica prirodzeného rozšírenia obidvoch našich poddruhov, pričom stredné Slovensko je domovom ich krížencov. Čistá forma jeleňa lesného karpatského sa vyskytuje na východnom Slovensku a patrí k najväčším a trofejne najhodnotenejším. Areál jeleňa lesného stredoeurópskeho smeruje do západnej Európy. Jeleň obýva rozsiahle lesné oblasti od lužných po horské lesy. Žije spoločensky v čriedach, staré jelene oddelene od laní a mláďat. Potravu jelenej zveri tvoria byliny, dreviny, divo rastúce plody, ale aj kultúrne rastliny. Zimné prikrmovanie jeleňov je spravidla nevyhnutné, pretože v dôsledku dopravných ciest a mozaikovitosti krajiny si črieda nemô že tak ako predtým vyhľadať v zime miesta bohaté na potravu.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ