LEGENDA MORAVSKOPANNSKE LEGENDY Paed Dr aneta Pikartov LEGENDA

LEGENDA MORAVSKO-PANÓNSKE LEGENDY Paed. Dr. Žaneta Pikartová

LEGENDA Legenda je stredoveký epický žáner s náboženskou tematikou. Mohla mať veršovanú alebo prozaickú podobu. Legenda obsahovala životné príhody svätých so zázračnými a fantastickými prvkami. Legenda sčasti pre svoj reálny základ pripomína povesť. Existujú legendy o 12 Kristových učeníkoch - apoštoloch, matke Krista: Panne Márii, legendy o živote Ježiša Krista. V slovenskej literatúre sú známe Moravsko–panónske legendy , Maurova legenda o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi.

KONŠTANTÍN-CYRIL, ZVANÝ FILOZOF 827 Thessaloniké -Solún, Grécko -14. 2. 869 Rím METOD 815 Solún, Grécko- 6. 4. 885 Veľká Morava

5. JÚL 863. DEŇ PRÍCHODU KONŠTANTÍNA A METODA NA VEĽKÚ MORAVU JE VÝZNAMNÝM ŠTÁTNYM SVIATKOM. KONŠTANTÍN I METOD BOLI PREHLÁSENÍ ZA SVÄTÝCH – PATRÓNI EURÓPY.

Rastislav sa rozhodol skončiť s vplyvom Východofranskej ríše, žiada o pomoc byzantského cisára Michala III.

Byzantská ríša, ktorá sa vtedy rozprestierala najmä na území dnešného Grécka a Turecka, predstavovala v tom čase silné kultúrne i cirkevné východné zoskupenie ako protipól k západnému zoskupeniu Franskej ríše a cirkevnej organizácie s centrom v Ríme.

KONŠTANTÍN • Pochádzal z gréckej rodiny vysokého štátneho úradníka Leva, Matka Mária, zrejme slovanský pôvod. • Sedem detí, Konštantín bol najmladší. • Ovládal slovanský jazykstaroslovenčinu, lebo okolie Solúna obývali aj Slovania. • Profesor v Konštantínopole, knihovník. • Bol členom posolstva k arabskému kalifovi v Samare a neskôr na diplomaticko-náboženskej misii k Chazarom (Kozarom). • Spolu s bratom vytvoril novú abecedu – hlaholiku i nový číselný systém.

HLAHOLIKA

HLAHOLIKA Konštantína inšpirovala malá grécka abeceda, grécke kryptografické písmo a prvky semitohamitských jazykov: hebrejsko-samaritánskeho, koptského, sýrskeho. Konštantín zostavil starosloviensku abecedu tesne pred odchodom byzantskej misie do Rastislavovho kráľovstva, písmo dostalo neskôr pomenovanie hlaholika(od slova glagol-hláska, aj písmeno). 38 písmen, prvý systém sa nazýval aj hlaholika guľatá - jej tvary sú oblé.

SOLÚNSKI BRATIA Bratia založili školu, kde vychovali dvesto klerikov. Konštantín sa venoval filológii a filozofii, Metod vytváraniu právneho systému a štátnej organizácii. Pri návrate do vlasti sa zastavili na pol roka u Koceľa, potom v Benátkach, tam sa dozvedeli o zavraždení cisára Michala III. a zastihlo ich pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. V Ríme ich privítal nový pápež Hadrián II. – povolil slovanský jazyk ako bohoslužobnú reč. Vyčerpanie Konštantínovi podlomilo zdravie -vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a zomrel.

METOD Najstarší syn, právnické vzdelanie, V rokoch 843 -856 správca Strumskej provincie. V kláštore v Malej Ázii , kam bol donútený vstúpiť s Konštantínom, prijal meno Metod, pôvodné meno bolo Michal. Po smrti Konštantína sa vrátil do Blatnohradu ku Koceľovi, ten potreboval biskupa, a tak ho pápež v zime 869/870 menoval za arcibiskupa.

PROGLAS- staroslovienska báseň, prvá báseň slovanská i slovenská, autor Konštantín. Básnický predspev k prekladu evanjelia je to chválospev na slovanský preklad písma i obhajoba slovanskej knižnej vzdelanosti všeobecne. 110 veršov, 12 -slabičný verš. Gramotnosť je pre Konštantína základom pre knižnú vzdelanosť a vedie i k duchovnému životu.

MORAVSKO – PANÓNSKE LEGENDY ŽIVOT KONŠTANTÍNA A ŽIVOT METODA Život Konštantína vznikol na našom území niekoľko rokov po jeho smrti (873 -874 ? ), za autora legendy bol označovaný Metod alebo Kliment, žiak solúnskych bratov, neskorší macedónsky biskup pri Ochridskom jazere, vtedy Bulharsko. Legendy sú písané staroslovienskym jazykom, legenda ŽK obsahuje podrobný opis života tejto osobnosti - detstvo, štúdiá, rozhovory s inovercami a trojjazyčníkmi. Text je viacej filozoficko-teologicky zameraný.

MORAVSKO – PANÓNSKE LEGENDY ŽIVOT KONŠTANTÍNA A ŽIVOT METODA Text ŽM je kratší, štylisticky i obsahovo jednoduchší a dejovo rušnejší, obsahuje závažné historické dokumenty- list pápeža Hadriána II. z roku 870 adresovaný Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi, kde sa Metod ustanovuje za arcibiskupa. Autorom je možno Gorazd, Metodov nástupca. Gorazd

http: //zlatyfond. sme. sk/autor/59/Konstantin-Filozof KÁKOŠOVÁ, Zuzana: Kapitoly zo slovenskej literatúry. 9. — 18. storočie. Bratislava : UK, 2005, s. 15 — 19. MINÁRIK, Jozef: Stredoveká literatúra. Svetová, česká a slovenská. Bratislava : SPN, 1977, s. 113 — 140. http: //www. staramorava. euweb. cz/index. htm http: //www. pramen. info/c/667/sv-konstantin-a-sv-metod-----cirilkonstantin-filozof--. htm http: //sk. wikipedia. org/wiki/Cyril_a_Metod Šmatlák, Stanislav : Dejiny slovenskej literatúry I. Bratislava : NLC, 1997, s. 64 – 102.