Kysl dade Kysl dade Prv raz upozornil na

Kyslé dažde

Kyslé dažde Prvý raz upozornil na kyslé dažde anglický chemik Smith v roku 1852 v okolí Manchestra v súvislosti so zadymeným prostredím. Odborníci sa začali venovať kyslým dažďom až v roku 1967.

Kyslé dažde vznikajú ako dôsledok intenzívneho spaľovania fosílnych palív s obsahom síri a dusíka

vznik kyslých dažďov

Chemické reakcie vzniku kyslých dažďov

Nebezpečie kyslých dažďov • Látky, ktoré sa uvoľnia do vzduchu pri spaľovaní fosílnych palív a výfukové plyny automobilov spôsobujú kyslý dážď. Ten vážne narušuje ekologickú rovnováhu lesov. • Kyslý dážď nie je nič nezvyčajné. Každý dážď, ktorý padá na zem, má určitú prirodzenú kyslosť. Dažde, ktoré v poslednom čase padajú na rôznych miestach, však túto kyslosť až tisíckrát prevyšujú a môžu vážne poškodiť životné prostredie.

Dôsledky kyslých dažďov • Pri spaľovaní ropy a uhlia vzniká oxid siričitý a oxidy dusíka a uhľovodíky obsahujú výfukové plyny automobilov. To sú hlavné škodlivé látky. Pôsobením slnečného žiarenia vznikajú z oxidov dusíka a uhľovodíkov ďalšie nebezpečné látky, ako napríklad ozón. • Tieto látky znovu reagujú s oxidmi dusíka a síry a v nepatrných kvapôčkach vody, ktoré sa pohromade prejavujú ako mraky, tvoria kyseliny obsahujúce síru a dusík.

Zdevastované lesy • Kyslými dažďami trpí veľa miliónov hektárov európskych lesov. Oxid siričitý je príčinou odumierania veľkého množstva stromov. Rovnako zhubné účinky majú výfukové plyny automobilov. Stromy sú príliš choré a slabé, aby sa samy zotavili.

Otrávený svet zvierat • V Nórsku, Švédsku, Škótsku, Kanade a vo východných štátoch USA uhynuli za krátky čas tisíce rýb. Väčšina z nich na otravu hliníkom, ktorý vyplavil kyslý dážď z pôdy a dostal ho do vody.