Kyjev Luk Bystrick Z v Nitre Topoov ul

Kyjev Lukáš Bystrický, ZŠ v Nitre, Topoľová ul. 8 9. B

Kyjev je hlavné mesto Ukrajiny. Mesto leží na rieke Dneper v severnej časti krajiny. Má rozlohu 827 km a 2 660 000 obyvateľov (2005). Je to dopravná križovatka a centrum elektrotechnického priemyslu.

Obsah n n n 1 Názov 2 Poloha a prírodné podmienky 3 Dejiny mesta 4 Administratívne členenie 5 Doprava 6 Pamätihodnosti

Názov n Názov mesta je odvodený od osobného mena Kyj a znamená teda , , Kyjov“ (patriaci Kyjovi). Slovenské Kyjev je vlastne ruský názov napísaný slovenským pravopisom a Ukrajinci si ho oficiálne neželajú. /chýba citácia/

Poloha a prírodné podmienky n Historické centrum Kyjeva sa rozkladá na pahorkoch nad pravým (západným)brehom Dnepra, 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu, ako napríklad Darnyca alebo Podil. Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi k Dnepru. Do Dnepra pri Kyjeve sa zľava vlieva rieka Desna, severne od mesta Dneper zadržuje veľká Kyjevská priehrada.

Dejiny mesta Kyjev patrí k najstarobylejším európskym mestám. Archeologické nálezy posúvajú jeho začiatky na prelom 5. s 6. storočia. V 9. až 12. storočí bol Kyjev sídelným mestom jednotného ruského štátu Kyjevskej Rusi. Roku 988 prijal kyjevský veľkoknieža Vladimír I. kresťanstvo, ktoré sa odtiaľ šírilo medzi všetkých východných Slovanov a Kyjev sa hneď stal jedným z hlavných centier kresťanskej kultúry. Počas 12. storočia sa ruský štát rozpadol na viacero kniežatstiev a Kyjeve začal strácať svoj pôvodný význam. Po revolúcii roku 1917 bola v Kyjeve založená ukrajinská Centrálna rada, ktorá prehlásila nezávislosť Ukrajiny. Po viac ako dvoch rokoch bojov však zvíťazili v občianskej vojne bolševici a tak bol od roku 1920 Kyjev sovietsky. Až v roku 1934 sa stal opäť (namiesto , , proletárskejšieho“ Charkova) aspoň metropolu Ukrajinskej SSR. Po /toku na Sovietsky zväz Nemci 19. septembra 1941 dobili aj Kyjev, kde sa dopustili najkrutejších vojnových zločinov -29. a 30. septembra 1941 zvláštne jednotky SS zviezli do rokliny Babí Jar na severozápadnom okraji mesta viac ako 33 tisíc kyjevských židov a postrieľali ich. Z fašistickej okupácie bolo zničené mesto vyslobodené 6. novembra 1943 jednotkami 1. ukrajinského frontu za pomoci 1. československej samostatnej brigády. n

Dejiny mesta n n n Roku 1240 mesto spustošili mongolské vojská chána Bátúa. Od roku 1363 patril Kyjev Litovskému veľkokniežatstvu (od roku 1471 ako stredisko Kyjevského vojvodstva ) a spolu s ním neskôr v rámci Lublinskej únie k poľsko-litovskej ríši. Od roku 1497 mal Kyjev samosprávu podľa magdeburského spôsobu. Po kozáckych povstaniach v polovici 17. storočia sa Kyjev dostal pod ruskú správu, jeho pridelenie Rusku definitívne potvrdil Večný mier z roku 1686. Od roku 1797 bol Kyjev strediskom rovnomennej gubernie. Univerzitu sv. Vladimíra, dnešná Ševčenkova univerzita, bola založená v roku 1834. Od roku 1991 je Kyjev hlavným mestom nezávislej Ukrajiny. Významne sa do dejín zapísal v novembri a decembri 2004, keď veľké demonštrácie proti sfalšovaným výsledkom z prezidentských volieb, takzvaná Oranžová revolúcia, viedli k zmene režimu v krajine.

Administratívne členenie n n n Kyjev je rozdelený na 10 správnych obvodov(, , rajonov“): -Darnyckyj -Desňanskyj -Dniprovskyj -Holosijivskyj -Obolonskyj -Pečerskyj -Podiľskyj -Solomenskyj -Sviatošinskyj -Ševčenkivskyj

Doprava n n Kostrou mestského dopravného systému tvorí metro. Kyjevské metro má tri trasy, pretínajúce sa v centre mesta. Prvá trasa bola uvedená do prevádzky v roku 1930. Dnes má 43 staníc a celkovú dĺžku 54 km, z toho 6 km po povrchu. Juhovýchodne od Kyjeva sa nachádza medzinárodne letisko Boryspiľ

Pamätihodnosti n n Katedrála sv. Sofie z 11. storočia založená kniežaťom Jaroslavom Múdrym, najstaršia Východoslovanská katedrála.

Koniec http: //sk. wikipedia. org/wiki