Krvn obeh tvoria krv srdce a cievy U

Krvný obeh tvoria krv, srdce a cievy U človeka rozlišujeme tri druhy ciev: 1. Tepny (Arterie) 2. Žily (Veny) 3. Vlásočnice (Kapiláry) Stavba ciev : na povrchu ciev je vrstva s pružnými elastickými a kolagénovými vláknami, strednú vrstvu tvorí hladká svalovina, u tepien je hrubšia, pevnejšia, u žíl je tenšia, vnútorný povrch tvoria ploché epitelové bunky

Krvný obeh Tepny (Arterie) • vedú krv smerom zo srdca (nezáleží na tom či je okysličená alebo odkysličená), • Krv prúdi pod veľkým tlakom, z poranenej tepny strieka, • Majú hrubšiu stenu z hladkej svaloviny • Najväčšia tepna je Srdcovnica (Aorta) vedie krv z ľavej komory do tela, Vencovité tepny (koronárne) zásobujú srdcový sval krvou, Pľúcnica (truncus pulmonalis) vedie krv z pr. predsiene do pľúc, ďalšie tepny sú napr. Spánková tepna (arteria temporalis), Krčnica (arteria carotis communis), Podkľúčna t. (arteria subclavia), Ramenná t. (arteria brachialis), Vretenná t. , Stehnová t. (arteria femoralis).

Krvný obeh Žily (Veny) • vedú krv smerom do srdca, • Krv prúdi pod nízkym tlakom, preto majú tenšiu svalovinu v stenách • žily dolných končatín majú chlopne, ktoré zabraňujú hromadeniu krvi v dolných končatinách, • krv z poranenej žily vyteká, prúdenie krvi v žilách pomáhajú aj kostrové svaly (činnosť) • Medzi najväčšie žily patria Horná dutá žila (vena cava superior), Dolná dutá žila (vena cava inferior) odvádza krv z dolnej a hornej polovice tela, Pľúcne žily (Venae pulmonales), vedú krv z pľúc do ľavej komory, Vrátnicová žila (Vena portae) Hrdlová žila (v. jugularis interna), Podkľučna žila (v. subclavia), Ramenná žila (v. brachialis), Stehnová žila (v. femoralis), Hlavová žila (v. cephalica)

Krvný obeh Vlásočnice ( Kapiláry) • najkratšie a najmenšie cievy, • spájajú tepny a žily, každá vlásočnica má svoj tepnový a žilový úsek • steny majú tvorené len vrstvou tenkých buniek, preto nimi kyslík a mnohé látky ľahko prechádzajú. • Množstvo vlásočníc v orgánoch závisí od toho ako je orgán zaťažovaný (najviac je v mozgu, pľúcach, v sietnici, najmenej je vo väzivách)

Krvný obeh • Krv prúdi v srdci vždy smerom z predsiení do komôr • V pravej strane srdca prúdi odkysličená krv V ľavej strane srdca prúdi okysličená krv

Krvný obeh človeka má dve vetvy: 1. Veľký – telový krvný obeh 2. Malý – pľúcny krvný obeh Špecifickým krvným obehom je krvný obeh plodu

1. Krvný obeh Veľký – telový krvný obeh • Z ľavej komory okysličená krv srdcovnicou (aorta) do tela • Z tela odkysličená krv Hornou dutou žilou (Vena cava superior) a Dolnou dutou žilou (Vena cava inferior) do pravej predsiene • Súčasťou veľkého krvnému obehu je vrátnicový obeh. Svojím charakterom je to žilový obeh. Začína sieťou kapilár v orgánoch brušnej dutiny, ktoré sa spájajú do mohutnej žily – vrátnicovej žily (Vena portae), Tá vstupuje do pečene a opäť sa rozvetvuje na sieť vlásočníc. Takto sa dostávajú do pečene na ďalšie spracovanie živiny vstrebané do krvi z tráviacich orgánov.

Krvný obeh 1. Malý – pľúcny krvnýobeh • Z pravej komory odkysličená krv pľúcnicou (arteria pulmonalis, Truncus pulmonalis) do pľúc V pľúcach sa krv obohatí kyslíkom • Z pľúc okysličená krv štyrmi pľúcnymi žilami (Venae pulmonales) do ľavej predsiene Pupočníkový krvný obeh je špecifický krvný obeh, ktorý zabezpečuje výživu plodu v tele matky

Pupočníkový krvný obeh • • Krvný obeh plodu sa vyznačuje viacerými osobitosťami. Plod nedýcha, pretože pľúca naplnené tekutinou nemôžu vstrebávať kyslík. V srdci je preto otvor, ktorý umožňuje pohyb krvi medzi jeho ľavou a pravou stranou. Funkciu pľúc, t. j. okysličovanie krvi a odvádzanie oxidu uhličitého, zabezpečuje placenta. Z nej prúdi okysličená krv pupočnou žilou (vena umbilicalis). Časť okysličenej krvi sa privádza cez pečeňové riečisko do tela a zvyšok je odvádzaný žilami do pravej predsiene. Tu sa mieša okysličená a odkysličená krv, ktorá sem priteká dutými žilami. Časť krvi sa z pravej predsiene dostáva do ľavej predsiene cez otvor v predsieňovej priehradke. Zvyšok krvi potom prúdi do pravej komory a odtiaľ do pľúcnice. Krv z ľavého srdca a aj väčšina krvi z pľúcnice (prostredníctvom ductus arteriosus, spojky medzi pľúcnicou a srdcovnicou) sa napokon dostáva do srdcovnice, odkiaľ je odvádzaná pupočnými tepnami do placenty.

Pupočníkový krvný obeh • Po pôrode sa musí uzatvoriť otvor v predsieňovej priehradke a aj cievne spojky (napr. ductus arteriosus), ktoré zabezpečujú krvný obeh plodu. Ak sa tak nestane, dochádza po pôrode k tzv. obehovým skratom, t. j. krv neprúdi tým smerom, ktorým má, ale aj určitými odbočkami (napr. otvorom v predsieňovej priehradke z ľavej predsiene, kde je väčší tlak, do pravej predsiene alebo cez neuzavretú cievnu spojku zo srdcovnice do pľúcnice). Do veľkého obehu sa dostáva veľké množstvo neokysličenej krvi, čo sa prejavuje modrastým sfarbením, najmä na perách a slizniciach – cyanóza.

Lymfatický systém Súčasťou obehovej sústavy človeka je lymfatický (miazgový) systém. Tvoria ho : • Lymfatické cievy • Lymfatické uzliny • Lymfa (miazga) a tkanivový mok Lymfatický systém tvorí komplexná sieť lymfatických orgánov, vrátane kostnej drene, týmusu a sleziny. Cez lymfatický systém prúdi tekutina, ktorá sa nazýva lymfa - obsahuje živiny, odpadové látky a biele krvinky (lymfocyty).

Lymfatický systém je neoddeliteľnou súčasťou imunitného systému človeka. • absorbuje prebytočné tekutiny a zaisťuje ich návrat do krvného riečiska. • Lymfatický systém odstraňuje jedovaté splodiny vznikajúce v priebehu metabolických procesov v organizmu alebo toxické látky, ktoré do organizmu vstupujú z vonkajšieho prostredia (či už vzduchom alebo potravou). Lymfa je tekutina podobná krvnej plazme, má však oveľa menej bielkovín. Tkanivový mok vzniká filtráciou krvnej plazmy vo vlásočniciach. Tkanivový mok zásobuje bunky tkanív a postupne sa dostáva späť do krvného alebo lymfatického obehu s odpadovými látkami

Lymfatický systém Lymfatické uzliny nájdeme v priebehu lymfatických ciev, podieľajú sa na tvorbe lymfocytov a protilátok imunitného systému, filtrujú pretekajúcu lymfu a zadržujú toxické látky. Majú obvykle obličkový alebo fazuľovitý tvar. • Počet lymfatických uzlín, veľkosť a stavba závisí na veku a na prekonaných chorobách. Približne je v organizme 450 lymfatických uzlín • Mandle sú párovým orgánom. V podstate sú to lymfatické uzliny. V našom tele máme mandle nosné a krčné. Sú prvým miestom, kde sa zachytávajú cudzorodé látky, ktoré vstupujú do organizmu nosom alebo ústami.

Lymfatický systém Medzi lymfatické orgány patrí aj Týmus a Slezina Týmus je uložený za hrudnou kosťou. V detstve je týmus veľmi dôležitý pre vývoj a správnu funkciu imunitného systému. Dozrievajú tu T -lymfocyty, ktoré hrajú dôležitú úlohu v imunitnom systéme organizmu. S postupom veku sa zmenšuje a mení v tukové väzivo. Slezina je uložená za žalúdkom pri chrbtici. V slezine vznikajú lymfocyty a monocyty, ktoré po premene na makrofágy odbúravajú 90 % zanikajúcich červených krviniek. I napriek tomu, že má slezina v našom tele radu dôležitých funkcii, nie je pre život nevyhnutná.