KRIIACKE VPRAVY Jakub Karsek Kriiacke vpravy S to

KRIŽIACKE VÝPRAVY Jakub Karásek

Križiacke výpravy Sú to výpravy západoeurópskych šľachticov vyhlasované rímskokatolíckou cirkvou v súčinnosti so svetskou mocou proti neveriacim a kacírom. Prvýkrát boli vyhlásené pápežom Urbanom II. 27. novembra 1095 na koncile vo francúzskom meste Clermont-Ferrand. Urban II.

� � Križiakov viedla myšlienka "oslobodenie Kristovho hrobu z rúk neveriacich" a tento cieľ dosiahli ale nepodarilo sa im ho udržať Pomenovanie križiaci dostali vojaci bojujúci v rúchu na ktorom bol vyobrazený kríž

KRIŽIACKE VÝPRAVY Križiackych výprav bolo 9. Najdôležitejšie boli prvé 4 a detská Prvá križiacka výprava � Bola vyhlásená pápežom Urbanom II. v roku 1095 v Clermonte s cieľom znovu získať vládu nad svätým územím Jeruzalema a Svätej zeme. Výprava sa odohrala v rokoch 1096– 1099. � Motiváciou pre zapojenie do bojov bolo odpustenie pozemských hriechov. Prvé dobyté turecké mesto Nikája bolo po krátkom obliehaní dobyté za pomoci chudoby. �

� � Skutočné rytierske križiacke vojská po dlhom a úmornom obliehaní ovládli Antiochiu na čele s Bohemudom Zaujímavé bolo nekresťanské správanie kresťanov, ktorí pochovávaných moslimov vyhrabávali a okrádali im šperky. Stret s armádou seldžuckého veliteľa Körbhuga ktorý ich porazil Nízku morálku križiakov však pozdvihol (dodnes pochybný) nález kopije, ktorou bol pravdepodobne prebodnutý Ježiš Kristus.

� � Druhá križiacka výprava (1147 -1149) bola vojenská výprava vedená francúzskym kráľom Ľudovítom VII. a nemeckým kráľom Konrádom III. Hlavnú časť nemeckej armády porazil pri Dorylaione sultán z Ikonionu v októbri 1147 zvyšok tejto hlavnej časti sa pri Nikaii pridal k Francúzom tiahnucim pri pobreží mora. Konrád sa vybral späť smerom na Carihrad. V roku 1148 sa nemecký a francúzsky kráľ stretli v Jeruzaleme, odkiaľ podnikali spoločné výpravy proti Damasku a Askalonu. Obaja boli neúspešní a vrátili sa domov (Konrád v septembri 1148 a Ľudovít v apríli 1149).

� � Tretia križiacka výprava (1189 - 1192) bola vojenská výprava vyhlásená pápežom Gregorom VIII. , ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom. Sultán Saladin drtivo porazil franské vojsko Raimonda III. V bitke pri Hattine (1183) všetky latinské štáty sa ocitli prakticky bez ochrancov. Na jar 1189 pristál Richard Levie Srdce a spolu s Filipom II. Augustom dobyli Akku Dobyl Askalon tam znovu vybudoval zničené hradby a po 4 mesiacoch vydal rozkaz na pochod na Jeruzalem. Pred nim prekvapivo zastal a dohodol sa so Saladinom na 5 ročnom mieri.

� � � Štvrtá križiacka výprava (1202 - 1204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, ale v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopolu, hlavného mesta Byzantskej ríše križiaci, vedení Balduinom, grófom flanderským a Bonifácom, markgrófom montferratským. získali korisť v celkovej hodnote asi 300 ton zlata a striebra Na byzantský trón bol dosadený cisár latinského pôvodu – stal sa ním Balduin

DETSKÁ KRIŽIACKA VÝPRAVA (1212) Jej údajní iniciátori tvrdili, že nevinné deti (ktoré boli vo veku 8 -12 rokov) pre svoju mravnú čistotu (nezaťažené hriechmi) môžu v boji proti neveriacim dosiahnuť väčšie úspechy ako ozbrojené vojská. Deti ktoré prežili boli predané do otroctva do Egypta alebo severného Francúzska

DÔSLEDKY KRIŽIACKYCH VÝPRAV v v Križiackymi výpravami vzrástol vplyv a bohatstvo cirkvi a pápeža. Európania sa za križiackych výprav oboznámili s vyspelou arabskou kultúrou a výrobou: výroba skla, hodvábu, kobercov, stavba veterných mlynov, či zavodňovanie polí. Novými plodinami pre Európanov boli špenát, citrusy, ryža a mak. Získali sa aj nové vedomosti z rôznych vied a začalo sa viacej dbať o hygienu.

Ďakujem za pozornosť