Kontrola vyuovacieho procesu Metdy a formy preverovania a

Kontrola vyučovacieho procesu. Metódy a formy preverovania a hodnotenia žiakov. Kontrola: - proces, ktorým sa zisťujú a posudzujú výsledky vyučovacieho procesu, t. j stupeň dosiahnutia jeho cieľov. Kontrola vyučovacieho procesu sa teda skladá z: – Zisťovania výsledkov vyučovacieho procesu = preverovanie, skúšanie žiakov, teda meranie ich výkonu, zisťovanie toho, čo sa žiak naučil, čo vie v porovnaní s tým, čo by mal vedieť. – Posúdenie výsledkov vyučovacieho procesu = hodnotenie žiakov, teda pripisovanie hodnoty, ale aj prejavenie názoru, postoja tým, kto hodnotí (učiteľom), tomu, kto je hodnotený (žiakovi). Hodnotenie žiakov sa vyjadruje aj vo forme čísla alebo známky, bodov a pod. čomu hovoríme klasifikácia.

Funkcie kontroly: • Kontrolná (diagnostická) – určenie miery vedomostí, zručností, návykov, rozpoznanie ich postojov, schopností, hodnotovej orientácie, zistenie predností a nedostatkov; • prognostická – určenie perspektívy žiakov, možností ich ďalšieho vývoja a pod. ; • motivačná – udržiavanie a zvyšovanie študijnej aktivity žiakov; • výchovná – formovanie pozitívnych vlastností a postojov (napr. čestnosť, samostatnosť, vytrvalosť a pod. ); • informačná – dokumentácia výsledkov a ich oznámenie rodičom; • rozvíjajúcu – rozvoj schopnosti sebakontroly a sebahodnotenia žiakov; • spätnoväzbová – získavanie informácií o úspešnosti vyučovacieho procesu žiakmi (vnútorná spätná väzba) i učiteľom (vonkajšia spätná väzba) na reguláciu ďalšieho postupu tak, aby sa dosiahli ciele vyučovacieho procesu.

Delenie metód a foriem skúšania a hodnotenia: I. Podľa spôsobu vyjadrovania sa žiakov pri skúšaní: • ústne skúšanie, • písomné skúšanie, • praktické skúšanie; II. Podľa počtu skúšaných žiakov: • individuálne, • skupinové, • hromadné; III. Podľa časového zaradenia a funkcie: • prijímacie skúšky, • priebežné skúšanie, • súhrnné skúšanie, • záverečné skúšky, • opravné skúšky;

Podľa toho, s čím sa žiak, resp. jeho výkon porovnáva: • rozlišujúce hodnotenie, tzv. NR hodnotenie (norm-referenced), alebo tiež hodnotenie relatívneho výkonu – výkon žiaka sa potovnáva s výkonom iných žiakov; • overujúce hodnotenie, tzv. CR hodnotenie (criterion-referenced), alebo tiež hodnotenie absolútneho výkonu – žiak sa porovnáva s určitou vopred stanovenou normou; • individualizované hodnotenie – žiak je porovnávaný sám so sebou v čase. Podľa časového zaradenia: • priebežné hodnotenie • záverečné hodnotenie Podľa cieľa: • formatívne hodnotenie – jeho cieľom je spätná väzba pre žiaka; • sumatívne hodnotenie – jeho cieľom je určenie výsledkov procesu učenia sa žiakov. Podľa toho, či žiaci vedia, že sa hodnotí alebo nie: • formálne hodnotenie; • neformálne hodnotenie

Didaktický test – metóda objektívneho písomného preverovania a hodnotenia výsledkov vyučovania Formy úloh DT: I. Otvorené úlohy: 1. so širokou odpoveďou: - neštrukturalizované; - štrukturalizované: - s vymedzenou štruktúrou; - so štruktúrou danou konvenčne; 2. so stručnou odpoveďou: - produkčné; - doplňovacie.

II. Zatvorené úlohy: 1. dichotomické; 2. polytomické (s výberom odpovede); 3. priraďovacie; 4. usporiadacie.

Otvorené úlohy so širokou odpoveďou: Napr. Didaktické zásady. Otvorené úlohy so stručnou odpoveďou: a) produkčné: Ako sa nazývajú ciele vymedzené v profile absolventa? b) doplňovacie: Ciele vymedzené v profile absolventa nazývame. . . .

Zatvorené úlohy: Dichotomické: Ciele vymedzené v profile absolventa sa nazývajú špecifické ciele výučby. Áno – Nie. Polytomické: V profile absolventa sú formulované ciele: a) všeobecné b) špecifické c) tematických celkov d) inštitucionálne.

Usporiadacie úlohy: nasledujúce ciele zoraďte podľa miery všeobecnosti: a) všeobecné 1. . . b) špecifické 2. . . c) tematických celkov 3. . . d) inštitucionálne. 4. . .

Jednotlivé úlohy DT sa zásadne neznámkujú, ale bodujú. Prideľovanie bodov jednotlivým úlohám DT sa nazýva skórovanie. Celkový počet bodov DT sa nazýva skóre DT. • Pri otvorených úlohách so širokou odpoveďou sa používa zložené skórovanie. Úloha sa rozčlení pomocou tzv. javovej analýzy na čiastkové operácie a za každý samostatný krok v riešení úlohy sa pridelí bod. • Ak pridelíme jednotlivým úlohám váhu podľa troch úrovní osvojenia od 1 do 3, dostaneme vážené skóre. Pri počte úloh nad 20 prideľovanie váhy stráca význam, lebo neovplyvňuje celkové hodnotenie žiakov. Vtedy hovoríme o neváženom skóre. Pri takomto počte úloh nie je potrebné ani zložené skórovanie, stačí skórovanie binárne. Úlohám sa prideľuje 1 bod alebo 0 bodov.

Transformácia celkového počtu bodov DT na známky sa nazýva klasifikácia DT. Pri klasifikácii DT sa používajú dva postupy: a) Arbitrárny postup - vopred sa stanoví transformačný kľúč prevodu skóre DT na známky. Za predpokladu, že v DT je zahrnuté len dôležité a reprezentatívne učivo, predstavuje kritickú hranicu osvojenia učiva 60%-ná úspešnosť v teste. • V literatúre, ktorá sa zaoberá DT, za najmiernejšiu hranicu sa pokladá táto stupnica (za predpokladu, že v DT je zahrnuté len dôležité, najmä základné učivo): 0 % - 59 %. . . . . nedostatočný 60 % - 70 %. . . . . dostatočný 70, 1 % - 80 %. . . . . dobrý 80, 1 % - 90 %. . . . . chválitebný 90, 1 % - 100 %. . . . . výborný • Arbitrárny postup transformácie skóre na klasifikačné stupne je charakteristický pre tzv. CR - testy (DT absolútneho výkonu).

b) Štatistický postup - používa sa pri rozlišujúcich NR - testoch, čiže testoch relatívneho výkonu. • Výsledky, ktoré dosiahli žiaci v triede, sa hodnotia počtom získaných bodov. Takto sa zistí dolná a horná hranica výkonu žiakov. Rozdiel bodov medzi hornou a dolnou hranicou delíme číslom 5 a dostaneme interval na zaradenie jednotlivých žiakov v danom rozpätí dosiahnutého skóre. • Príklad: Dolná hranica je 25 bodov, horná 75 bodov. (75 - 25) : 5 = 10 • Klasifikačná stupnica: • 0 - 35 bodov. . . . . nedostatočný • 36 - 45 bodov. . . . . dostatočný • 46 - 55 bodov. . . . . dobrý • 56 - 65 bodov. . . . . chválitebný • 66 - 75 bodov. . . . . výborný

Portfólio: • súbor rôznych produktov žiaka (slohové práce, diktáty, kresby, obrázkový materiál, zápisky a pod. ), ktoré dokumentujú jeho prácu za určité obdobie. Ak sa učiteľ rozhodne hodnotiť prostredníctvom portfólia, mal by si stanoviť cieľ a kritériá hodnotenia a malo by mu byť jasné: • čo bude portfólio obsahovať; • kto bude materiály do portfólia ukladať; materiály od žiaka môžu byť dopĺňané aj materiálmi od učiteľov, rodičov – postrehy o žiakovi; • kedy, resp. v akých časových intervaloch sa budú práce ukladať (raz za deň, týždeň a pod. )

Na zvýšenie efektívnosti vyučovania sa v súčasnosti odporúča nasledovné: • Presne stanoviť ciele vyučovania, aby sme vedeli, čo vlastne chceme hodnotiť. • Maximalizovať objektívnosť hodnotenia žiakov, čoho predpokladom je poznanie ich individuálnych osobitostí. • Učiteľ by mal pri skúšaní vytvoriť dobrú atmosféru. • V podstatne väčšej miere používať formatívne hodnotenie. • Hodnotiť čo najskôr po výkone žiaka. • Zapájať žiakov do procesu hodnotenia. • Používať rôzne metódy skúšania. • Požívať slovné hodnotenie.