Kognitvne a uebn tly kognitvne tly uebn tly

Kognitívne a učebné štýly • kognitívne štýly • učebné štýly • žiakovo poňatie učiva

Kognitívny štýl • charakteristický spôsob, ktorým ľudia vnímajú, zapamätávajú si informácie, myslia, riešia problémy, rozhodujú sa, spôsob organizácie a spracovanie a informácií • ovplyvňuje učebné zvláštnosti, učebný štýl a školský výkon žiaka • súvislosť so schopnosťami aj osobnostnými vlastnosťami

Typy kognitívnych štýlov: 1) H. A. Witkin - posudzoval kognitívny štýl podľa toho, s akou mierou členitosti sa osoba orientuje v celku vnímaného poľa, či vnímanie podnetov závisí od celku

Nezávislosť od poľa Závislosť od poľa (analytický kognitívny štýl) analytické vnímanie, odlišovanie jednotlivých prvkov od pozadia pohotovosť vkladať vlastnú štruktúru lepšie riešia úlohy, ktoré vyžadujú reštrukturalizáciu látky lepšie logické myslenie lepšia kombinačná analýza v dvojznačných situáciách zachovávajú autonómiu väčšia schopnosť lokaliz. pozornosti ľahšie sa odpútavajú od vplyvu okolia → orientácia na úlohy fyzický a psychický odstup od ľudí menšia citlivosť na sociálne stimuly ľahké smerovanie agresivity voči druhým (extrém- podivíni, asociáli) (globálny kognitívny štýl) spoliehajú na svoje oči tendencia vnímať predmety ako celky → nízka schopnosť reštrukturalizácie podnetového materiálu pasívna akceptácia prichádzajúcej informácie zvýšená kontaminácia kognície emóciami pasívny postoj, malá samostanosť v rozhodovaní lepšie zvládanie záťaže zložitejšie štruktúrovaná obrana ega (izolácia, racionalizácia. . . ) orientácia na ľudí a sociálne vzťahy → závislosť na druhých, konformita senzitivita na sociálne kľúče zraniteľnosť zo strany soc. prostredia nižšie sebahodnotenie smerovanie agresivity voči sebe častejší u žien a detí vyššia anxiozita primitívnejšia obrana ega (vytesnenie, popretie. . . )

2) Posudzovanie kognitívneho štýlu podľa toho, ako osoba reaguje na odlišnosti v podnetovom poli (Klein) „Zaostrovači“ (sharpening) „Zarovnávači“ (leveling) pohotovo si uvedomujú zmenu, výrazne odlišujú podnety malá citlivosť na rozdiely, neskoršie ich rozoznávajú, preceňujú minulé skúsenosti – pripodobňovanie k pôvodným podnetom, na ktoré sú kognitívne nastavení preceňujú aj malé odlišnosti podceňujú rozdiely malé odlišnosti už vedú k vytvoreniu ďalšej kategórie ľahšie zaraďujú do širších kategórií, odlišnosti zanedbávajú prístupnejší k zmenám konzervatívni úspešnejší v úlohách vyžadujúcich vynikajú úlohách, kde je treba zaostrenie pozornosti na drobné odhliadnuť od rušivých podnetov rozdiely

3) Posudzovanie kognitívneho štýlu podľa rýchlosti riešenia úloh a chybovosti J. Kagan a ďalší (1964 a neskoršie) Reflexivita Impulzivita pomalé, opatrné rozhodovanie, rýchle rozhodovanie postupné zvažovanie variantov, a reagovanie na podnety, prijímanie prvého riešenia presnosť chybovosť, unáhlenosť, zbrklosť zdĺhavé premýšľanie častejšie u neprospievajúcich žiakov (ADHD, mentálna o alternatívach retardácia. . . )

4) Posudzovanie kognitívneho štýlu podľa toho, aká modalita vnímania je preferovaná (Richardson) • typ vizuálny • typ auditívny

Učebný štýl • postupy učenia, ktoré človek v danom období preferuje, charakterizované svojou orientovanosťou, motivovanosťou, štruktúrou, postĺpnosťou, hĺbkou, prepracovanosťou, flexibilitou • používa sa vo väčšine situácií pedagogického typu • vyvíja sa z vrodeného základu a obohacuje sa v priebehu života • súvisí s osobnosťou človeka, so schopnosťami. . . • má charakter metastratégie (= stratégia, ktorá riadi priebeh druhých stratégií)

Porovnanie kognitívneho a učebného štýlu: Kognitívny štýl Učebný štýl prevažne vrodený prevážne získaný 2 dimenzie viac dimenzií viazanosť na obsah minimálna vzťahuje sa na vnímanie, myslenie, pamäť, riešenie problémov, rozhodovanie väčšia viazanosť na obsah spontánny → neskoršie vedomý malá ovplyvniteľnosť väčšia ovplyvniteľnosť vzťahuje sa k „ja“ motivácii, riešeniu problémov, autoregulácii, k sociálnemu kontextu

Typy učebných štýlov: F. Marton, R. Säljö, L. Svenson (1988) a) Povrchový učebný štýl b) Hĺbkový učebný štýl

G. Pask (1976) - predstaviteľ informačnej psychológie → 3 základné stratégie učenia: 1) Holistická (celostná) snaha uchopiť učivo ako celok, prevaha generalizácie používanie vhodných analógií, zovšeobecňovania, schopnosť používať všeobecné pravidlá učenie sa objavovaním, vynaliezaním

2) Serialistická (postupná, skladobná) postup krok za krokom k jednotlivým časťam učiva a) produktívni serialisti b) menej produktívni serialisti 3) Pružná - kombinácia predchádzajúcich učebných štýlov

B. Mc. Carthyová (1987) Imaginatívny štýl prejavuje sa napr. záujmom o tvorenie, o prácu v skupinách, o rozhovory o subjektívnych pocitoch, osobných názoroch a vlastných predstavách a myšlienkach Analytický štýl vyznačuje sa záujmom o fakty, detaily, presnosť, sekvenční postupy Praktický štýl prejavuje sa záujmom o to, ako veci fungujú, obľubou praktických aktivít, skúmaním možnosti využitia vecí v osobnom živote Dynamický štýl vyznačuje sa obľubou metódy pokusu a omylu, dáva prednosť tomu prísť na niečo sám súvisí často s cholerickým nebo sangvinickým temperamentom

P. Honey, A. Mumford (1982) Aktivátori radi získavajú nové skúsenosti pri rutinných činnostiach sa nudí Reflektori preferujú získavanie nových poznatkov kým si urobia závery, preskúmavajú svoje zážitky z rôznych perspektív Teoretici zapracovávajú svoje pozorovania do logických systémov a teórií usilujú o racionálnu objektivitu Pragmatici radi poznatky aplikujú do životnej praxe dávajú prednosť konkrétnym poznatkom (Pre identifikaciu týchto učebných štýlov skonštruovali P. Honey a A. Mumford dotazník)

Učebné štýly a preferovaná mozgová hemisféra Žiaci preferujúci ľavú mozgovú hemisféru uprednostňujú systematický a štruktúrovaný štýl vyučovania i učenia sa, usilujú sa o logický rád a poriadok akcentujú abstraktné myslenie nemajú radi improvizácie a riešení viacerých úloh naraz Žiaci preferujúci pravú mozgovú hemisféru uprednostňujú intuitívne učenie, tvorivé úlohy, vnímajú celostne vyžadujú kladnú psychosociálnu atmosféru pri vyučovaní a učení uprednostňujú konkrétne myslenie, radi používajú metódu analógie, potrebujú vzory, dokážu simultánne riešiť viac úloh naraz

Učebné štýly a preferovaná zmyslová aktivita vizuálne typy žiakov - auditívne typy žiakov taktilné typy žiakov - kinestetické typy žiakov

Vrstvy jednotlivých zložiek učebného štýlu Preferencie výučby → ovplyvniteľné pedagogickým pôsobením Metóda: - projekty, kooperatívne učenie, tímová práca, riadená diskusia, dramatizácia. . . Sociálne a emocionálne procesy → ovplyvniteľné sociálnym prostredím Metóda: - školská klíma, medziľudské vzťahy, spolupráca s rodinou, systém podpory. . . Spôsob spracovania informácií → čiastočne ovplyvniteľný Metóda: kritické myslenie projekty riešenie problémov kladenie otázok učenie objavovaním Vrodený základ (kognit. štýl) → ťažko ovplyvniteľný (typ inteligencie, zmyslové preferencie. . )

Čo môže ovplyvniť učebný štýl žiaka • učiteľ • podmienky pre učenie sa žiaka • sociálna situácia • koncepcia výučby • učivo

Žiakovo poňatie učiva = chápanie obsahu pojmu učenia, jeho vzťahu k iným pojmom žiakovo poňatie učiva ovplyvňuje jeho prístup k učeniu, učebnú orientáciu a motiváciu

Výskum rôzneho chápania učenia žiakmi (R. Säljö, 1979) ü ü ü získavanie stále väčšieho množstva poznatkov (kvantitatívne hľadisko) učenie sa naspamäť získavanie faktov, metód. . . ktoré človek môže použiť, keď ich bude potrebovať (aplikácia vedomostí) objavovanie abstraktného zmyslu (získanie nadhľadu) interpretácia naučeného, aby človek porozumel svetu (umožňuje svojbytný rozvoj)

Literatúra • BALCAR, K. 1983. Úvod do studia psychologie osobnosti. Praha: SPN, 231 s. • KOHOUTEK, R. 2010. Psychologie v teorii a praxi. [Online]. [Cit. 2012 03 07 ]. Dostupné na: http: //www. rudolfkohoutek. blog. cz/ • MAREŠ, J. 1998. Styly učení žáků a studentů. Praha: Portál, 239 s. ISBN 80 7178 246 7 • SMÉKAL, V. 2002. Pozvání do psychologie osobnosti. Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno: Barrister & Principal, 517 s. ISBN 80 85947 80 3 • VESELSKÝ, M. 2008. Pedagogická psychológia 2. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava, 168 s. ISBN 978 80 223 -2456 4