kme obrkavce annelida pitva dovky Telo zloen z

kmeň: obrúčkavce (annelida) pitva dážďovky

Telo: ► zložené z veľkého počtu článkov, ► v jednotlivých telesných článkoch sa stavba opakuje - sú rovnorodé, ► medzi ektodermou a endodermou je druhotná telová dutina coelom, v ktorej sú uložené orgány.

septum

Stavba tela • vonkajšia stavba • • homonómna segmentácia, dobre vyvinutý célom, kožno – svalový vak, na článkoch výrastky (parapódiá), zväzky štetín, niektoré: schránky

Dýchacia sústava: ► žiabre alebo celý povrch tela.

Stavba tela trieda: opaskovce (clitellata) opasok – clitellum v prednej časti tela

Stavba tela kutikula povrch tela: kutikula, sliz

Stavba tela vnútorná stavba

Tráviaca sústava: ► ústny otvor, ► diferencovaná tráviaca rúra, ► análny otvor.

Stavba tela T. S: ústny otvor, tráviaca rúra, análny otvor

Stavba tela • črevo

Stavba tela O. S: chrbtová cieva OS: tekutiny - krv a lymfa uzavretá, brušná a chrbtová cieva prepojené spojkami, (chrbtovou cievou prúdi krv dopredu)

OS: uzavretá, brušná a chrbtová cieva prepojené spojkami, (chrbtovou cievou prúdi krv dopredu) oblúky aorty

• brušná nervová rúra NS rebríčková : v brušnej časti tela, cefalizácia, okolohltanová obrúčka, v každom článku pár ganglií, Z: u dravých: na hlave, oči, hmatadlá, statocysty,

Vylučovacia sústava: nefrídie (metanefrídie), ► tvorené obrveným lievikom otvoreným do telesnej dutiny. ►

Pohlavná sústava: ► oddelené pohlavia aj hermafrodity, ► vývin cez larvu alebo priamy.

• priečny rez

trieda: mnohoštetinavce (polychaeta) • • morské obrúčkavce s parapódiami, na nich štetiny a kríčkovité žiabre célomová dutina v každom článku tela, larva trochofóra, dravé, alebo sa živia zvyškami, Palolo zelený

Najčastejší zástupcovia – rody: ► ► ► Nereidka Afroditka Palolo

trieda: máloštetinavce (oligochaeta) • • • článkované telo, štetinky na každom článku, opasok, oplodnené vajíčka sa vyvíjajú v kokóne, Dážďovka zemná (Lumbricus terrestris), má schopnosť rozkladať ropné látky, podieľajú sa na tvorbe humusu, Tubifex bahenný – potrava pre akvarijné rybičky,

Rad Opaskovce: ►v prednej časti tela vyvinutý opasok, v ktorom je veľa kožných žliaz, ► nemajú vytvorené parapódie ani tykadlá.

Dážďovka obyčajná naša najznámejšia dážďovka, ► dlhá 90 -190 mm, ► žije bežne v pôde lúk, polí a záhrad, ► v nížinách i v horskom stupni. ►

Dážďovka svietivá (Eisenia lucens) ► ► ► je dlhá 45 -115 mm, naša jediná dážďovka, ktorá je schopná svetielkovať, najčastejšie ju nájdeme v horách v práchnivom dreve.

trieda: pijavice (hirudinea) vonkajšie článkovanie nezodpovedá vnútornému usporiadaniu, dobre vyvinutý kožno – svalový vak, sladkovodné, dravé, alebo ektoparazity, prísavky, vydržia dlho hladovať (až 3 roky) Pijavica lekárska (Hirudo medicinalis) sliny obsahujú hirudín, Pijavička rybia, Pijavica konská dravá

Pijavica lekárska (Hirudo medicinalis) ► ► ► ► je dlhá 100 -150 mm, na chrbte má charakteristické žlté alebo pomarančové pásiky, žije v dobre prehrievaných plytkých nádržiach, rybníkoch, jazerách a riečnych ramenáchô živí sa krvou teplokrvných stavovcov, pri cicaní vypúšťa do rany hirudinín, ktorý zabraňuje zrážaniu sa krvi, s obľubou sa používala v ľudovom lekárstve, v súčasnosti je zriedkavejšia a zaslúži si ochranu.

Pijavica veľká (Haemopis sanguisuga) ►jedna z našich najobyčajnejších pijavíc, ►dlhá do 100 mm, ►žije v stojatých u prúdiacich vodách, ►od nížin až po horský stupeň, ►je dravá, živí sa dážďovkami, hmyzom, žubrienkami a pod. ►niekedy ju nájdeme na brehu mimo vody. Pijavica konská sa živí vodnými červami. Pijavica rybia cudzopasí na žiabrach rýb.