Kme ACNIDARIA CTENOPHORA nephlivce rebrovky Miesto phlivch buniek

Kmeň – ACNIDARIA (CTENOPHORA) – nepŕhlivce (rebrovky) Miesto pŕhlivých buniek - lepkavé (koloblasty), asi predstavujú medzistupeň k bilateráliám. Stavba tela naznačuje veľkú príbuznosť larve planule, považujeme ich za neotenické organizmy. Pár zatiahnuteľných ramien, orálny a aborálny koniec tela, biradiálna symetria apikálne rovnovážny orgán, nervové centrum, v mezogley spojivové a svalové bunky – mezenchým (obdoba mezoblastu – voláme ektomezoderm, u ostatných je endodermového pôvodu). Hermafrodity, len pohlavne, vývin priamy, Regenerácia slabá

Kmeň- ACNIDARIA (CTENOPHORA) Bežné členenie na dve triedy – Tentaculifera – s chápadlami, bentické, Venušin pás (Cestus venerus) – telo stlačené v pravoľavej roina, svetielkuje, ultramarínový, rod plošenka - Coeloplana, Ctenoplana Nuda (Atentaculata) – bez chápadiel, pelagické – rebrovka vajcovitá (Beroe cucumis) – nemá ramená, dravá, prehltne väčšiu korisť Rod Ctenoplana - bentické, podobné ploskuliciam. - svojrázna štruktúru gastrovaskulárneho systému, jeho komunikácia s vonkajším prostredím terminálnymi kanálikmi naznačuje na možnú príbuznosť s Deuterostomia, a to buď ako ich predchodcovia, alebo im podobné mohli byť východzou skupinou pre Deuterostomia.

Skupina (pododdelenie) - BILATERALIA (TRIBLASTICA) - dvojstranovce Hlavný znak - v pozdĺžnej (mediosagitálnej) rovine zrkadlovo súmerné telo (až na Echinodermata). Vplyvom plazivého pohybu a prechodu k dravému spôsobu života - zmena telesnej organizácie. . Cefalizácia presun orgánov – v hlavovej časti sa koncentrujú zmyslové orgány a časť nervových ganglií, polarizácia tela na hlavový (kraniálny) a chvostový (kaudálny) koniec, súbežne dochádza k ďalšiej polarizácii tela na ventrálnu a dorzálnu časť. Na výstavbe tela sa ďalej podieľajú tri zárodkové listy – ekto-, endo- a mesoderm, pričom mesoderm sa naplno rozvíja až u živočíchov s druhotnou telesnou dutinou (coelomom)

Výv. vetva – MESOZOA - morulovce Vývojová primitívnosť pravdepodobne druhotná, vplyvom prechodu k parazitickému spôsobu života - regresný vývoj. Sú na vývojovom stupni moruly, iba niekoľko milimetrov, jednovrstvový epitel, na povrchu tela somatické bunky – výživa, vo vnútri axiálne bunky - rozmnožovanie. Z nich obrvené útvary podobné planule, predstavujúce larválne štádium. Podobné ploskavcom. Pôvodne zaraďované v systéme ešte pred Radiata, najnovšie ich radíme trochu vyššie, na úplný začiatok Bilaterálií. Jeden kmeň - RHOMBOZOA

Kmeň – RHOMBOZOA Cudzopasia v morských evertebrátach, je ich asi 50 druhov. . Ttrieda - Dicyemata parazitujú v obličkách hlavonožcov a majú zložité vývinové cykly, napr. Dicyema elegans. Potravu osmoticky, Trieda - Orthonectida Cudzopasia v morských ploskavcoch, máloštetinavcoch, mäkkýšoch, najprv sa rozmnožujú schizogóniou, potom vznikajú pohlavné bunky. Niektoré systémy povyšujú obe triedy na samostatné kmene.

Výv. vetva – ACOELOMATA - acelomáty Charakteristická je pre ne absencia akejkoľvek telovej dutiny. Kmeň – ACOELOMORPHA - bezčrevovce Pôvodne medzi primitívne, bezčrevné ploskulice. Ústny otvor na konci tela vyúsťuje do tráviaceho parenchýmu, vylučovací systém chýba, nervová sústava difúzna. V pobrežnej zóne morí, niektoré sú dravé. Rozmnožovanie je pohlavné i nepohl. (delením). Reprezentujú vedľajšiu vetvu pôvodnej evolučnej radiácie Bilaterálií, pravdepodobne sa vyvinula ešte pred rozdelením na Gastroneuralia a Notoneuralia. Unikátna stavba nerv. tkaniva, pokožky, niekt. radiálne! Zo zástupcov možno spomenúť napr. sladkovodnú bezčrevovku Oligochaoerus limnophilus.

POKEC Ďalšie členenie – pôvodne podľa typu telovej dutiny: Acoelomata, Schizocoelomata, Coelomata, dnes typ telesne dutiny nie je primárny pri vyššej klasifikácii, skôr to je: Spôsob zvliekania kutikuly, spôsob ryhovania vajíčka, Dnes – rad Acoela odčlenený od Plathelminthes – Acoelomata, všetky kmene aspo´s náznakom obrvenia a iným ako špirálovým brázdením – Pseudocoelomata (Nonspiralia), ostatné prvoúste Bilaterália do skupiny kmeňov Spiralia

Systém

NONSPIRALIA (Pseudocoelomata) Charakteristika: Brázdovanie vajíčka iné ako špirálne (radiálne), Nezvliekajú kutikulu, Neparazitické (až na výnimky), Nepravá telová dutina – parenchým zatlačený k periférii, zbytok tkanivový mok Rudimentárne obrvenie tela

Kmeň – GASTROTRICHA - brušnobrvky Druhy s veľkosťou tela do 1 mm , vo vode, vlhkom prostred, na dorzálne strane ktikulárne doštičky a ostne, na ventrálnej 2 páry bŕv, pár prstovitých výbežkov s cementovými žľazami (vírniky? ), pár protonefrídií, dýchanie celým povrchom tela, Hermafrodity, vývin priamy, bezvýznamné, asi 200 spp. , brušnobrvka veľká (Chaetonotus maximus) – 1 mm.

Kmeň – ROTIFERA - vírniky Telo je krátke do 3 mm, kryté kutikulou - pevný pancier (lorica) - z troch časti - hlavovej, telovej a nožnej. Nožná je ukončená párom prstov. Eutélia, mastax, protonefrídie, dýchanie celým povrchom tela, pohárikovité oči, anabióza (3 roky), gonochoristy, silný sexuálny domorfizmus, partenogenéza, na jes´ň amfigonicky obidve pohlavia – heterogónia. Vodné (súčasť plamktónu), indikátory, morské, v machu, vzácne paraziticky Rody - Brachionus, Keratella, Ploima - s pancierom, Polyarthra, Asplancha - bez nohy

Kmeň – ACANTHOCEPHALA - háčikohlavce V dospelosti črevné parazity Vertebrát. Zatiahnuteľný chobot (proboscis), vybavený na konci vencom spňtných háčikov, telo je valcovité, bez exkrečných orgánov, chýba aj dýchacia a cievna sústava, gonochoristy, vývin nepriamy, cez larvy u medzihostiteľa. Vyše 1000 druhov. Polymorphus borschardi parazituje vo vodných vtákoch, medzihostiteľom je Gammarus. Pôvodne sa predpokladal vývojový vzťah k pásomniciam, teraz sa zaraďujú do spoločnej skupiny s vírnikmi, s názvom SYNDERMATA, a to dokonca na úrovni kmeňa, následkom čoho sa potom obidva kmene menia na triedy.