Klasicizmus Patrik Hrdina imon ulaj Anton Bernolk Anton

Klasicizmus Patrik Hrdina, Šimon Šulaj

Anton Bernolák � � � Anton Bernolák (* 3. október 1762, Slanica – † 15. január 1813, Nové Zámky) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu- bernolákovčinu Študoval v rokoch 1774 – 1778 na Gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na univerzite Pázmaneu vo Viedni Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bolo kaplánske miesto v Čeklísi (dnes Bernolákovo) Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky.

Anton Bernolák � � Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska používalo živú reč v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa formovalo na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay. Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom Hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárne diela, denno-denná práca medzi Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža)

Bernolákova ulica v Lučenci

Pavol Jozef Šafárik � � � � Pavol Jozef Šafárik(* 13. máj 1795, Kobeliarovo – † 26. jún 1861, Praha) bol slovenský, v Čechách naturalizovaný básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor, založil vedeckú slavistiku Narodil sa v rodine evanjelického kazateľa a učiteľa Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky Jeho bádateľské plány sa zrodili v Jene. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr. Reagoval na podceňovanie slovanských národov, ich kultúry a jazyka a chcel v duchu ideí národného obrodenia vplývať aj na orientáciu mladej generácie Je po ňom pomenovaná Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, V Novom Sade a v Belehrade sú po ňom pomenované ulice, ako aj v slovenských osadách v Srbsku

Ulica Pavla Jozefa Šafárika v Lučenci

Ján Kollár � � � Ján Kollár (* 29. júl 1793, Mošovce – † 24. január 1852, Viedeň) bol slovenský politik, básnik a spisovateľ, ideológ slovenského a predstaviteľ českého a slovenského národného obrodenia, jazykovedec, archeológ, evanjelický kňaz Študoval v Mošovciach, na gymnáziách v Kremnici , Banskej Bystrici a v rokoch 1812 – 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Následne pokračoval v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty, utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom Napísal 86 básní, na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči, tak vznikol rozpor medzi Kollárom a Štúrom Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jánom Blahoslavom-Benediktim

Ulica Jána Kollára v Lučenci

Juraj Fándly � � � Juraj Fándly (* 21. október 1750, Častá – † 7. marec 1811, Ompitál) bol slovenský osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a entomológ – včelár Narodil sa v remeselnícko-roľníckej rodine. Otec mu čoskoro zomrel a matka sa presťahovala do susednej dediny Ompitál (dnešné Doľany). Tu navštevoval aj triviálnu školu Jeho prvým kaplánskym pôsobiskom mu bola Sereď. Od jesene 1780 do januára 1807 bol farárom v Naháči (v Trnavskom okrese). Jeho fara bola najbiednejšia v celom trnavskom vikariáte. Naháčski farníci boli chudobní, preto aj ich farár bol ako „kostolná myš“ V rokoch 1787 – 1788 sa dostal do kontaktu so skupinou vlasteneckej mládeže, ktorá sa sústredila okolo A. Bernoláka, a nakoľko práve kodifikoval prvú spisovnú slovenčinu, nahovorili Fándlyho, aby svoje dielo Dúverná zmlúva s Mníchem a ďáblem , ktoré mal už sčasti hotové, vydal v novej slovenčine. Fándly súhlasil, a tak sa jeho dielo stalo prvým veľkým dielom napísaným v bernolákovskej slovenčine Okrem tohto diela sa venoval hlavne písaniu návodov a rád, ako sa starať o hospodárstvo i zdravie ľudí a dobytka, čím sa snažil pomôcť nielen svojim farníkom. Okrem náučných diel vydal aj svoje kázne a niekoľko básní

Ulica Juraja Fándlyho v Lučenci

Karol Kuzmány � � � Karol Kuzmány (* 16. november 1806, Brezno – † 14. august 1866, Štubnianske Teplice) bol významný slovenský spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a v rokoch 1863 – 1866 podpredseda Matice slovenskej, evanjelický farár a superintendent (biskup) Kuzmányho literárna tvorba členená na prózu, poéziu i literárnu estetiku, ako aj na vydávanie literárneho časopisu, spadá do rokov jeho mladosti, písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse Svojim literárnym časopisom Hronka rozvíjal aj kultúrny život stredného Slovenska V šesťdesiatych rokoch, keď bol podpredsedom Matice slovenskej, písal už menej, dokonca sa aj úplne odmlčal Napísal tiež v nemeckom jazyku odborné práce o cirkevnom práve, venoval sa aj prekladaniu zo svetovej literatúry. Kuzmány je považovaný za jednu z najvýznamnejších slovenských osobností 19. storočia, je pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine

Ulica Karola Kuzmányho v Lučenci

József Kárman � � � � József Kármán (14 March 1769 v Losonc – 3 June 1795 v Losonc=dnešný Lučenec), bol maďarský autor, syn kalvínskeho kňaza Študoval v Losonci a v Pešti, z ktorej emigroval do Viedne Tam sa zoznámil s krásnou a výstrednou grófkou Markovicsovou, ktorá bola jeho milenkou Predpokladalo sa, že je hrdinkou jeho slávneho románu Fanni hagyományai ("Fannyho testament"), ale nie je Následne sa usadil v Pešti ako právnik Zdôraznil, že Pešť nie Bratislava (vtedy Pozsony), by mala byť literárnym centrom Uhorska Kármán, ktorý dlho trpel nevyliečiteľnou chorobou, zomrel v roku 1795

Ulica Józsefa Kármana v Lučenci

Ďakujeme za pozornosť!