Kd ITMS projektu 26110130667 Stredn priemyseln kola dopravn

Kód ITMS projektu: 26110130667 Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, 960 01 Zvolen Psychologické zvláštnosti vodiča Vzdelávacia oblasť: Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Predmet Technika jazdy Ročník, triedy: 3. ročník, III. A, III. B, III. C Tematický celok: Zásady bezpečnej jazdy Vypracoval: Ing. Sliačan Stanislav Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EU

Obsah • • • Zrakové vnímanie Sluchové vnímanie Hmatové vnímanie Čuchové vnímanie Pozornosť Použité zdroje 2

Zrakové vnímanie Bezpečná jazda si vyžaduje nielen správne videnie, ale aj správne pochopenie a uvedomenie si toho, čo vidíme. Je základným zdrojom informácií o dopravnej situácii a o všetkých okolnostiach, dôležitých pre vedenie vozidla. Zrakové informácie vnímame vedome. Dôležitým činiteľom pri riešení dopravných situácií nie je iba zrakové vnímanie, ale aj rýchlosť optického postrehu. Späť na obsah Nasledujúci 3

Zrakové vnímanie Správne zrakové vnímanie závisí od: Správne zrakové vnímanie • zrakovej ostrosti – schopnosti oka vidieť formu predmetu a zreteľne rozlišovať jeho obrysy a detaily – dôležitá je dynamická zraková ostrosť – schopnosť rozoznať podrobnosti pohybujúcich sa predmetov – najčastejšie poruchy sú: • krátkozrakosť – vodič dobre vidí na prístrojovú dosku, ale zle na cestu, • ďalekozrakosť – dobre vidí na cestu, ale horšie na prístrojovú dosku • veľkosti zorného poľa – priestoru, ktorý môže obsiahnuť bez pohybu očí – binokulárne zorné pole – pohľad obidvoma očami je cca 120 stupňov; so zvyšovaním rýchlosti jazdy sa tento uhol zmenšuje • • • farbocitu – schopnosti rozlišovať farby – úplná farbosleposť – neschopnosť rozlíšiť farby – čiastočná farbosleposť – neschopnosť rozlišovať niektoré farby (najčastejšie červenú a zelenú), odhadu vzdialenosti – popri zrakovom vnímaní hrá významnú úlohu aj vodičská skúsenosť, farba sledovaných predmetov – vzdialenosť k tmavým predmetom sa javí väčšia, k svetlým kratšia vylúčenia vplyvu zrakových klamov – vnemov, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, ale u ktorých je skutočnosť naopak značne skreslená – k ich vzniku dochádza najmä pri vnímaní veľkosti a smeru Predchádzajúci Späť na obsah Nasledujúci 4

Sluchové vnímanie • Pomocou neho vodič získava informácie: – o činnosti motora, – o prípadných poruchách činnosti vozidla, – o nebezpečenstve dopravnej situácie (zvukové signály), – o mimoriadnych okolnostiach v premávke – blížiace sa vozidlo polície, záchrannej služby, hasičov, . . . • Hodnotením sily, smeru a vzdialenosti zvuku od zdroja zvuku získavame ďalšie údaje o dopravnej situácii. Zvukové informácie vnímame podvedome. Predchádzajúci Späť na obsah Nasledujúci 5

Sluchové vnímanie Zvuky sa odlišujú intenzitou a hlasnosťou. Intenzita zvuku - energia zvukového vlnenia merajúca sa v decibeloch (d. B) - ak je príliš malá, zvuk nepočujeme Prah počuteľnosti - základná hodnota sluchového podnetu, od ktorej je zvuk počuteľný - od tohto prahu (0 – 15 d. B) sa intenzita zvuku stupňuje - prah bolesti: 130 d. B Hlasnosť zvuku - udáva sa vo fónoch - horná hranica počuteľnosti – prah bolesti: 130 fónov Hluk má negatívny vplyv na orgán sluchu – môže ho aj trvalo poškodiť a vyvoláva poruchy vyššej nervovej činnosti. Pôsobením hluku sa predlžuje čas pohybových reakcií, dochádza k zníženiu stálosti denného videnia, k poruchám pohybovej koordinácie a k predčasnému vzniku únavy. Predchádzajúci Späť na obsah Nasledujúci 6

Hmatové vnímanie • Hmatové ústrojenstvo je rozptýlené po celom povrchu tela. • Vnemy vyvolané hmatovým ústrojenstvom rozlišujeme na: – hmatové • dotykové (drsnosť, hladkosť), - umožňujú získavať informácie • tlakové, o stave, smere a rýchlosti rôznych prvkov riadenia (napr. volant, pedále, • tepelné , radiaca páka prevodových stupňov, . . . ) • vnemy o bolesti, – pohybové, – polohové. Predchádzajúci Späť na obsah Nasledujúci 7

Hmatové vnímanie Pohyby, ktoré človek koná, sa rozdeľujú na: , ktoré človek koná – reflexné – bez účasti vedomia - nepodmienené, - podmienené, – vôľové – zámerné – vedome je možné ich zastaviť, spomaliť, zrýchliť, – afektívne – vznikajú pri silnom duševnom vzrušení – strach, hnev, veľká radosť mimo nášho vedomia, nemusia sa prejaviť ihneď. Pre úspešné vedenie vozidla je potrebné vytvoriť si pohybové návyky a zautomatizovať si ich. Pri učení sa vychádza vždy najskôr z vedomých pohybov, postupne sa vedomá stránka počas nácvikov vytráca a pohyb sa zautomatizuje. Predchádzajúci Späť na obsah Nasledujúci 8

Čuchové vnímanie Čuchom môžeme postrehnúť: • unikanie paliva, • prebíjanie akumulátora, • preklzovanie spojky, • blokujúce brzdy. . . Môžeme tým včas odstrániť vznikajúcu poruchu a bezpečne dokončiť jazdu. Predchádzajúci Späť na obsah Nasledujúci 9

Pozornosť • • Je sústredenie vedomia na niektorý predmet alebo činnosť. Rozdeľujeme ju hlavne na: – úmyselnú – aktívnu – neúmyselnú – pasívnu • – vyžaduje si úsilie, – človeka oveľa viac unavuje, – bez uvedomelého zámeru človeka, – nevyžaduje si jeho úsilie, – niekedy prekáža pri prechode k úmyselnej pozornosti (napr. reklamné pútače a oznamy rôznych organizácií odpútavajú pozornosť od dopravných značiek, chodcov, . . . ) Pozornosť ovplyvňuje: Pozornosť ovplyvňuje – denný rytmus – nižšia je v ranných hodinách, po obede a v noci, – psychické napätie. Predchádzajúci Späť na obsah Nasledujúci 10

Pozornosť Dôležitými charakteristikami pozornosti sú: charakteristikami pozornosti sú • rozsah (kapacita) – určuje počet predmetov, ktoré môže človek súčasne vnímať (4– 6), • intenzita – miera sústredenosti pozornosti pri vnímaní určitého predmetu, – čím je väčšia, tým presnejšie je vnímanie, – nie je vždy rovnaká – mení sa, • pohyblivosť – schopnosť rýchlo meniť predmet našej pozornosti, • rozdeľovanie pozornosti – dochádza k nej vtedy, keď človek vykonáva zároveň viacero činností, – ľahko sa uskutočňuje len vtedy, keď jednu zo spoločne vykonávaných činností dobre ovládame – vykonávame ju automaticky, • stálosť • organizácia pozornosti – schopnosť používať ju v konkrétnych prípadoch. – schopnosť udržiavať nevyhnutnú intenzitu pozornosti po dlhší čas, Predchádzajúci Späť na obsah Nasledujúci 11

Použité zdroje 1. Sedláčková, E. : Cestná doprava pre 2. ročník študijného odboru doprava. EXPOL pedagogika Bratislava, 2002. 2. Tvorík, Ľ. : Učebnica pre vodičov a autoškoly podľa nového zákona. EPOS Bratislava, 2008 (posledná aktualizácia 1. jún 2011). 3. http: //cyklo. hiking. sk/hk/ar/2898/popod_liptovske_kopy_a_ostrvu_cez_tatry. html 4. http: //www. netky. sk/clanok/cerpacia-stanica-v-zilinskom-regione-predavala-olej-namiestonafty 5. http: //www. topzena. sk/zrak-nas-najcennejsi-vieme-si-ho-chranit/ 6. https: //sk. wikipedia. org/wiki/Sluch Predchádzajúci Späť na obsah 12