Jupiter Jupiter je piatou plantou v porad od

  • Slides: 14
Download presentation
 Jupiter

Jupiter

Jupiter je piatou planétou v poradí od Slnka, je to zároveň najväčšia planéta slnečnej

Jupiter je piatou planétou v poradí od Slnka, je to zároveň najväčšia planéta slnečnej sústavy, bol teda právom pomenovaný po vládcovi rímskych bohov. Na oblohe je pozorovateľný po väčšinu roka ako veľmi nápadný objekt. V priemere je štvrtým najjasnejším objektom na oblohe (po Slnku, Mesiaci a Venuši). Jupiter vyžaruje asi dva a pol krát viac energie ako prijíma od Slnka. Preto teplota smerom k stredu planéty stúpa rýchlejšie ako keby žiadnu energiu nevyžaroval. Vrchné vrstvy oblakov majú okolo mínus 145 °C. V hlbších vrstvách atmosféry, kde dosahuje tlak 100 k. Pa (ako na Zemi) je okolo mínus 110 °C.

Jupiter obehne okolo Slnka asi za 12 rokov, teda v každom znamení zverokruhu sa

Jupiter obehne okolo Slnka asi za 12 rokov, teda v každom znamení zverokruhu sa zdrží približne rok (od jeho chodu zvieratníkom je odvodený čínsky horoskop). Vplyv Jupitera je aktivovaný jeho tranzitmi, najmä na seba samého, má však výrazný vplyv aj na Slnko, Lunu a iné planéty.

Jupiter nemá pevný povrch v tom zmysle ako planéty zemského typu. Smerom do stredu

Jupiter nemá pevný povrch v tom zmysle ako planéty zemského typu. Smerom do stredu planéty teplota a tlak postupne rastú. Vo veľkých hĺbkach, kde je tlak už dostatočne veľký, prechádza prostredie z plynného na kvapalné. V samom strede planéty sa nachádza pravdepodobne len relatívne malé pevné jadro.

Viditeľný povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Striedajú sa na ňom

Viditeľný povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Striedajú sa na ňom svetlejšie a tmavšie pásy. Okrem toho sa tam vyskytuje mnoho oválnych útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia je Veľká červená škvrna, ktorá sa tam nachádza už určite viac ako 300 rokov. Svojimi rozmermi presahuje Zem, pričom jej veľkosť sa môže v priebehu času meniť. Smerom k pólom planéty sa pásová štruktúra postupne stráca. V atmosfére dochádza aj k početným elektrickým výbojom. Jupiter má veľmi silné magnetické pole, ktoré svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých ostatných planét slnečnej sústavy. V polárnych oblastiach boli pozorované polárne žiare, jav známy aj na Zemi.

Okolo Jupitera obieha celkovo 16 mesiacov, z ktorých najväčšie a najznámejšie sú Io, Európa,

Okolo Jupitera obieha celkovo 16 mesiacov, z ktorých najväčšie a najznámejšie sú Io, Európa, Ganymedes a Kalisto. Boli to prvé známe mesiace, ktoré obiehajú okolo inej planéty. Objavil ich Galileo Galilei v roku 1610. Ganymedes je najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Svojím priemerom 5 262 kilometrov je väčší ako planéty Merkúr a Pluto. Na mesiaci Európa sa pod vrchnou vrstvou ľadu pravdepodobne nachádza tekutý oceán vody, ktorá je (asi) nevyhnutná pre život. Veľmi zaujímavým mesiacom je Io, ktorý prejavuje najväčšiu sopečnú aktivitu zo všetkých známych telies v slnečnej sústave.

Ganymedes: Ganymedes nemá známu atmosféru, ale Hubblov vesmírny ďalekohľad nedávno odhalil na jeho povrchu

Ganymedes: Ganymedes nemá známu atmosféru, ale Hubblov vesmírny ďalekohľad nedávno odhalil na jeho povrchu ozón. V porovnaní so Zemou ide o malé množstvo ozónu. Je vyrobený tým, ako sú nabité častice zachytávané v magnetickom poli Jupitera a padajú dole na povrch Ganymeda.

Io: Io je najvulkanickejšie teleso slnečnej sústavy. Energia pre vulkanizmus pochádza z gravitačného "masírovania"

Io: Io je najvulkanickejšie teleso slnečnej sústavy. Energia pre vulkanizmus pochádza z gravitačného "masírovania" Jupiterom, Ganymedom a Europou. Podobne ako sopky na Zemi aj sopky na Io vyvrhujú síru a SO 2.

Europa: Je najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera. Je hladší ako biliardová guľa. Ľadom

Europa: Je najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera. Je hladší ako biliardová guľa. Ľadom je pokrytý celý veľký povrch mesiaca. Čiary križujúce povrch Európy sú trhliny v ľade, ktoré vznikli pravdepodobne pri vzájomnom pohybe ľadových krýh. Pod hrubými ľadovými štítmi sa možno nachádza jediný oceán vody v slnečnej sústave, samozrejme okrem Zeme. Ak je to tak, mohli by tam plávať živé organizmy. Európa je o trochu menšia ako náš Mesiac. Má tenučkú atmosféru, ktorá obsahuje vodu.

Jupiter má jeden tenký, jemný hlavný prstenec, vo vnútri ktorého sa nachádza ešte jemnejší

Jupiter má jeden tenký, jemný hlavný prstenec, vo vnútri ktorého sa nachádza ešte jemnejší „halový“ prstenec siahajúci až k planéte. Vedci na základe analýzy údajov zo sondy Galileo zistili, že prstenec vytvárajú zvyšky deštruovaného materiálu, ktorý bol z vnútorných mesiačikov vypudený po každej kolízii s meteroidmi, ktoré sa dostali do gravitačnej pasce obrovskej planéty.

Najvnútornejší a najhrubší prstenec je vlastne halo, ktoré splýva s hlavným prstencom. Tenký a

Najvnútornejší a najhrubší prstenec je vlastne halo, ktoré splýva s hlavným prstencom. Tenký a úzky hlavný prstenec, znázornený červenou farbou je spojený s mesiačikom Adrestea (priemer 16 km). Jeho jasnosť markantne klesá v blízkosti obežnej dráhy najvnútornejšieho mesiačika Metis. Prstenec je zložený z jemnej drviny a prachu, ejektovaných z Adrestey a Metisa. Obežné dráhy Adrestey a Metisa delí 1 000 km, v mierke obrázku sa však takáto „nepatrná“ vzdialenosť nedala rozlíšiť, takže obežné dráhy splývajú.

So 16 -timi mesiacmi sa Jupiter podobá miniatúrnej slnečnej sústave. Jeho krúžiace satelity zaberajú

So 16 -timi mesiacmi sa Jupiter podobá miniatúrnej slnečnej sústave. Jeho krúžiace satelity zaberajú priestor s priemerom viac než 23 miliónov km. Ich rozmery kolíšu od drobných až po dosť veľké.

Rovníkový priemer 142800 km Polárny priemer 135500 km Hustota 1330 kg/m 3 Hmotnosť 1,

Rovníkový priemer 142800 km Polárny priemer 135500 km Hustota 1330 kg/m 3 Hmotnosť 1, 90. 1027 kg Rýchlosť 59, 6 km/s Sklon rovníku k rovine dráhy 3° 07' Gravitačné zrýchlenie nad mrakmi (Zem = 1) 2, 69

Zdroje: www. jurasek. sk www. astroportal. sk jupiter-soc. webpark. sk www. nmm. ac. uk

Zdroje: www. jurasek. sk www. astroportal. sk jupiter-soc. webpark. sk www. nmm. ac. uk www. enterprisemission. com Autor: Michal Neščivera