Jupiter a Saturn Vypracoval Juraj Puzder Jupiter je

Jupiter a Saturn • Vypracoval: Juraj Puzder

Jupiter je: v poradí piatou planétou a zároveň aj najväčšou planétou slnečnej sústavy, väčšie je už len Slnko. Je asi o 318 -krát ťažší a objemovo o 1319 -krát väčší než Zem. Najvýznamnejšie zložky atmosféry vodík (takmer 90 %) hélium (10 %), ďalšie zložky atmosféry sú metán, čpavok, etán, acetylén, vodná para, fosforovodík, oxid uhoľnatý, tetrahydrid germánia. V atmosfére Jupitera pripadá 1 atóm hélia na 10 atómov vodíka. Okrem týchto dvoch prvkov sa v atmosfére vyskytuje veľké množstvo metánu.

Atmosféra je rozdelená do 3 vrstiev: • spodná vrstva: vyskytuje sa od jadra až do vzdialenosti 46 tis. km, nachádza sa tam kvapalný kovový vodík (nebol ešte teoreticky vedcami dokázaný – fyzika vysokých teplôt a tlakov). • horná vrstva: v nej sa nachádza kvapalný molekulový vodík, tlak v tejto vrstve je okolo 300 MPa teplota približne 11 000 K. • posledná vrstva : má hrúbku asi 1 tisíc km.

Vysoká rotačná rýchlosť Jupitera spôsobuje, že mraky v jeho atmosfére vytvárajú pásy a zóny, ktoré obiehajú planétu rovnobežne s rovníkom. V súčasnosti má Červená škvrna rozmery približne 25 000 x 15 000 km. Okolo svojho stredu sa otočí raz za 6 dní. Vyčíňa však dlhšie než 300 rokov. Svetlý oválny útvar tesne pod ňou je menšia búrka, ktorá vznikla iba pred 40 rokmi. Dlhotrvajúce búrky sú na Jupiteri bežné.

Keby bol Jupiter o 80 % hmotnejší, bol by už schopný vyprodukovať v jadre dostatok tepla, aby sa stal hviezdou. Jupiter je charakteristický svojimi farebnými búrkovými mrakmi, tvorenými v troposfére. Predpokladáme, že nižšie mraky sú podobne ako na Zemi tvorené vodnou parou. Ešte väčšia oblačnosť je tvorená síranom amónnym, v ešte väčších výškach už len čistým čpavkom. Asi 60 km nad najvyššou vrstvou mrakov sa nachádza troposféra, ktorá plynulo prechádza do stratosféry, kde sa teploty pohybujú okolo – 100°C. Vo vyššej vrstve – ionosfére teplota však opäť vzrastá.

Rovníkový priemer: 142800 km Polárny priemer: 135500 km Hustota: 1330 kg/m 3 Hmotnosť: 1, 90. 1027 kg Perióda rotácie: 9 h 50 m 30 s Úniková rýchlosť: 59, 6 km/s Okolo Jupiteru obieha 16 mesiacov

Saturn je druhou najväčšiou planétou slnečnej sústavy. Je najvzdialenejšou planétou, ktorú možno vidiet voľným okom. Je viditľný ako hviezda, ale už v 8 cm ďalekohľad nám zo Saturna urobí jeden z najkrajších objektov na oblohe. Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia. Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi. Žltkavý povrch planéty so striedavo jasnejšími a tmavšími pásmi pripomína povrch Jupitera. Je však menej aktívni a uvidíme na ňom manej detailov ako na Jupiterovi. Jasnosť Saturna na oblohe sa kolíše so zmenou jeho vzdialenosti od Zeme a Slnka ako aj s natočenia prstencov voči nám v intervale od 1, 5 m do -0, 4 m.

Jemné, pohybujíce sa škvrny v atmosfére Saturna sú mraky vodíka a metánu. Opticky určená teplota vonkajších vrstiev oblakov dosahuje - 190 až -180 °C. Pozorované biele škvrny v atmosfére Saturna sú pravdepodobne veľké výbuchy plynov z vnútra planéty. Útvary rýchle mania svoj tvar a po čase miznú. V hĺbke 500 km pod vrcholmi mrakov je už tekutý vodík, vodíkový oceán, ktorý s narastajúcou vzdialenosťou od povrchu planéty do jej vnútra nadobúda čoraz viac vlastnosí kovu. Zložnie vnútra Saturnu sa podobá zloženiu Jupitera. Dráha Saturna okolo Slnka je eliptická, blízka kruhovej, s excentricitou 0, 0485. Jeden obeh okolo Slnka trva 29, 46 roka a obieha ho rychlostou 9, 66 km/s (34 703 km/h).

Od Slnka je v priemere vzdialeny 9, 54 AU(1 429 400 000 km). Saturn je planéta s najmenšou strednou hustotou v slnečnej sústave. Jeho hustota je nižšia ako hustota vody - 0, 69 g/cm 3. Jeho hmotnosť je 5, 68. 1026 kg (90 x hmotnejší ako Zem). Planéta nerotuje ako tuhé teleso. Rýchlosť od rovnika smerom k polom klesá. Roníkova čast Saturna vykoná jednu otáčku za 10 h 14 min a časti vzdialené 57° ju vykonajú až za 11 h 7, 5 min. Rovíkový priemer planety, 120 563 km, je o 11 808 km väcčší ako pólovy priemer. Zapríčiňuje to rýchla rotácia, ktorá pri póloch splošťuje jeho tvar.

Saturn bol výnimočný svojimi prstencami až do roku 1977, keď boli objavené nevýrazné prstence aj okolo planéty Urán a následne aj pri Jupiteri a Neptúne. Prstence Saturna sú oproti tým ostatným výrazne jasnejšie a výraznejšie. Medzera medzi najvýraznejšími prstencami A a B viditeľnými aj zo Zeme sa nazýva Cassiniho delenie. Aj keď prstence vyzerajú zo Zeme jednoliato, sú tvorené množstvom drobných čiastočiek od prachu až po balvany s rozmermi desiatok metrov, výnimočne aj kilometrov.

Saturn má hneď po Jupiterovi najviac mesiacov spomedzi planét slnečnej sústavy. Oficiálne ich má 18, neoficiálne 30. Näjvačši z nich je Titán. Je väčší ako planéta Merkúr. Ma priemer 5 150 km, hmotnosť 1, 35. 1023 kg. Titán je jedným z cieľov misie Cassiny Huygens. V roku 1655 ho objavil Christiaan Hugens ako prvý Saturnov mesiac.

Saturn v číslach: Rovníkový priemer: 120 536 km Hmotnosť (Zem=1): 95, 18 Dĺžka dňa: 10 h 14 m Dĺžka roka: 29, 46 r

Koniec prezentácie Ďakujem za pozornosť