JN FRANCISCI KTO TO JE Jn FrancisciRimavsk vlastnm
- Slides: 11
JÁN FRANCISCI
KTO TO JE ? � Ján Francisci-Rimavský, vlastným menom Ján Francisci � Narodil sa 1. júna 1822, Hnúšťa a zomrel 7. marca 1905, Martin � Bol básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra
RODINA � Otec Ján Francisci, krajčír (1800 – 1836), matka Mária, rod. Chrapanová (1804 – 1875). � Mal dvoch bratov. � Manželka Amália, rod. Kasanická (1833 – 1876), mal dcéru a dvoch synov: syn Miloslav Francisci bol hudobným skladateľom a autorom prvých slovenských operiet.
ŽIVOTOPIS Pochádzal z remeselníckej rodiny � Od roku 1827 navštevoval ľudovú školu v Hnúšti, 1830 – 34 študoval na latinskej škole v Ožďanoch, 1834 – 39 na ev. lýceu v Levoči, 1839 – 43 v Bratislave � V roku 1843 zložil kandidátsku skúšku z teológie � Po revolúcii pracoval v Banskej Bystrici a v rokoch 1853 – 1859 pôsobil ako župný komisár v Debrecíne � V roku 1860 sa stal v Budíne radcom kráľovskej miestodržiteľskej rady �
TVORBA � Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Nitra � Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine � Zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal vydávať
DIELA � � � � 1844 – Ohlas, báseň 1844 – Janko Podhorský, historická próza 1844 – Svojim vrstovňíkom na pamjatku, prvá tlačená publikácia v štúrovskej slovenčine, Bratislava 1845 – Slovenskje povesti, 1. diel, Levoča 1868 – Vzájomné pomocnice, Budapešť 1871 – Poviedky pre slovenské dietky, Martin 1871 – Zornička, Martin Preklady 1871 – Shakespeare, W. : Láska zdolá všetko alebo Skrotená divočka, Martin 1880 – Börnstein, H. : Oklamaní klamári, Martin 1880 – Fredro, A. : Dámy a husári, Martin 1900 – Benedix, R. : Nežné príbuzenstvo, Martin 1900 – Fredro, A. : Hrúza, čo sa robí, Martin 1907 – Birch-Pfeifer, Ch. : Diablik, Martin
DUŠAN DUBOVSKÝ
KTO TO JE ? Narodil sa 16. 08. 1943 � Študoval na Strednej lesníckej technickej škole v Banskej Štiavnici, kde r. 1962 maturoval � Po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby pôsobil stále v Revúcej, r. 1964 – 68 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 77 organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry a 1977 – 89 vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody, od 1989 na invalidnom dôchodku �
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ !!! Simonka Máziková 7. A Zdroj: Wikipédia
