Jesenn hdanky Mgr Ivana Matukov U jabko servenelo

Jesenné hádanky Mgr. Ivana Matušková

Už jabĺčko sčervenelo, už je pusté pole, padá lístok za lístočkom, už sú stráne holé. Žlté lístie na zem padá, mrazík sa už ku nám vkráda, smutnú vonku nôti pieseň. Kto ju spieva? Pani. . .

Sedí pani v údolí, z fajky sa jej kúdolí. Išla nočná víla, perly potratila. Keď slniečko vstalo, perly pozbieralo. Nie je tryskáč, lietadlo, predsa rýchlo letí, strasie v sade ovocie, postrapatí deti.

Letia nebom húsky, majú sivé blúzky. Dýchol víchor na húsky, rozkmásal ich na kúsky. Chmúrne chmáry letia svetom, hnané často silným vetrom. Musíme si obliecť plášť, lebo bude padať … Mám jedného kamaráta, vždy, keď prší, zvolám rata. Rozprestriem ho, vždy je rád, že nad hlavou smie mi stáť.

Stromček ich má veľa všade, rastú rovno, rastú v rade. Na jeseň vždy opadajú, svoju zeleň postrácajú. Pestré farby zrazu majú, na zem tíško dosadajú. Zamávajú stromom raz, odfúkne ich vietor zas.

Závidí mu každý chvost, pestrý je a dlhý dosť, k oblakom už rýchlo pláva, nám na zemi z výšky máva. Na priedomí rada stáva, v dutom vnútri sviečku máva. Vyrezaný nos i oči, zľakne sa ten, kto k nám vkročí.

Ďakujem za pozornosť!