Jazykovopolitick problmy ako zludn problmy Szilrd Sebk sebok

Jazykovo-politické problémy ako záludné problémy Szilárd Sebők sebok 1@st. fphil. uniba. sk

Oblasti projektu, ktorých sa táto problematika týka – vzťah väčšinového jazyka a menšinových jazykov – chápanie vzťahu väčšinového jazyka a menšinových jazykov v politickej sfére – metajazykový diskurz v politike + spôsoby riešenia jazykovo-politických problémov

EMPIRICKÝ VÝSKUM Alebo: skúmanie prístupu politikov k jazykovo-politickým otázkam

1. Zdroje výskumného materiálu

Výber výskumného materiálu – stránka Slovenskej národnej rady: www. nrsr. sk/ – prehľad videoarchívu z 5. volebného obdobia

Postup získavania výskumného materiálu – vyhľadanie v textových prepisoch rozpráv všetkých prejavov politikov, v ktorých sa vyskytovalo slovo jazyk – posúdenie relevancie jednotlivých výskytov slova jazyk z hľadiska výskumu

2. Výskumný materiál

Prehľad materiálu – tri novelizácie zákona sú relevantné a) školský zákon (body týkajúce sa zavedenia povinnej angličtiny) b) zákon o štátnom jazyku c) zákon o používaní jazykov národnostných menšín

Vybratý materiál – vládny návrh novely zákona Národnej rady SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku SR (zákon o štátnom jazyku)

Empirický materiál a) úradné dokumenty, uznesenia – návrh novelizácie zákona (parl. tlač č. 129) – dôvodová správa k návrhu novely zákona – pozmeňujúce návrhy poslancov – rozhodnutie prezidenta o vrátení zákona (parl. tlač č. 204)

b) videoarchív (resp. prepisy parl. diskusií) – 1. čítanie: 7. sch. , 19. – 20. 10. 2010 – 2. čítanie: 9. sch. , 09. 12. 2010 – 2. a 3. čítanie: 12. sch. , 01. 02. 2011 Rozsah všetkých diskusií: 8 hodín a 20 minút

VÝSLEDKY VÝSKUMU Alebo: ako si predstavujú vyriešenie záludných problémov na Slovensku politici?

O aký problém ide v zákone o štátnom jazyku?

Základ problému – na tzv. zmiešaných územiach SR sa ľudia dostávajú do situácií, keď informácie sú uvedené v jazyku, ktorý neovládajú – ľudia sa dostávajú do situácií, keď nemôžu používať svoj materinský jazyk → postupy, ktorými sa rieši tento problém sa v legislatíve spoločným menom označujú ako „ochrana jazyka“

Čo môže „ochrana jazyka“ zahŕňať? – zakotvenie v zákone, že štátnym jazykom SR je slovenský jazyk – zakotvenie v zákone, že menšiny ne/môžu používať svoj jazyk v úradnom styku – uplatnenie jazykovo-kultúrneho kontrolného mechanizmu pri vydávaní tlačovín (vrátane elektronických)

– uplatnenie kontrolného mechanizmu pri dvojjazyčných nápisoch a oznamoch – podporu výskumov jazyka – podporu jazykovo-kultivačných relácií (napr. v televízii a v rádiu) – podporu vydávania nových kodifikačných príručiek – sankcionovanie, t. j. udelenie pokút za neuvedenie informácií v slovenčine –. . .

Otázka Ako jednotlivé strany vidia riešenie problému ochrany jazyka?

Stanoviská politických strán (na základe často používaných argumentov v diskusiách)

SMER-SD Nie je potrebná novelizácia, zákon je dobrý. Niektoré z argumentov: – zákon bol dezinterpretovaný a falošne vykladaný – zákon chráni práva Slovákov žijúcich na zmiešaných územiach, aby mohli dostať informácie aj v slovenskom jazyku – menšinový jazyk sa má používať len popri štátnom

Koalícia (navrhovateľ zákona) a Sa. S Novelizácia je potrebná. Jej ciele: – odstránenie nezmyselných reštrikcií v súčasnom znení zákona, najmä vo vzťahu k menšinám – zabezpečenie ochrany štátneho jazyka

MOST–HÍD / OKS Zákon je zlý a ani po novele nebude dobrý; nebude ani na úrovni, na akej bol v r. 2006 Niektoré z argumentov: – zákon obmedzuje používanie jazyka menšín a vyvoláva strach – zákon vyháňa maďarčinu do kuchyne – zákon je proti maďarskej menšine – zákon nie je o štátnom jazyku, ale o nepoužívaní jazyka menšín

SNS Rázne odmieta novelu, ale okrem novely kritizuje aj pôvodný zákon so zámerom zabezpečenia ešte väčšej ochrany jazyka. Niektoré z argumentov: – boj proti novele je bojom proti diskriminácii Slovákov – novela dokazuje rezignáciu na štátnu jazykovú politiku – novela nie je o ochrane štátneho jazyka

Moderné a postmoderné (? ) črty v argumentácii poslancov

Všeobecný súhlas strán o legitimite otázky ochrany jazyka – štát má zasahovať do oblasti vzájomného dorozumievania sa v SR – otázka ochrany jazyka je politická záležitosť – je potrebné chrániť (aj) štátny jazyk – problémy ľudí dokáže vyriešiť (novelizovaný) zákon (zhora)

– pôvodný zákon / novela zákona je potrebou praxe (presvedčenie o potrebe zákona zhora) → tieto východiská implicitne alebo explicitne nájdeme u každej strany, ktorá sa aktívne podieľala na riešení problému: Smer-SD, Most–Híd. OKS, Sa. SOĽa. NO, SNS (Minimálna aktivita: KDH, SDKÚ-DS)

Legitimita otázky ochrany jazyka a modernizmus – uprednostnene globálneho riešenia problému – uprednostnenie iniciatívy zhora – centrálne riadenie – spôsob riešenia problému sa podobá na tzv. puzzles (pozri vyššie)

Pokusy o spochybnenie legitimity otázky ochrany jazyka – P. Osuský, O. Dostál (OKS): novela sa netýka len používanie jazyka menšín, ale ide o otázku, či štát môže zasahovať do oblasti súkromnej sféry – O. Dostál (OKS): nejde o právo na prístup k informáciám aj v štátnom jazyku, ale o slobodu prejavu

– P. Osuský (OKS): neinformovanie v jazyku slovenskej menšiny na zmiešanom území je vážnym porušením povinnosti zvoleného zástupcu, ktorý používa peniaze daňových poplatníkov; to sa ale má brať ako zanedbanie povinností – O. Dostál (OKS): neposkytnutie informácií o organizovanom podujatí v štátnom jazyku je zodpovednosťou a problémom organizátora (príp. nižšia účasť)

– O. Dostál (OKS): mnohé veci fungujú aj bez zákonného predpisu – Sz. Somogyi (Sa. S): zákon zasahuje do osobného života obyčajných ľudí (príklad poslanca: poštárka nevedela, či môže hovoriť po maďarsky; či osobné doručenie pošty sa nepovažuje za špeciálnu formu úradného styku)

Spochybnenie legitimity otázky ochrany jazyka a postmoderna

Spomínané prejavy poslancov svedčia: – o snahe presunutia problému na lokálnu úroveň – o uprednostnení iniciatívy zdola (v jazykovopolitickej oblasti) – o spochybnení úlohy štátu, resp. centrálneho riadenia v oblasti používania jazykov – o uvedomení si rozdielnych hodnôt a záujmov v spoločnosti

Používanie jazykov vo viacjazyčnej krajine ako záludný problém

Príklad

Vystúpenie poslanca Vladimíra Matejička (Smer-SD) Situácia: – v Komárne sestrička hovorí v čakárni po maďarsky – podľa zákona by však mala rozprávať aj po slovensky – poslancovi neboli prístupné informácie v slovenskom jazyku

Navrhnuté riešenie – zákon musí zabezpečiť, aby informácie boli aj v slovenčine prístupné pre tých, ktorí neovládajú jazyk menšiny – touto povinnosťou zákon ešte nezasahuje do používania jazykov menšín

Aplikácia riešenia – zabezpečenie informácií aj v štátnom jazyku (sestrička by mala poskytnúť informácie aj po slovensky, i keď drvivá väčšina prítomných rozumie po maďarsky) – vymožiteľnosť zákona zabezpečujú sankcie vo forme peňažných pokút

Možné dôsledky opatrení a) trvanie prehovoru v dvoch jazykoch by bolo podstatne dlhšie b) zvolenie slovenčiny ako dorozumievacieho prostriedku by protirečilo komunikačným normám platným v komunite MS → je čudné ak Maďar v maďarskom prostredí používa výhradne slovenčinu

c) výsledkom výhradného používania slovenčiny v spomenutom prostredí by bolo obmedzované používanie maďarčiny !!! práve toto je predmetom tohto návrhu zákona d) vyriešenie jedného problému môže viesť k ďalšiemu !!! na zmiešanom území môže dôjsť k situácii, že niektorí príslušníci menšiny nebudú rozumieť informáciám v štátnom jazyku

Čo z tohto príkladu vyplýva?

1. Ochrana jazyka – „zle definovaný problém“ – už aj výrazy ako „ochrana” a „jazyk” by si zaslúžili podrobnú analýzu a) čo je to jazyk? b) prečo „ochrana”? – t. j. pojem evokujúci militantné metafory (porov. nacionalizmus) (napr. namiesto „ochrany jazyka” problém by sme mohli nazvať aj ako snahu o bezproblémové vzájomné dorozumievanie sa)

Prečo je „ochrana jazyka“ zle definovaný problém? a) nie je možné podať vyčerpávajúci opis tohto pojmu (problémom je, ako formulovať problém) b) ochranu jazyka (i spôsob riešenia problému) si každá strana predstavuje inak → porov. vyššie, čo všetko môže ochrana jazyka znamenať u jednotlivých politických strán a poslancov

2. Ochrana jazyka – bezhraničný a neohraničiteľný problém – vyriešenie jedného problému prináša ďalšie problémy, napr. : a) zvolenie len jedného kódu – nebezpečenstvo komunikačných problémov – môže odporovať vnútorným normám v danej komunite a tak vzbudzovať negatívne reakcie

b) zvolenie dvoch kódov – časová náročnosť prejavu (porov. dvojjazyčná školská dokumentácia) – zvyšovanie nákladov organizácie (tlmočník, prekladateľ) – tiež môže odporovať vnútorným normám v danej komunite a tak vzbudzovať negatívne reakcie

– oznámenia obyvateľov o porušení zákona môžu byť zdrojom konfliktov (so zlým úmyslom podané oznámenia a pod. ) – ako riešiť opodstatnenosť oznámení?

3. Ochrana jazyka – „zle štruktúrovaný problém“ – vyššie spomenuté konkrétne problémy, ktoré možno zahrnúť do „ochrany jazyka“ nie sú súčasťami, na ktoré by sa dal celý problémový komplex rozčleniť → riešenie jazykovo-politických problémov väčšiny → riešenie problémov menšiny → Rómov / Maďarov / Goralov atď.

4. Ochrana jazyka – protirečivé spôsoby riešenia problému – cieľ (1): aby Slováci neboli diskriminovaní kvôli neovládaniu maďarčiny na zmiešanom území (porov. s rôznorodosťou stanovísk) ↨ ↨ ↨ – cieľ (2 a): aby príslušníci menšín neboli diskriminovaní tým, že nemôžu sa medzi sebou rozprávať vlastným jazykom v úradnom styku

– cieľ (2 b): aby dvojjazyčná menšina nemala viac povinností než jednojazyčná väčšina → napr. dvojjazyčné vedenie školskej dokumentácie; zabezpečenie prekladu informácií do štátneho jazyka a pod.

5. Ochrana jazyka – nevyriešiteľný problém – nemožnosť definovania problému ukazuje, že nie je jasné ani to, čo presne chceme vyriešiť – nie je možné zmerať výsledok zákonom určených opatrení

Ďakujem za pozornosť! sebok 1@st. fphil. uniba. sk