Jazykov funkcie Funkcia n loha ak m jazykov

Jazykové funkcie

Funkcia n úloha, akú má jazykový prvok n v jazykovom systéme n n v paradigmatických vzťahoch v reči (v komunikácii) n v syntagmatických vzťahoch

Príklad Funkcia zámena ja n v jazykovom systéme n odkaz na hovoriaceho, na podávateľa prejavu n n n v reči A: To bude asi veľa, tých koláčov myslím. B: Ja už nebudem odvolávať. (porov. : Už nebudem odvolávať). n n n A: a to si nemohla ten test lepšie napísať? B: a ja som odkiaľ mala vedieť čo ona tam chce. n n n funkcia: uistiť adresáta funkcia: obrana pred výčitkou Ja hlupák, ja somár, ja úbožiak, ja hlupaňa, ja truľo, ja blbec, ja nešťastnica, úbožiatko, chúďatko, trkvas podľa kolokácií Slov. národného korpusu n funkcia: sebahodnotenie, sebaľútosť

Začiatky uvažovania o jazykových funkciách n Pražský štrukturalizmus – funkčný n Pražský lingvistický krúžok (PLK) n n jazyk je systém účelných (=funkčných) prostriedkov jazyk ako funkčne diferencovaný útvar

Tézy Pražského lingvistického krúžku (1929) n Reč má buď funkciu n n n oznamovaciu, ak je namierená na predmet vyjadrenia, alebo funkciu poetickú, ak je namierená na vyjadrenie samo. Reč v oznamovacej funkcii n situačná n formulačná/teoretická n n Z tézí Pražského lingvistického kroužku k 1. sjezdu slovanských filologů v Praze r. 1929 http: //nase-rec. ujc. cas. cz/archiv. php? art=5385

Karl Bühler n Ako ľudia môžu konať koordinovane? n n n základ spočíva v povahe znakov, ktoré ľudia v komunikácii používajú aj jazykoveda, aj lingvistika potrebujú semiotický základ jazykové javy sú vždy znakovej povahy n prvá Bühlerova axióma

Ako sa z jazykových prehovorov stávajú znaky? teória dvoch polí: významy znakov vyplývajú zo vzťahu znaku k okoliu, v ktorom znak funguje (do ktorého je znak zapustený) n n n n znaky v ukazovacom poli deiktické situačne viazané origo: ja – teraz – tu dajú sa interpretovať v: symfyzickom okolí n vzťah k fyzickému prostrediu sympraktickom okolí n vzťah k správaniu sa ľudí n n znaky v symbolickom poli pomocou nich sme schopní „odpojiť sa“ zo situácie znaky v „maľovacom“ poli vzťah medzi označovaným a označujúcim je ikonický onomatopoje

Z rozlišovania dvoch polí vychádza model znaku nástrojový model Organonmodel pojem zvukový obraz F. de Saussure Karl Bühler

Karl Bühler psychológ zaoberajúci sa vzťahom myslenia a jazyka reprezentačná funkcia konvencionalizovaný vzťah medzi vecou a znakom expresívna funkcia sprostredkúva vnútro hovoriaceho apelová funkcia orientácia na adresáta

Roman Jakobson

R. Jakobson n fatická funkcia n n nadviazať a udržiavať kontakt s adresátom hovorenie pre hovorenie, pre radosť z kontaktu pozdravy, kontaktové prvky, obsahovo prázdne výpovede vzťahová zložka komunikácie stabilizácia sociálnych vzťahov n avšak o sociálnych funkciách jazyka (vymedzovanie sa voči okoliu, prejavovanie sociálnej spolupatričnosti, dištinkcia a solidarita) niet zmienky

R. Jakobson n n poetická funkcia reč je zacielená na vyjadrenie samo nielen v umeleckom texte, ale aj v bežnej komunikácii Ako vzniká poetická forma? paradigmatická os n n syntagmatická os n n výber z možností, metafora, podobnosť/ikonickosť kombinácia prvkov, metonymia, súvzťažnosť poetickosť ako projekcia princípu ekvivalencie z osi paradigmatickej na os syntagmatickú

J. Mukařovský n estetická funkcia jazyka n n n zameraná na výstavbu, štruktúru jazykového prejavu predchádzajúce funkcie obohacuje o emocionálne prvky ozvláštňuje jazykové prostriedky n n na zvukovej i významovej rovine prežívanie krásy v jazykovej i mimojazykovej realite

B. Havránek n rozlišuje funkciu spisovného a ľudového jazyka n n spisovný jazyk – výraz kultúrneho, vedeckého, politického, filozoficko-náboženského, administratívno-právneho života a myslenia od funkcií jazyka sa odvíja uvažovanie o funkčných jazykových štýloch n pôvodne: hovorový, pracovný, vedecký, básnický

Funkcie jazyka (Ondruš, Š. – Sabol, J. ) n n 1. 2. 3. 4. komunikačná poznávacia reprezentatívna estetická

1. Komunikačná funkcia n n Jazyk ako nástroj komunikácie vz. jazyk ako prostriedok na ich konštruovanie výskum komunikačnej funkcie jazyka n komunikačno-pragmatický obrat v jazykovede n n prechod od skúmania jazyka ako systému k analýze jazyka včleneného do komunikačných súvislostí jazyková komunikácia je činnosť

rozdiel medzi sémantikou a pragmatikou n Hovoriaci n niečo vypovedá o svete n niečo je povedané: propozičný obsah n sémantika n Hovoriaci n chce dosiahnuť u adresáta nejaký efekt/účinok n niečo sa tým mieni: komunikačná funkcia n pragmatika

príklady

Repliky druhého pilota n Obrat 30 stupňov vpravo. n Asi sa budeme musieť odchýliť 30 stupňov vpravo. n Skúsme to obletieť 30 stupňov vpravo. n Nemali by sme sa odchýliť? n Ten lejak 50 km pred nami vyzerá škaredo.

priame vyjadrenie n Obrat 30 stupňov vpravo. n n Asi sa budeme musieť odchýliť 30 stupňov vpravo. n n Direktívna KF (návrh) Nemali by sme sa odchýliť? n n Asertívna KF (oznámenie) Skúsme to obletieť 30 stupňov vpravo. n n Direktívna KF (výzva) Interogatívna KF (otázka) / Direktívna KF (návrh) Ten lejak 50 km pred nami vyzerá škaredo. n Asertívna KF (oznámenie, náznak) / Admonitívna KF (varovanie) nepriame vyjadrenie

Komunikačné funkcie a kultúrne rozdiely n n Kolumbia, Kórea vysoký rešpekt k osobám s vyšším sociálnym statusom n n n nepriame vyjadrenia mnohoznačnosť zľahčovanie situácie „podriadení piloti čakajú až kapitán zavelí“ sami nepredkladajú návrhy, príkazy úcta a zdvorilosť n n n aj o nebezpečenstve referujú v náznakoch americký kapitán/dispečer to ale nevníma ako úctu vnímajú to tak, že pilot nemá žiaden problém n Malcolm Gladwell a jeho vysvetlenie príčin leteckých katastrof s kolumbijskými a kórejskými pilotmi

MIR: REN: MIR: pivo je môj budiš a prečo? lebo ja keď mám nervy tak si dám pivo a to ťa upokojí? áno. a prečo máš teraz nervy? sa ti stalo niečo? áno. lebo stále som pri tom Ivanovi. a stále plače. a ešte ty ma stále kritizuješ.

2. Komunikačný register n jazykové správanie človeka v istých komunikačných sférach je späté s využívaním ustálených registrov n Je to spôsob fungovania istého jazyka v závislosti od charakteru činnosti a sociálneho prostredia, ktoré je určované vzájomnými vzťahmi účastníkov komunikácie. n n D. Slančová, 1999 posun od funkčných štýlov k registrom

2. Poznávacia funkcia n n Ľudské myslenie je predovšetkým jazykovo-pojmové myslenie n pojmy n súdy n úsudky avšak jestvujú aj iné typy myslenia

Typy myslenia n obrazné n n technické myslenie n n n obsah vedomia sa vyjadruje nie slovami, ale obrazmi, čiarami, plochami; tónmi, zvukmi. . . napr. hľadanie chyby v nefungujúcom prístroji riešenie testov priestorovej predstavivosti myslenie detí

3. Reprezentatívna funkcia n n kultúrnoreprezentatívna jazyk ako médium kultúry a kultúrotvorné médium akumulačná funkcia jazyk ako encyklopédia sui generis n n tezaurus, zásobník, kt. obsahom je duchovné bohatstvo generácií národnoreprezentatívna n jazyk ako podstatný znak národa

4. Estetická funkcia n n hľadanie krásy v mimojazykovej i jazykovej realite odschematizúva výraziva bežnej komunikácie ozvláštňuje jazykové prostriedky na rovine významovej n n metafora, metonymia, personifickácia, sémantické transmotivácie zvukovej n zvuková harmónia, zvukové kontrasty

n zdroj konfliktov n n neschopnosť rozlišovať obsahový a vzťahový rozmer dialógu rozdiel medzi tým, čo sa povie a čo sa tým rozumie n medzi sémantikou a pragmatikou

Literatúra k téme n pozri sylabus k discplíne