JASKYNE slovensk jaskyne Munska jaskya Munska jaskya predstavuje

JASKYNE slovenské jaskyne

Mučínska jaskyňa • Mučínska jaskyňa predstavuje zriedkavý prírodný jav. Je to psedokrasová jaskyňa s dĺžkou 12 m. Šírka je 2, 5 m. • Nachádza sa v Šiestej jame v lokalite Široké rozvetvenie. Jaskyňu podpísali lučenskí jaskyniari Radinger a Nociar v roku 2003. Vytvorila sa vyvetraním zvaleného zuhoľnateného stromu, ktorý pred 20 miliónmi rokov pokryl tepelný sopečný popol. • Takto vzniknutý podzemný priestor sa neskôr rozšíril mechanickým opadávaním ryodacitových tufových vrstiev. Zvyšky zuhoľnatených konárov a odtlačkov listov môžeme v jaskyni a jej okolí nájsť dodnes.

Obec Mučín leží 12 km južne od Lučenca, v západnej časti Cerovej vrchoviny, v doline Mučínskeho potoka. .

Silická ľadnica • Národná prírodná pamiatka, vyhlásená v roku 1982. Ochrana jaskynnej priepasti, nachádzajúcej sa na Silickej planine, 1, 5 km juhozápadne od obce Silica. Jej otvor leží v nadmorskej výške 503 m, na okraji závrtu. Jaskyňa má dĺžku 1100 m, hĺbkou 110 m, v spodnej časti priepasti sa po celý rok udržiava ľad. Jej zaľadenie sa odhaduje na 2000 rokov. Silická ľadnica je klasický prípad statickej ľadovej jaskyne s troma genetickými typmi ľadových útvarov. Je to najnižšie položená ľadová jaskyňa v Európe. Lokalita je známa inverziou flóry a fauny, t. j. v podmienkach xerotermných biocenóz planiny výskyt horských druhov rastlín a živočíchov. Významná lokalita kyjatickej kultúry z mladšej a neskorej doby bronzovej. Systém Gombasecká jaskyňa – Silická ľadnica bol v roku 1995 zaradený do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Svoradova jaskyňa • Najstaršia známa nitrianska jaskyňa je Svoradova jaskyňa na západnom výbežku nižšieho vrcholca Zobora, nad ponorným prameňom pitnej vody, pri Liečebnom ústave. • V povrchovom otvore jaskyne je už niekoľko storočí postavený kamenný oltár sv. Svorada, zoborského pustovníka zo začiatku 11. storočia. Nad jaskyňou stojí starý, vyše 450 - ročný železný kríž, ktorý tu postavili roku 1932, a je z veže zrúcaného nitrianskeho farského kostola sv. Jakuba, ktorý stál na dnešnom Svätoplukovom námestí.

Malá Drienčanská jaskyňa • Jaskyňa sa nachádza na ľavom brehu Blhu, na úpätí bralnatého výstupu vápencov, 4 - 5 m nad nivou potoka. Patrí do katastrálneho územia obce Drienčany. • Malá drienčanská jaskyňa sa zaraďuje k najdlhšie známym jaskyniam Drienčanského krasu. V roku 1980 bol v jaskyni uskutočnený výskum v rámci 3. sústredenia jaskyniarov. Podľa určenia Z. Drenka a I. Kovácsa z jaskyne bolo celkovo získaných 42 kusov stredovekých črepín zo 16. storočia (so zelenou, svetlohnedou a tmavohnedou glazúrou, ojedinelé červeno-maľovaná keramika), 1 úlomok z hornej časti hrnca s horizontálnym ryhovaním z 13. - 14. storočia, 13 kusov fragmentov hlinenej nádoby z mladšej doby bronzovej (kyjatická kultúra) a 2 kusy črepín z eneolitu. • V rokoch 1989 až 1992 bol v tejto oblasti vybudovaný náučný chodník, ktorý na krátkom úseku prechádza aj cez Malú drienčanskú jaskyňu.

Kysacká jaskyňa • Kysacká jaskyňa sa rozprestiera na úpätí Slovenského Rudohoria – Čiernej Hory. Nachádza sa na severovýchode svahu kóty Hora (375, 8 m), cca 1 km západne od obce Kysak. Je vytvorená v tmavošedých dolomitoch stredného triasu. • Bola objavená pri lámaní kameňa asi okolo roku 1913. Po objavení jaskyne sa ťažba v tejto lokalite pozastavila. Jaskyne sú súčasťou prírodného dedičstva Slovenskej republiky. Môžeme ju charakterizovať aj ako labyrint malých miestností, bez výrazne dlhých chodieb. Maximálna dĺžka jaskyne je okolo 72 metrov.

Jaskyňa Zlá Diera, Lipovce • V miestnom dialekte nazývaná aj Jaskyňa ZLA DŽURA. Zlá Diera je výnimočná práve veľmi citlivým spôsobom sprístupnenia, pri ktorom návštevník s prilbou na hlave prechádza so sprievodcom tajuplné podzemie. • Jaskyňa nie je elektricky osvetlená, preto si návštevníci svietia tradičnými jaskyniarskymi karbidkami, prípadne môžu použiť vlastné svetlo. Základná trasa trvá približne 40 minút. Je fyzicky nenáročná, vhodná aj pre malé deti (najmladší účastník mal 6 týždňov, najstarší 84 rokov). Nutná je pevná obuv a teplejší odev (v jaskyni je 7 stupňov). Jaskyňa Zlá Diera vznikla v kryhe vápencov a dolomitov, ktorá zasahuje z pohoria Branisko do prevažne pieskovcového pohoria Bachureň.

Jaskyňa mŕtvych netopierov, Bystrá • Jaskyňa mŕtvych netopierov sa nachádza v centrálnej časti Nízkych Tatier v Ďumbierskom krase. Je jedinou vysokohorskou jaskyňou Slovenska, ktorá je prístupná pre verejnosť. Svojou dĺžkou 19 km a prevýšením 320 m sa radí na tretie miesto v dĺžke aj v hĺbke medzi Slovenskými jaskyňami. Za svoj tak trochu záhadný názov vďačí množstvu netopierích kostičiek v mnohých častiach jaskyne. • Prehliadka tejto jaskyne je možná pomocou speleologickej vodcovskej služby. Základná trasa je dlhá 1 km, je osvetlená a zabezpečená oceľovými lanami a premosteniami.

Demänovská ľadová jaskyňa • Demänovská ľadová jaskyňa predstavuje severnú časť svetoznámych Demänovských jaskýň. Pozoruhodná je výskytom trvalej ľadovej výplne, bizarnými a mohutnými tvarmi podzemných priestorov, vzácnou jaskynnou faunou, ako aj bohatou históriou. • Vchod do jaskyne sa nachádza v brale Bašta na severnej strane Nízkych Tatier, len dva kilometre severne od Demänovskej jaskyne slobody. Ľadová výplň vzniká v jaskyni asi posledných 500 rokov a v kombinácii so sintrovou výzdobou vytvára mimoriadne zaujímavý prehliadkový okruh.

Jaskyňa Driny • Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku. Nachádza sa v Smolenickom krase v Malých Karpatoch, juhozápadne od Smoleníc a je jednou z hlavných turistických atrakcií Malých Karpát. • Záhadnú dieru miestni občania poznali už v 19. storočí, no do jaskyne sa podarilo preniknúť až v roku 1932. V porovnaní s našimi ostatnými sprístupnenými jaskyňami, v ktorých zväčša prevládajú mohutnejšie podzemné priestory, predstavuje sústavu užších puklinových chodieb, avšak s čarokrásnou kvapľovou výzdobou. Typické pre túto jaskyňu sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním.

Jaskyňa Domica, Dlhá Ves • Domica je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Národného parku Slovenský kras. Nachádza sa v tesnej blízkosti štátnej hranice s Maďarskom a tvorí jednotný genetický celok s maďarskou jaskyňou Baradla. • Pozornosť púta najmä vzácnymi archeologickými nálezmi, bohatým výskytom sintrových štítov a bubnov, ako aj početným druhovým zastúpením netopierov. Okrem typických štítov, bubnov a kaskádovitých jazierok je pre návštevníkov jaskyne atraktívna plavba na podzemnej riečke Styx, ktorá je súčasťou prehliadky jaskyne. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

Gombasecká jaskyňa, Plešivec • Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je najmä výskytom sintrových brčiek – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Nachádza sa medzi Rožňavou a Plešivcom v Národnom parku a Biosférickej rezervácii Slovenský kras. • Dominantným prvkom v Gombaseckej jaskyni sú tenké a duté brčká, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m a na niektorých miestach sa nachádzajú v takom množstve, že pripomínajú kamenný dážď.

Harmanecká jaskyňa • Od štátnej cesty medzi Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami sa serpentínovým chodníkom dá dostať k Harmaneckej jaskyni. Vstupnú chodbu zvanú Izbica poznali tunajší drevorubači a robotníci oddávna, jaskyňa však bola objavená až v roku 1932. • Dominuje v nej biely mäkký sinter a jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Pozoruhodným vznikom podzemných priestorov, mohutnými rútivými dómami, mimoriadne bohatým výskytom mäkkého sintra i množstvom zimujúcich netopierov sa Harmanecká jaskyňa radí medzi najvýznamnejšie jaskyne na Slovensku

Jasovská jaskyňa • Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine v západnej časti Košickej kotliny. V roku 1846 sa stala prvou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku, horné časti jaskyne však boli známe už v 13. storočí a nápis z roku 1452, ktorý zaznamenáva víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa, predstavuje najstaršiu písomnú zmienku v jaskyniach na Slovensku. • Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, širokým druhovým zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou históriou. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

Ochtinská aragonitová jaskyňa • Ochtinská aragonitová jaskyňa je vo svetovom meradle unikátnym výtvorom, ktorý svojou rôznorodosťou, bohatosťou a krásou aragonitovej výzdoby upúta každého svojho návštevníka. Nachádza sa na severnom úbočí vrchu Hrádok v Slovenskom Rudohorí na ceste medzi Štítnikom a Jelšavou, 26 km od Rožňavy. Je jediná svojho druhu v Európe, vyniká aragonitovou výzdobou rôznych foriem. Predstavuje unikátny prírodný fenomén pútajúci pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznym vznikom a vývojom podzemných priestorov.

Važecká jaskyňa • Medzi Liptovským Mikulášom a Popradom sa nachádza Važecká jaskyňa, ktorá predstavuje významné paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa (ursus spelaeus), ktorý bol väčší a ťažší ako dnešný medveď hnedý a ktorého maketu môžu návštevníci v jaskyni vidieť. • Važecká jaskyňa je jedna z najznámejších jaskýň na severnom Slovensku. Hoci dĺžkou patrí medzi kratšie sprístupnené jaskyne, známa je výskytom bohatej kvapľovej výzdoby, pozoruhodnými nálezmi kostí jaskynných medveďov, ako aj vzácnou jaskynnou faunou.

Belianska jaskyňa • Belianska jaskyňa, ktorá bola známa zlatokopom už v prvej polovici 18. storočia, sa nachádza v atraktívnom prostredí Tatranského národného parku, vo východnej časti Národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry. • Je to jediná sprístupnená jaskyňa v Tatrách. Na prehliadkovej trase dominujú pagodovité stalagmity a sintrové vodopády s dĺžkou presahujúcou 50 m. Belianska jaskyňa patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku.

Dobšinská ľadová jaskyňa • V spišsko-gemerskom krase, v Národnej prírodnej rezervácii Stratená sa nachádza Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne na svete. Ľadová výplň sa tu vyskytuje v rôznych formách a hrúbka ľadu na niektorých miestach presahuje 25 m. • Od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Jaskyňa má niekoľko úchvatných častí, medzi ktoré patria zaľadnená Veľká a Malá sieň, Ruffínyho koridor a Zrútený dóm. Nezaľadnené časti sa nazývajú Kvapľova a Biela sieň, Suchý dom, Kvapľova pivnica, a Peklo. Teplota vzduchu vo Veľkej sieni je od 3, 8 do + 0, 5 C.