Ivana Dobrkov 3 E k rok 20102011 Slovansk

Ivana Dobríková 3. E Šk. rok 2010/2011

* *Slovanské národné obrodenie *Katolícke krídlo *Evanielické krídlo *1. Fáza národného obrodenia *2. Fáza slovenského obrodenia *3. Fáza salovenského obrodenia *Rozdiely medzi slovenským a českým národným obrodením *Zdroje a použitá literatúra

* * koniec 18. storočia- na Slovensku vrcholí * * * * Jozef II. feudalizmus začínajú sa formovať novodobé národynajpriaznivejšie podmienky mali Maďari u Slovenskej inteligencie vznikajú myšlienky zmeniť situáciu Slovákov slovenský ľud bol málo uvedomelý a kultúrne zaostalý Jozef II- vydal zákon, ktorým sa na školách a úradoch mohol používať národný jazyk Slováci svoj národný jazyk nemali, začali sa preto ihneď zaoberať jeho otázkou vytvorenie slovenského národného hnutia proces národného uvedomovania komplikovala jazyková nejednotnosť vykryštalizovali sa dva hlavné jazykové prúdy

* * tvorili ho najmä Bernolákovci * okrem iných aj Ondrej Mesároš, Juraj Fándly Alexander Rudnay a Juraj Palkovič * 1791 - povinným školským predmetom bol maďarský jazyk * 1792 - vytvorenie kultúrneho spolku "Slovenské učené tovarišstvo" * rozvíjanie domácej reči a kultúry, zvyšovanie vzdelanosti ľudu, prebúdzanie národného povedomia * najaktívnejší- Juraj Fándly * 1819 – bol založený prvý slovenský učiteľský ústav na prípravu učiteľov ľudových škôl, tzv. preparandium

* *najvýznamnejší Ján Kollár Pavel Jozef Šafárik predstavitelia- Ján Kollár, Pavel Jozef Šafárik *myšlienky všeslovanskej vzájomnosti *20. roky 19. storočiazjednocovanie evanjelického a katolíckeho krídla *zakladanie spoločných spolkov- Slovanský čitateľský spolok a Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej

* 1. Fáza : začiatky slovenského národného obrodenia (1780 – 1820) * * potreba domáceho jazyka * 1787 - mladí vlastenci na čele s Bernolákom sa rozhodli uzákoniť kultúrnu západoslovenčinu * Anton Bernolák * * * Anton Bernolák * 1786 - generálny seminár v Bratislave- študenti združení v Spoločnosti pre pestovanie slovenskej reči * Jazykovednú kritickú rozpravu o slovenských písmenách a príručku pravopisu * 1790 - prvá slovenská gramatika a spis o tvorení slov bernolákovčina sa nestala celonárodným jazykom evanjelici používali naďalej biblickú češtinu Ján Hollý * * prekladal antické diela * myšlienky o samostatnom postavení Slovákov ako národa Juraj Fándly * * Ján Hollý v bernolákovčine- Svätopluk, Cyrilo-Metodiáda, Selanky, Sláv patril medzi kritikov feudalizmu a bojoval za rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku Druhý evanjelický prúd- Juraj Ribay * 1793 - chcel založiť Československý inštitút, ale neúspešne * 1803 - založením katedry reči a literatúry československej bol založený aj Československý inštitút

* * * 2. fáza : Slovenskí vzdelanci spolu s maloburžoáziou hľadali oporu v myšlienkach Slovanstva ( 1820 – 1835 ) * Martin Hamuliak myšlienka všeslovanskej vzájomnosti Ján Kollár * láska k slovanským národom, hlavne k ruskému ľudu - Slávy dcéra * opieral sa o Herderov pohľad na dejinné poslanie Slovanov v budúcnosti * nový pojem národa- najdôležitejším znakom je reč, mravy a obyčaje Pavol Jozef Šafárik * * myšlienka všeslovanskej vzájomnosti * venoval sa histórii Slovanov z hľadiska jazykovedného výskumu vyčleňoval slovenčinu ako samostatný slovanský jazyk, neskôr sa priklonil ku Kollárovej koncepcii slovakizovanej češtiny * Mladobernolákovci- Ján Koiš, Ján Herkeľ a Martin Hamuliak * 1826 - Ján Koiš, autor slovanských slovníkov, spolu s Martinom Hamuliakom a Jánom Kollárom založil Slovanský čitateľský spolok * obhajovali princíp samostatného rozvoja Slovákov

* 3. fáza : vyvrcholenie slovenského národného obrodenia a rozvoj slovenskej národnej kultúry ( 1835 – 1848 ) * * * * * Ľudovít Štúr Jozef Miloslav Hurban * * * polovica 30. rokov- Spoločnosť česko-slovanská na bratislavskom lýceu Štúr, Hodža, Hurban, Zoch, Janko Francisci Rimavský, August Horislav Škultéty, . . . spoločenský rozvoj Slovenska treba pripravovať revolučne a za účasti ľudu prioritou bola otázka poddanstva 1847 - Štúrove noviny- rozoberal aj otázku petičné hnutie- štúrovci žiadali zrušiť maďarizačné zákony protestovali proti národnému útlaku a napokon formulovali slovenské národné požiadavky 1843 - chceli zjednotiť Slovákov jazykovo a uzákoniť celonárodný jazyk na základe stredoslovenského nárečia 1844 - bol založený spolok Tatrín 1847 - zjednotenie štúrovcov a mladobernolákovcov na tatrínskom zhromaždení (bol prijatý nový spisovný jazyk a ustanovil sa spoločný postup v národnobuditeľskej práci) 1845 začali vychádzať Slovenskje národňje noviny zakladanie spolkov- gazdovské spolky, spolky striezlivosti, nedeľné školy november 1847 - bol vynesený zákon, ktorý zrušil poddanstvo a oslobodil sedliakov z otrockej závislosti od zemepánov

* *Česi na rozdiel od Slovákov nemuseli kodifikovať jazyk, museli ho iba modernizovať *V Čechách obrodenie podporila aj šľachta a buržoázia - boli založené české nakladateľstvá, vznikali stále divadelné spolky. . . *Česi sa mohli oprieť o svoj vlastný štát a vzdelanie v Čechách bolo na vyššej úrovni ako na Slovensku

* * http: //www. slovakiasite. com/sk/dejiny* * * * obrodenie. php http: //www. oskole. sk/? id_cat=56&clanok =1439 http: //www. nitra-slovensko. eu/16. -19. storocie-v-nitre/slovenske-narodneobrodenie-v-nitre. html? Itemid=48 http: //literatura. varhol. sk/integracneprocesy-v-slovenskom-narodnomobrodeni/ http: //www. antiskola. eu/referaty/index. php? page=show_detail&come_from=searc h&id=1106&cast=2 http: //referaty-seminarky. sk/slovenskenarodne-obrodenie-1/ http: //zmaturuj. zones. sk/materialy/mat uritne-temy/dejepis/slovenske-narodneobrodenie. pdf