INTERGCIA NA NAJ KOLE Zkladn informcie n iak

  • Slides: 16
Download presentation
INTERGÁCIA NA NAŠĚJ ŠKOLE Základné informácie

INTERGÁCIA NA NAŠĚJ ŠKOLE Základné informácie

 n Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami- ŠVVP - žiak zdravotne znevýhodnený n Integrovaný

n Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami- ŠVVP - žiak zdravotne znevýhodnený n Integrovaný žiak – začlenený žiak n Spolupracujeme s: Centrum pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie BA 5 na Švabinského 7 n Kontaktná osoba: Mgr. Mária Šimovičová – výchovný poradca na škole

Základné odporučenia pre vyučujúcich - všeobecné odporučenia n Zoznámiť sa s diagnózou a prognózou

Základné odporučenia pre vyučujúcich - všeobecné odporučenia n Zoznámiť sa s diagnózou a prognózou žiaka so ŠVVP. n Zohľadniť vo vyučovacom procese špeciálno-pedagogické n n potreby žiaka, ktoré vyplývajú z diagnózy a prognózy. Uplatniť individuálny prístup k žiakovi ŠVVP a podporiť jedinečnosť sebarealizácie, ich sebauvedomenie. Vytvárať podmienky, aby spolužiaci adekvátne akceptovali jeho handycap, vytvárať podmienky pre úspešné a nenásilné splynutie s kolektívom spolužiakov. Zameriavať sa na vytváranie čo najmenej reštriktívneho prostredia s cieľom zakomponovať atmosféru triedy do prirodzeného prostredia postihnutých žiakov, pričom používať bežný slovník. Viesť žiaka k aktívnemu prekonávaniu ťažkostí a prekážok, ktoré vyplývajú zo zdravotného postihnutia, neznižovať nároky a nevytvárať podmienky pre uplatňovanie neopodstatnených úľav v práci žiaka.

Špecifické poruchy učenia Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny: porucha čítania-

Špecifické poruchy učenia Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny: porucha čítania- dyslexia, porucha písania- dysgrafia, dysortografia, porucha počítania- dyskalkúlia.

n Dyslexia je neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú

n Dyslexia je neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu. n Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. n Dyskalkúlia je porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom.

ADD-porucha pozornosti n je najčastejšie sa vyskytujúca porucha správania, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie

ADD-porucha pozornosti n je najčastejšie sa vyskytujúca porucha správania, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka a vyžaduje si špecifický prístup vo vzdelávaní. n neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa – učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne.

Odporúčania n žiak s ADD sa potrebuje cítiť v triede bezpečne a zároveň musí

Odporúčania n žiak s ADD sa potrebuje cítiť v triede bezpečne a zároveň musí presne n n vedieť, čo sa od neho očakáva z hľadiska učenia a správania. vytvorenie vzťahu, v ktorom žiak cíti, že učiteľ je mu oporou, ktorý mu pomôže a na ktorého sa môže spoľahnúť v preňho záťažových situáciách. učiteľ dokáže zachovať pokoj, tolerantný postoj aj pri žiakových impulzívnych reakciách a nepokojnom správaní. Je nevhodné pred ostatnými spolužiakmi napomínať, trestať alebo dokonca ponižovať žiaka za správanie, ktoré je dôsledkom jeho diagnózy. na druhej strane nadmieru „ochranársky“ a všetko tolerujúci prístup vo výchove žiaka je tiež škodlivý tak preňho, ako aj pre ostatných spolužiakov. žiaka zapájať do aktivít a spoločenských činností v rámci vyučovania tak ako ostatných spolužiakov.

 Vysokofunkčný autizmus - Aspergerov syndróm n deficit sociálnej interakcie - prejavuje sa v

Vysokofunkčný autizmus - Aspergerov syndróm n deficit sociálnej interakcie - prejavuje sa v oblasti poruchy proximity (neznášajú fyzický kontakt alebo sa naopak, nevhodne dotýkajú aj neznámych ľudí), poruchy očného kontaktu (nedostatočný alebo neprimerane intenzívny) a pod. n deficit v sociálnej komunikácii - prejavuje sa ako neschopnosť jedinca vhodne rozhovor začať, udržať a ukončiť, tendencia k monológom o svojich témach alebo tendencia k tichosti, neprirodzený tón hlasu, svojské vyjadrenia, často ťažkosti s porozumením obrazných vyjadrení, irónie a sarkazmu.

n deficit sociálnej intuície – prejavuje sa ako neschopnosť city vhodne prejaviť a adekvátne

n deficit sociálnej intuície – prejavuje sa ako neschopnosť city vhodne prejaviť a adekvátne na ne reagovať, aj keď jedinec s AS city vnútorne vníma a intenzívne prežíva, neschopnosť odhadnúť vhodnosť spôsobu svojho prejavu, nevedia sa vhodne a spontánne orientovať v bežných, každodenných sociálnych situáciách n odlišné myslenie a vnímanie – prejavuje sa špecifickými záujmami a analyzovaním v danom veku do neprimeraných detailov a hĺbky, jedinec s AS si môže všímať to, čo iní nie, zatiaľ čo nezriedka prehliada a nevidí to, čo si všimne väčšina ostatných, niektorí môžu mať výborné logické, analytické myslenie, nadpriemerné verbálne schopnosti, iní zase výnimočné vizuálne myslenie

n väčšinou výrazná neobratnosť, problémy v hrubej motorike, hoci niektorí môžu vynikať v individuálnych

n väčšinou výrazná neobratnosť, problémy v hrubej motorike, hoci niektorí môžu vynikať v individuálnych športoch n zmyslová hypersenzitivita – jedinci s AS sú nadpriemerne vnímaví na zmyslové podnety, zväčša najmä na hluk a zvuky, ktoré nemajú pod kontrolou a môžu u nich vyvolať až paniku, rôzne čuchové a svetelné podnety ich zase môžu nadmerne rozptyľovať, unavovať či neznesiteľne dráždiť (aróma v jedálni, rôzne pachy, zvonenie, nečakané zvuky a pod. )

Zdroje stresu v škole n Určité fázy vyučovacieho procesu, ktoré sú pre ostatných žiakov

Zdroje stresu v škole n Určité fázy vyučovacieho procesu, ktoré sú pre ostatných žiakov oddychom, sú pre jedincov s AS zdrojom enormného stresu s negatívnymi dôsledkami na ich psychiku a školský výkon: n prestávky – neprehľadný chaos a pre nich neúnosný hluk často vnímajú ako bolestivý, čo môže občas viesť až afektu alebo úteku z triedy, n obedy, zhromažďovanie, WC – jedinci s AS obvykle neznášajú veľké množstvo ľudí v jedálni, pri spoločných akciách školy ale i na WC cez prestávky, pretože je tam veľký hluk, chaos a „tlačenica“, čo v nich vyvoláva úzkosť až paniku,

n výchovné predmety – sú menej štrukturované, voľnejšie a hlučnejšie, a preto môžu byť

n výchovné predmety – sú menej štrukturované, voľnejšie a hlučnejšie, a preto môžu byť pre jedinca s AS až neúnosne dráždivé a psychicky únavné, n ťažko tolerujú nečakané zmeny napr. rozvrhu, učiteľa, ale i plánovanej písomky, a vôbec, akákoľvek vopred (s dostatočným časovým predstihom) neohlásená zmena je pre nich zdrojom enormného stresu. n telesná výchova – fyzické obmedzenia, poruchy koordinácie, neschopnosť usledovať rýchlosť sociálnej spolupráce pri kolektívnych hrách sú zdrojom ďalšieho enormného stresu zo zlyhania, preto sú jedinci s AS často oslobodení od TV.

n Vekom, vhodným prístupom a pochopením jedinca s AS sa mnohé prejavy v oblasti

n Vekom, vhodným prístupom a pochopením jedinca s AS sa mnohé prejavy v oblasti sociálnej komunikácie a interakcie môžu zlepšovať, predovšetkým kompenzáciou deficitu sociálnej intuície logikou, učením pravidiel ako funguje sociálny systém, spoločenstvo a vzájomné vzťahy v ňom.

Odporúčania n vytvorenie pozitívneho vzťahu medzi učiteľom a študentom, n pri narastaní tenzie dať

Odporúčania n vytvorenie pozitívneho vzťahu medzi učiteľom a študentom, n pri narastaní tenzie dať priestor na upokojenie – umožniť pohyb, napr. prechádzanie sa po triede n nápadnosti tolerovať, nie je vhodné komentovať jeho chyby, ani uplatňovať negatívne hodnotenie. Vyvoláva to opačný efekt (cíti sa odmietaný a má pocit zlyhania) n nenútiť ho, aby sa zúčastňoval skupinovej aktivity, ak na ňu reaguje negatívne, ale umožniť mu, aby činnosť ostatných pozoroval, prípadne aby bol nápomocný (zápisy, pomôcky a pod. )

n posadiť ho do predných lavíc, aby sa čo najmenej rozptyľoval tým, čo robia

n posadiť ho do predných lavíc, aby sa čo najmenej rozptyľoval tým, čo robia ostatní a aj aby si učiteľ všimol, keď sa zamyslí a jeho vnímanie reality uniká (stačí letmý dotyk), n preferovať ústne preverovania vedomostí pred písomným skúšaním, umožniť mu používať pomôcky, n pri ústnych odpovediach otázky formulovať jednoznačne, pri písomnom skúšaní overiť pochopenie inštrukcie, príp. inštrukcie zadávať kratšie,

n pri písomnom prejave nehodnotiť formálnu stránku písma, n informovať o skúšaní, písomkách, a

n pri písomnom prejave nehodnotiť formálnu stránku písma, n informovať o skúšaní, písomkách, a akékoľvek zmeny ohlásiť dopredu s dostatočným časovým predstihom, aby sa nadmieru nerozrušil a nestratil kontrolu nad svojim správaním, n v prípade afektívnych reakcií – hnevu – ho upokojiť, pomôcť mu získať stratenú sebakontrolu, viesť spolužiakov k tomu, aby si tieto prejavy nevšímali, príp. neprovokovali vlastným správaním.