INTELIGENCIA ZVIERAT Inteligencia zvierat o o o Preo

INTELIGENCIA ZVIERAT

Inteligencia zvierat o o o Prečo téma inteligencia zvierat? Asi preto, že nie je až tak prerozprávaná a keďže nie je ani ukončená, tak je o to zaujímavejšia. Iróniou je, že zvieratá sú tu s nami už od začiatku a stále o nich vieme len veľmi málo. Ako dokázali tak dlho prežiť ? Všetko je to len ich vrodenými inštinktami? Všetky informácie, čo sa týkajú zvierat sú pre nás niečím, čo nás k sebe približuje a stále viac si uvedomujeme ich neoddeliteľnú súčasť v našom živote. Často aj ľuďom sú pripisované rôzne vlastnosti zvierat. Človek môže byť tučný, lenivý alebo vysoký ako nejaké zviera. Ale ktorý živočích je inteligentný ako človek? Ťažko nájsť uspokojujúcu definíciu inteligencie. Pamäť, pozornosť, logiku, priestorovú predstavivosť a schopnosť komunikácie pokladajú vedci za základné znaky vysokej úrovne rozumových schopností. Spĺňajú zvieratá aspoň niektoré z týchto podmienok? Od najstarších čias sa ľudia pokúšali objasniť podstatu inteligencie a aj jej chápanie sa výrazne zmenilo. Okrem toho nie je stála veličina, ale mení sa zo dňa na deň , ba z minúty na minútu. Inteligencia zahŕňa viacero faktorov, medzi ne patrí jednoduchá schopnosť rýchlo a účinne riešiť problémy. Podľa niektorých názorov je inteligencia iba ľudská vlastnosť , ale je to naozaj tak? Vedci už mnohokrát porovnávali ľudí a niektoré zvieratá v rôznych testoch. . A aj mnohokrát sa ukázalo, že niektoré zvieratá dokážu jednoduchšie problémy vyriešiť rýchlejšie. Vďaka moderným technológiam veda stále viac dochádza k reálnym poznatkom, že naši zvierací priatelia v sebe skrývajú doposiaľ netušené schopnosti.

Ako mravce využívajú geometriu? o Dalo by sa povedať, že meranie uhlov a ďalšie geometrické výpočty, sú výsadou človeka. Vedci zo Sheffieldské univerzity v USA sa pustili do výskumu, ktorý mal zmapovať putovanie mravcov. Pod vedením Duncana Jacksona sledoval tým dokonalú pravidelnosť v značení cestičiek u mravcov faraónov (Monomorium pharaonis). Mravce cestujú od stredu svojej kolónie po celej rade cestičiek, rôzne sa križujúcich a označených vždy vlastnými feromonmi. Zatiaľ vedci nevedeli, ako mravce poznajú, ktorá zo spletitých cestičiek ich zavedie k domovu. Vedci zistili, že tieto mravce značkujú cestičky vedúce čo najkratšou cestou k hniezdu úplne pravidelne v uhle 50 – 60°. Pokiaľ vracajúce mravce dorazia k rázcestiu, vždy si vyberú cestu, ktorá je označená v tomto uhle a vedia, že pôjdu najkratšou cestou a nebudú sa zrážať s protiidúcimi mravcami. Tí totiž takto označené cesty rešpektujú. Avšak sú výnimky v podobe širokých mravčích diaľnic, kde sa pohybujú tieto tvory v protismeru, ale i tu panujú prísne pravidla prevozu.

Vedci potvrdili opičie schopnosti o Odborníci z britského Cambridge majú prvé konkrétne svedectvo o schopnostiach opíc malp používať nástroje. Pomohol im v tom výskum v brazílskom pralese, kde pozorovali opice používajúce takmer denne kamene pre získanie potravy. O tom, že niektoré druhy opíc dokážu v zajatí používať nástroje, vedia odborníci už dlho. Dosiaľ sa však predpokladalo, že to nejakým spôsobom odkukali od ľudí a neboli vedecky doložené prípady použitia nástrojov v divokej prírode. Teraz majú všetko zachytené dokonca na videu a podrobujú zábery analýze. Expedícia zistila, že použití nástrojov je u opíc skutočne obvyklá, rutinná činnosť. Ku kopaniu v zemi používajú rôzne prostriedky, kamene, či ostré vetvy. S ich pomocou dobývajú semena, hľuzy rastlín, dokážu sa dostať do dutín stromov, ktoré rozšíria pomocou nástrojov a prekážkou pre ne nie je ani tvrdá skala, v ktorej dokážu vytvoriť pomocou ostrých kamenných odštiepkov trhliny a dostať sa k potrave. Pri práci používajú opice obe ruky, v jednej držia nástroj, pracujú s ním a druhou rukou odhrnujú hlinu. Jeden z členov expedície, Antonio Moura hovorí: „Myslíme si, že tieto poznatky sú nesmierne dôležité pre pochopenie role nástrojov v evolučnom vývoji. “ Behom dvojročného pozorovania zistili vedci i ďalšie zaujímavé skutočnosti. Intenzita vo využívaní nástrojov sa u opíc zvyšuje spolu s ťažšími možnosťami získavania potravy. Za suchého období, keď je zem tvrdá a je nedostatok šťavnatých hľúz, boli použité nástroje častejšie. Používanie nástrojov bolo už skôr pozorované u veľkých opíc, ako sú šimpanzy. Tí dokážu napríklad otvárať tvrdé šupky orechov za pomoci kameňa, ale vypadá to, že ide skôr o náhodné pohyby. Nedokážu totiž presne zamieriť úder v správnom uhle tak, aby sa orech otvoril. Schopnosti, ktoré spozorovala expedícia u relatívne malej opice malpy, však vychádzali z cieleného využívania nástrojov. Opice si presne vybrali smer i miesto ako je treba viesť úder, aby bol čo najefektívnejší.

Ryby nie sú hlúpe o Vďaka novému výskumu britských vedcov z univerzít v Leedsu, Edinburghu a St. Andrewsu, musia dnes odborníci úplne zmeniť svoje názory na psychologické a duševné schopnosti rýb a na ich celkovú inteligenciu. Vedci totiž došli po dlhodobom výskume k názoru, že ryby sú spoločensky inteligentné tvory, ktoré si nezaslúžia povesť najhlúpejších stvorení. Ryby sa neriadia iba pudmi, či inštinktami. Sú mazané, učenlivé a dokonca i kultivované. Ryby majú často svoju sociálnu štruktúru, dokážu využívať manipulačné stratégie, systémy trestov i odmien, často spolupracujú i pri obrane pred dravcami, alebo pri love potravy. Nedávny výskum ukázal, že ryby dokážu vcelku bezpečne poznať svojich „kamarátov“ z húfu, majú medzi sebou úzke sociálne väzby a blízke vzťahy. Pri jednom z pokusov vybrali vedci z húfu dva jedince, ktoré oddelene zaradili do rybích húfov. Keď odstránili prekážku deliacu oba húfy, tak bývalí kamaráti zamierili neomylne k sebe a ďalej sa držali vedľa seba jeden druhého ako kliešte. Výskumníci s úžasom pozorovali, ako ryby používajú nástroje, kladú pasce a spoločne stavajú veľmi komplikované hniezda. Akokoľvek to môže pripadať väčšine ľudom, ktorí posudzujú inteligenciu podľa veľkosti mozgu, akokoľvek neuveriteľné, ryby i so svojím mini mozočkom sa dajú v niektorých schopnostiach porovnať i s primátmi. To vedci vysvetľujú tým, že ryby, ako jedni z najstarších živočíchov na Zemi, mali omnoho viac času vytvoriť si adaptabilný systém myslenia, zafixovať si rôzne vzory chovania a vyvinúť celý komplex schopností, ktoré i dnes ďalej rozvíjajú.

Rozdiely medzi pudom sebazáchovy a inteligenciou o o Inštinkt (z lat. instinctus = popud, vnuknutie, pud) je vrodená dispozícia k určitej činnosti alebo k dosahovaniu určitého cieľa. Sú to vrodené, zdedené spôsoby správania, ktorým sa ani človek, ani zviera nemusia učiť. Inštinkt je zložitý komplex a reťazec nepodmienených reflexov. Tieto rôzne zložité, vrodené schémy správania majú nezastupiteľný význam pri zabezpečovaní rozhodujúcich potrieb organizmov. Problematikou inštinktov sa v súčasnosti zaoberá etológia. Inteligencia (adaptačná) sa skladá z dvoch zložiek – jednak schopnosť učiť sa a potom schopnosť riešiť problémy.

Riešenie problémov o o o -Fáza objavenia problému – začiatok objavenia problému. V tejto fáze sa uvedomuje problém ako určitú príťaž, ktorú treba prekonať. Musí samozrejme existovať prślušná motivácia, ktorá by povzbudzovala k prekonaniu prekážky. -Fáza riešenia problému – v tejto fáze je hlavným prostriedkom hľadanie a skúšanie riešení. Ak prvý pokus nevedie k úspechu, vytvára a pokúša sa o ďalší. -Fáza nájdenia riešenia alebo zistenia neúspechu úsilie je konečne korunované úspechom.

Meranie inteligencie o Inteligencia zvierat sa ťažko meria, pretože mnohé používané psychologické testy vyžadujú používanie rúk, ktoré niektorí vysoko inteligentné živočíchy, napr. delfíni nemajú. Tzn. že jedny druhy zvládajú niektoré úlohy lepšie než druhé, pretože sú k nim proste lepšie adaptované. Medzi najchytrejšie patria veľkí ľudoopi. Učia sa veľmi rýchlo, sú schopní používať logiku a pri riešení zložitých úloh a rébusov prenikať do podstaty problému. Je možné ich natrénovať, aby sa naučili komunikovať pomocou symbolov alebo znakového jazyka.

Živočích Váha mozgu v gramoch Myš 0, 4 Potkan 1, 6 Morča 4, 8 Králik 9, 3 Mačka 31, 0 Pes 65, 0 Opica (makak) 88, 5 Šimpanz, Tur domáci 350, 0 Človek 1450, 0 Delfín skákavý 1700, 0 Slon 6075, 0 Veľryba myšok 7200, 0 Vorvaň 9200, 0

Človek Delfín Opica Pes Mačka Hlodavce Plazy Obojživelníky Ryby Hmyz Červy Meňavky REFLEXY INŠTINKTY INTELEKT

Výskum o o Pozorovali sme a snažili sa zmerať IQ psa pomocou „Psieho IQ testu“ , ktorý vytvoril profesor Stanley Coren z kanadské University of British Columbia. Je autorom viacerých kníh zaoberajúcich sa psami a vydal známe práce pod názvom „Ako hovoriť so psom“, „Inteligencia psov“ a mnoho iných. Po svete zbiera mnoho ocenení ako uznávaný tréner a odborník na chovanie psov. Test sa skladal zo 6 jednoduchých úloh, na ktoré sme potrebovali vhodného kandidáta. Pozorovaný pes musel byť starší ako jeden rok a musel byť s nami v blízkom kontakte.

Ako zvládol náš pes test: Úloha Riešenie úlohy Body Jedlo pod plechovkou K pochúťke sa dostal za 10 s 4 Pes pod uterákom Uteráka sa zbavil za 4 s 5 Dokáže váš pes rozpoznať úsmev Začal krútiť chvostom a neskôr aj pribehol 5 Jedlo pod uterákom Jedlo našiel za 57 s 3 Vyberanie spod bariéry K pochúťke sa dostal pomocou labky za 64 s 4 Pozná váš pes svoje meno? Reagoval iba na svoje meno 5 Spolu 26