initele vzahu uite iak Duch koly je vytvran

Činitele vzťahu učiteľ - žiak Duch školy je vytváraný osobnosťou učiteľov, ktorí v nej pôsobia. Na osobných vlastnostiach pedagógov záleží, aký vzťah si k školským povinnostiam a škole vytvoria žiaci. Mgr. Dominika Čechová ZŠ Sačurov, Školská 389, 094 13 Sačurov

Vzťahy vznikajúce v priebehu vyučovania: • pozitívne vzťahy k žiakovi utvárajú predpoklady na zvýšený záujem o starostlivosť o žiaka s možnosťou kladnejšieho hodnotenia jeho výsledkov. Odrazia sa predovšetkým v zlepšení výchovno-vzdelávacích výsledkov, v obľube predmetu svojho učiteľa, čím sa výraznejšie zvyšuje vplyv učiteľovej osobnosti na žiaka. • negatívne vzťahy neraz vedú k menšej starostlivosti o žiaka a navodzujú tendencie k zápornejšiemu hodnoteniu žiaka. Spôsobujú mnohé výchovné a vzdelávacie problémy.

Zložky vzťahu oficiálna – učiteľ je reprezentant spoločnosti zodpovedný za efektívnosť rodičovsko–synovská – učiteľ supluje cit, funkcie rodiča priateľská – vzájomná dôvera ľudská – učiteľ vystupuje ako človek so svojimi emóciami, pocitmi. Nemal by pred žiakmi vystupovať s maskou, anonymne. Používa metódy, ktoré mu vyhovujú.

Okrem uvedených vyhranených vzťahov existujú mnohé kvalitatívne rozmanité a indiferentné postoje, a to tak zo strany učiteľa, ako aj žiaka. Ďalšie kvality vzťahu na základe určitých opozícií: uvoľnenosť – napätosť 2. dôvera – nedôvera 3. súčinnosť – nesúčinnosť 4. pochopenie – nepochopenie 5. priateľstvo – nepriateľstvo 6. sympatia – antipatia 7. kontakt – dištanc 1.

Činitele vzťahu učiteľ - žiak 1. učiteľov postoj k vlastnej roli 2. učiteľov postoj k roli žiaka (má predstavu aký by mal byť žiak) 3. typologická vyhranenosť učiteľa 4. stupeň učiteľovej adjustovanosti (soc. adaptácia) na povolanie (niekto učí, lebo nemá inú možnosť) 5. stupeň učiteľovej adjustovanosti na škole 6. učiteľove vlastnosti, stupeň sociability, aká je jeho frustračná tolerancia, temperament, prevládajúce cit. stavy, vek, pohlavie, schopnosť poznať žiaka, poruchy učiteľovej osobnosti

- žiak - učiteľ vzťah sa vyvíja s vekom mladší žiaci majú pozitívny vzťah neskôr sa vzťah diferencuje v puberte – negatívny vzťah motívy pre vzťah sa menia (tzv. napr. či dobre vysvetľuje učivo) Vzťah učiteľa k žiakovi má správnu podobu vtedy, keď sa realizuje, vyvíja v zmysle rovnováhy medzi slobodou a zodpovednosťou a medzi právami a povinnosťami. Učiteľ, ktorý má rád svoje povolanie a žiakov, dokáže rýchlo získať správny pedagogický takt, ktorý znamená úctu k osobnosti každého žiaka a nežný vzťah k nemu.

VÝCHOVA je špecifický druh ľudskej činnosti zameraný na cieľavedomé rozvíjanie dispozícií, vlôh, schopností ľudí, ktorá ovplyvňuje formovanie celej osobnosti v priebehu individuálneho života človeka. Pri formovaní osobnosti musíme rešpektovať tieto faktory: a) biologické b) psychologické c) sociálne A) biologické základy výchovy -výchovu človeka podmieňujú vrodené biologické potreby, ktoré súvisia s jeho telesnou existenciou, ale aj psychickou činnosťou

B) psychické faktory -výchovný proces je najvyššou formou pôsobenia na ľudskú psychiku. Dôležitým predpokladom účinnosti výchovného pôsobenia je poznanie podstaty psychického života, psychických javov, zákonitostí psychickej štruktúry, poznanie osobnosti človeka Štruktúru osobnosti vytvárajú tieto komponenty: 1) základné dispozície- vrodené činnosti, ktoré súvisia s dôležitými biologickými potrebami 2) potreby (najmä organické), ktoré sú zamerané na podmienky prostredia, na prácu, na postavenie subjektu, na sociálne potreby a na všeobecné záujmy

3) motívy- pohnútka, ktorá nás vedie k nejakej činnosti. Na motívy vplýva rodina, najbližšie prostredie- školské, pracovné; motívy ovplyvňujú odmeny a tresty. 4) črty- súbor vrodených vlastností, dispozícií, ktoré charakterizujú jednotlivca; môžu byť primárne- smútok, veselosť, strach, plachosť, emotívnosť premenné- presnosť, dôkladnosť, pedantéria 5) temperament- prejavuje sa v myšlienkových, emocionálnych a vôľových procesoch, stotožňuje sa so spôsobom prežívania a prejavovania citov. 6) správanie 7) city- forma subjektívneho vzťahu človeka k nejakej skúsenosti.

C) sociálne faktory -človek sa mení a zdokonaľuje ako aktívny subjekt v dôsledku vzájomného pôsobenia ľudí, v spoločenských vzťahoch, v procese výchovy, v procese sociálneho učenia, v pracovnom procese, pri hre, v rôznorodej činnosti

Rodinná výchova Rozhodujúcu úlohu vo výchove detí majú rodičia. Medzi rodičmi a deťmi je prirodzený hlboký citový vzťah, obojstranná vzájomná láska a úcta, ktoré majú základný význam v duševnom vývoji človeka. Dobrá, cieľavedomá, telesnému a duševnému vývoju dieťaťa primeraná výchova rodičov je schopná zvládnuť aj ťažkosti vyplývajúce niekedy z povahy dieťaťa alebo z iných okolností, ktoré túto výchovu ovplyvňujú.

Pedagogicky nevhodné prostredie na výchovné podnety: vytvárajú deťom takí rodičia, ktorí sú na výchovu nepripravení, ľahostajní alebo ju odmietajú; vyrastajú deti výchovne zanedbané prostredie s nadmernou výchovou a prehnanou starostlivosťou o dieťa – výsledkom je nesamostatnosť dieťaťa spojená s deformáciou duševného života dieťaťa nielen prispôsobuje, zároveň ich vytvára.

Základné funkcie, ktoré rodina plní: biologicko-reprodukčná – zabezpečuje sa ňou generačná nadväznosť ekonomická (hospodárska) – materiálne zabezpečenie, jej životný štandard emocionálna a ochranná – porozumenie, ochrana, spoluúčasť, sociálna opora, záujem výchovná – spočíva v starostlivosti o deti a ich výchovu. Základné znaky rodinnej výchovy: dlhodobosť bezprostrednosť prirodzenosť

Typy rodinnej výchovy: Kverulantská – domnienka rodičov o krivde páchanej na dieťati Merkantilná – neodôvodnené a jednostranné odmeňovanie dieťaťa Liberálna – dieťa je stredobodom pozornosti, tyrania rodičov Autoritárska – bezpodmienečné direktívne podriaďovanie sa rodičom Nekompromisná – kategoricky stanovené požiadavky, stereotyp, jednostranné hodnotenie Ambiciózna – nereálna projekcia túžob rodičov

Ak má učiteľ efektívne splniť svoje úlohy, musí dôkladne ovládať svoj odbor, mať dobrú pedagogickú prípravu a vysokú všeobecnú kultúru. Má mať kvalitné odborné, pedagogické, ale aj všeobecné vzdelanie. a ľ e t i č u ť s o n b o s O čestnosť, svedomitosť, usilovnosť, spravodlivosť, trpezlivosť, dôslednosť, zodpovednosť, sebaovládanie, dobrý vzťah k ľuďom, iniciatívnosť, tvorivosť, zmysel pre humor, ochota prijímať nové podnety

Požiadavky na výchovu a vzdelávanie si vyžadujú zásadnú zmenu postavenia učiteľa. Od toho, kto rozhoduje, riadi, vysvetľuje, kontroluje, k tomu, kto inšpiruje, motivuje, aktivizuje, usmerňuje, pomáha, radí, koordinuje, diagnostikuje, vytvára priaznivú klímu, usmerňuje rozvoj osobností vzdelávaných. Dôležitá je spôsobilosť učiteľa vytvárať pre učenie prospešnú socio-emočnú klímu, tvoriť pozitívne vzťahy so žiakmi, empatia, komunikačné schopnosti, schopnosť tímovej práce, spôsobilosť sebareflexie schopnosť projektovať a realizovať vlastnú zmenu a sebavzdelávanie.

Sebareflexia je najzákladnejší pohľad zo všetkých strán na vlastný štýl správania sa, hovorenia, vyjadrovania pocitov, vyrovnávania sa s konfliktami. -predpokladá schopnosť zastaviť sa v tichu -predpokladá sledovať – dovoliť si byť so sebou a s inými. Sebareflexiou pedagogickej činnosti učiteľa rozumieme uvedomovanie si, analýzu a hodnotenie, usporiadanie a zovšeobecňovanie svojich vlastných pedagogických skúseností a poznatkov.

Dobrý učiteľ • má dobrý vzťah k žiakom, vie sa vžiť do ich postavenia, zaujíma sa o nich • motivuje, povzbudzuje, inšpiruje žiakov • je čestný a spravodlivý • jeho charakteristickou črtou je entuziazmus • je dobrým a chápavým poslucháčom • má pozitívne myslenie • vytvára priaznivú atmosféru • má zmysel pre humor. je trpezlivý, priateľský, má vysoké nároky

• dobre vie zorganizovať vyučovaciu jednotku, riadiť výučbu • aktivizuje žiakov, najmä formou skupinovej práce a modernými metódami • robí výučbu zaujímavou, zábavnou • má rád predmet, ktorý vyučuje, dobre ho ovláda • dáva žiakom návody, čo a ako študovať • dokáže vzbudiť u žiakov zodpovednosť za učenie • je flexibilný

Zlý učiteľ • je sarkastický, zosmiešňuje žiakov, zastrašuje ich • nezaujíma sa o problémy žiakov, nerešpektuje ich • je veľmi prísny, vytvára atmosféru strachu, napätia • odmieta názory iných, považuje sa za najmúdrejšieho • má negatívne myslenie, je arogantný • robí protekcie, má svojich obľúbencov • v prípade potreby žiakom nepomôže • je nečestný, nespravodlivý • nedokáže žiakov pochváliť, povzbudiť

• ako metódu používa iba monológ • neupozorňuje žiakov na podstatné veci v učive • nedostatočne spája teóriu s praxou • nevie dobre zorganizovať a riadiť vyučovaciu jednotku • nie je flexibilný • robí výučbu nudnou, nezaujímavou

Klíma Školská klíma odráža rozdielne štýly interakcie, komunikácie, zaobchádzania jedného človeka s iným, sociálnu atmosféru. diskrepantný typ – učiteľ hodnotí svoje vzťahy k žiakovi pozitívne, ale žiaci to tak nevnímajú. V škole je vysoká miera strachu, učitelia považujú požiadavky na učenia a disciplínu na žiakov za nízke, ale rodičia a žiaci za vysoké. laisses-faire – vysoká anonymita vo vzťahoch, žiaci si udržiavajú odstup, vzťah žiakov k učiteľom je rezervovaný pozitívna – dobré osobné vzťahy a interakcia medzi zúčastnenými /rodičia, učitelia, žiaci/ a vo vnútri týchto skupín je tolerantnosť, angažovanosť, dôvera, súdržnosť, otvorenosť málo otvorená na osobnosť – vyznačuje sa kritickými až negatívnymi vzťahmi medzi učiteľmi a žiakmi. U žiakov vzbudzuje nechuť chodiť do školy, strach

Znaky pozitívnej klímy pracovná spokojnosť žiakov aj učiteľov kooperatívne vzťahy a vzájomné porozumenie spolupráca žiakov a učiteľov v škole sa ustavične deje niečo zaujímavé priateľskosť, ochota venovať sa jeden druhému, vzájomná pomoc rodina sa stáva partnerom školy škola sa stáva miestom, kde človek rastie

Použité zdroje: Turek, I. : Didaktika, lura Edition, 2008, ISBN 978 -80 -8078 -198 -9 Zeleiová, J. : Základy sociálnej psychológie, vysokoškolské skriptá, 2004 www. oailava. edu. sk/pomature/socialpr/zaklped. pdf www. teologia. iskra. sk/docs/b-nr-VSEOB. PED. d www. sanjuan. k 12. ut. us