Impresionizmus Claude Monet 1840 1926 Impresia vchod slnka

Impresionizmus

Claude Monet (1840 – 1926): Impresia, východ slnka (1874)

n n ďalší predstavitelia vo výtvarnom umení: francúzski maliari Édouard Manet (1832 – 1883), Auguste Renoir (1841 – 1919), Paul Cézanne (1839 – 1906), Alfred Sisley (1839 – 1899) impresionizmus v hudbe: francúzsky skladateľ Claude Debussy (1862 – 1918), ruský skladateľ Modest Mussorgskij (1839 – 1881), francúzsky skladateľ švajčiarsko-španielskeho pôvodu Maurice Ravel (1895 – 1937)

n n v literatúre – nie výrazný smer, ale skôr tendencie v tvorbe viacerých najmä anglických, francúzskych, nemeckých alebo ruských autorov Ferdinand Brunetière v eseji „Impresionizmus v románe“ z r. 1879 chápal impresionizmus ako transpozíciu výrazových prostriedkov výtvarného umenia do literatúry

n n n nejednotný obsah pojmu impresionizmus: symbolistickí básnici (Paul Verlaine, Stéphane Mallarmé, Jules Laforgue) Herman Bahr: impresionizmus = subjektívny naturalizmus F. X. Šalda: posledný výraz impresionizmu = poetizmus anglofónna kritika: začiatok impresionizmu = raná fáza anglického modernizmu (prvá dekáda 20. storočia – Ford Madox Ford, Joseph Conrad, Virginia Woolfová)

n n n vplyvy: William James, Henri Bergson, Edmund Husserl impresionizmus – literárna fenomenológia Henry James: „Literatúra je impresia. “ vnem – pocit – myslenie n n nie povrch, ale prostredníctvom povrchu hĺbka nie fragment, ale prostredníctvom fragmentu celok

n Jesse Matz v knihe Literárny impresionizmus a modernistická estetika (2001): n n fikcia ako impresia sprostredkúva dojmom myšlienku, zdaním skutočnosť, tušením pravdu a časťami celok spoločné znaky impresionizmu a symbolizmu v poézii: zmysel pre sugestívnosť n vnútorné naladenie subjektu n cit pre jemné odtiene zvukov či svetiel prejavujúci sa hudobnosťou výrazu, novátorskými rýmami alebo farebnými asocáciami n

n znaky impresionizmu v próze: zrušenie linárne sa odvíjajúcej zápletky a jej nahradenie návratnými obrazmi a motívmi n dôraz na subjektívny vnem naznačuje posun od objektu k subjektu n posun pevne danej štruktúry k rozličným uhlom pohľadu n jazyk: imperfektum namiesto perfekta, narúšanie gramatických väzieb, redukcia verb v slovných spojeniach, používaniu adjektív, ktoré sa môžu vzťahovať na viaceré substantíva n

n Martin Hilský o prózach Virginie Woolfovej: „. . . pripomínajú plátna maliarov, ktorí pracujú v plenéri a ktorých obrazy voňajú slnkom, vodou a vzduchom. Rovnako obrazy impresionistov zvečňuje Woolfová prchavý okamih, podáva ten najdetailnejší záznam najjemnejších záchvevov svetla a farieb. Jeden okamih rozkladá na množstvo zážitkov a vnemov, aby v celkom všednej skutočnosti objavila neobyčajnú krásu. “

Z oválného květinového záhonu vyrůstala snad stovka stonků, z nichž se v polovině jejich výšky odkláněly srdčité nebo jazykovité listy a na jejichž vrcholcích se rozvíraly červené, modré nebo žluté okvětní plátky s vystouplými barevnými skvrnami; z červeně, modře nebo žlutě stíněného jícnu vyčnívala rovná tyčinka, obsypaná zlatým prachem a s malou bambulkou na konci. Listy byly dost velké a rozechvíval je letní vánek, a když se pohybovaly, míhala se červená, modrá a žlutá světla jedno přes druhé a barevné skvrny dopadaly na kousky hnědé hlíny pod nimi a zbarvovaly ji vlahým smíšeným odstínem. Světlo dopadlo třeba na hladký šedý povrch oblázku nebo na skořápku hlemýždě s hnědými kruhovými žilkami nebo na krůpěj deště a znásobilo její tenké vodní stěny tak pronikavým červeným, modrým nebo žlutým jasem, že člověk čekal, jestli prasknou a zaniknou. Místo toho kapka během vteřiny opět stříbřitě zešedla a světlo nyní dopadalo na list a odhalovalo pod jeho povrchem rozvětvenou síť vláknitých žilek a znovu se přesunulo dál a zalilo svou září rozlehlé zelené prostory pod klenbou ze srdčitých a jazykovitých listů. (Zahrady v Kew)

n ďalší prozaici využívajúci postupy impresionizmu: Joseph Conrad (1857 – 1924) v románe Srdce temnoty (1899) n Marcel Proust (1871 – 1922) n Anton Pavlovič Čechov (1860 – 1904) n Henry James (1843 – 1916) n Stephen Crane (1871 – 1900) n