IMPLEMENTCIA KURIKULA DO VYUOVACIEHO PROCESU M Kr DK

IMPLEMENTÁCIA KURIKULA DO VYUČOVACIEHO PROCESU M. Kráľ, DKÚ 2012

KURIKULUM Dnes môžeme pojem kurikulum vymedziť týmito otázkami: prečo ? (zmysel, ciele vzdelania a koho? - ktorú časť populácie) v čom? (s akým obsahom) AKO? (aké vyučovanie stratégie) kedy? (v ktorých obdobiach života) za akých podmienok? (v akom prostredí) s akým efektom? (aké sú očakávané výsledky) Tieto otázky sa vzťahujú k procesu plánovania realizácie a hodnotenia.

PRÍSTUPY K VYUČOVANIU DEDUKTÍVNE – PRIAME (transmisívne) VYUČOVANIE = priamy prenos poznatkov od učiteľa k žiakovi INDUKTÍVNE – konštruktivistický prístup – žiak si skonštruuje svoje poznanie sám na základe doterajších kompetencií. Učiteľ k tomu vytvára podmienky. SOCIÁLNE – žiaci sa učia od seba navzájom a učiteľ je faciliátorom učenia – diskutuje a pomáha im odvodzovať si nové poznatky z vlastných zážitkov

PRÍPRAVA Stanovenie cieľov (kognitívny (rozum), afektívny (srdce), psychomotorický (vôľa)) Výber náplne hodiny a jej rozvrstvenie, výber DIDAKTICKÉHO PRÍSTUPU Príprava pomôcok Stanovenie spôsobov overenia splnenia cieľov

VOĽBA NIEKTORÝCH METÓD motivačná: vnútorná a vonkajšia motivácia expozičná: voľba metódy pre naplnenie cieľov fixačná: upevnenie učiva Slovná metóda Didaktické metódy práce so sv. Písmom Metódy práce s obrazom Metódy uvádzajúce do sveta symbolov Dramatické metódy Výtvarné metódy

RIADENIE DEDUKTÍVNEJ VYUČOVACEJ HODINY 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. Organizačná časť Úvod hodiny Cieľ a zámer Podávanie informácií a nadobúdanie zručností a kompetencií Kontrola pochopenia Riadené cvičenie (používanie, aplikácia, priebežná diagnostika) Zistenie získaných znalostí a kompetencií (overenie dosiahnutých cieľov) Samostatné precvičovanie, individuálna pomoc podľa potreby

1. ORGANIZAČNÁ ČASŤ Úvodný pozdrav učiteľa so žiakmi Zápis do triednej knihy – absencia žiakov a učivo, ktoré budem preberať (zhoda s časovo-tematickým plánom)

2. ÚVOD HODINY Ø Ø Ø TRVANIE 3 -5 min. Upútanie pozornosti (aktivizovanie žiakov) Zopakovanie príslušných predchádzajúcich poznatkov Diagnostika nadobudnutých zručností a kompetencií Vyučovanie začíname činnosťou, ktorá aktívne zapojí žiaka do práce – použitie niektorej z motivačnej metódy. Cieľom je informácia pre učiteľa o nadobudnutých zručnostiach a kompetenciách žiaka. Táto činnosť má byť zaujímavá, ale nie nakoľko, aby celkom upútala ich pozornosť a zabránila im sústredeniu sa na ďalšiu činnosť.

3. CIEĽ A ZÁMER Vyjadrenie jazykovými prostriedkami blízkymi žiakom cieľa a zámeru hodiny Ø Motivácia žiakov CIEĽ: Čo by mali na konci hodiny vedieť (3 ciele hodiny), aké bude overovanie vedomostí a očakávaná úroveň. ZÁMER (ÚČEL): súvis s tematickým celkom a iné súvislosti Ø

4. PODÁVANIE INFORMÁCIÍ A NADOBÚDANIE ZRUČNOSTÍ A KOMPETENCIÍ Vysvetľovanie učiva Používanie rôznych metód – ich striedanie (dlhý výklad bez vizuálnych pomôcok a bez prestávok na spracovanie informácií sťažuje prijímanie informácií) ZÁSADA: „NEUSPOKOJ SA LEN S TÝM, ŽE IM TO POVIEŠ, ALE IM TO UKÁŽ!“ Slovné označovanie (labeling) Keď učiteľ zadáva úlohu, ukáže dobre vyriešený príklad prostredníctvom projektoru. Používať aj farebné označenia pri jednotlivých postupoch. Sústredenie vyučovania na KĽÚČOVÉ POJMY Používanie logických diagramov a nákresov. Používanie „reči žiaka“.

5. KONTROLA POCHOPENIA Nie je samostatnou časťou Rowe (1974) – pravidlo 10 -2 = každých desať minút informácií treba 2 minúty aktívneho spracovania. Ø Žiaci majú príležitosť k aktívnemu spracovaniu informácií Ø Poskytuje priebežné informácie o dosahovaní cieľov

KONTROLA POCHOPENIA POČAS SPROSTREDKOVANIA INFORMÁCIÍ kontrola ukážka vstup informácií

6. RIADENÉ PRECVIČOVANIE Ø Psychomotorická aktivita smerujúce k upevňovaniu zručností a kompetencií Dôležitá je pomoc učiteľa Nedávať dlhé cvičenia alebo celé pracovné listy! Ø

7. OVEROVANIE OSVOJENÝCH POZNATKOV Niekedy nie je nutná – informácie z riadeného precvičovania. Ø Je dôležité zistiť to, či sa žiaci naučili to, čo bolo naplánované (krátky kvíz. . . ) Zhromaždenie informácií o práci jednotlivcov Ø

8. SAMOSTATNÉ PRECVIČOVANIE, INDIVIDUÁLNA POMOC PODĽA POTREBY Ø Ø individuálny prístup – DOUČOVANIE Ďalšie precvičovanie si zručností = DOMÁCA ÚLOHA - k prehĺbeniu získaných kompetencií.

DEDUKTÍVNE VYUČOVANIE ÚVOD: Uvedenie nového pojmu alebo generalizácie BUDOVANIE VÝZNAMU: Učiteľ vysvetľuje a demonštruje APLIKÁCIA: Precvičovanie a hodnotenie úrovne dosiahnutých cieľov

RIADENIE INDUKTÍVNEJ VYUČOVACEJ HODINY 1. PREDSTAVENIE ŠTUDOVANÉHO JAVU (vyjadrenie žiackych prekonceptov) 2. VNESENIE RUŠIVEJ UDALOSTI 3. REKONŠTRUKCIA IDEÍ

1. PREDSTAVENIE ŠTUDOVANÉHO JAVU (VYJADRENIE ŽIACKYCH PREKONCEPTOV) Žiaci sú vyzvaní, aby formulovali (vyslovili) a prediskutovali svoje chápanie študovaného javu a svoj odhad jeho priebehu

2. VNESENIE RUŠIVEJ UDALOSTI Žiaci sú konfrontovaní s javom, ktorý sa zdá byť v ich predstavách ťažko vysvetliteľný alebo ktorého priebeh protirečí ich predstavám Cieľ – KOGNITÍVNY KONFLIKT – rozdiel medzi ich očakávaním a pozorovanými údajmi

3. REKONŠTRUKCIA IDEÍ Pomocou rôznych praktických činností (skúmanie, diskusie. . . ) hľadajú vysvetlenie pre nevysvetlený jav. Cieľ: KOGNITÍVNA ROVNOVÁHA – zmena doterajších predstáv

INDUKTÍVNE VYUČOVANIE ÚVOD: Bádateľská činnosť súvisiaca s pojmami alebo generalizáciou BUDOVANIE VÝZNAMU: Žiaci objavujú pojem alebo generalizáciu APLIKÁCIA: Učebné činnosti, ktoré overia / potvrdia pojem alebo generalizáciu a hodnotenie úrovne dosiahnutých cielov

PRIPRAVOVANÉ ZMENY ŠPÚ • Revízia ŠVP (vrátane diskusií a zapracovania záverov z nich) bude ukončená do 31. 8. 2012 • Jeden školský rok na oboznámenie s revidovaným ŠVP - 2012/13 a na úpravu Šk. VP

VZŤAH ŠVP A ŠKVP Doteraz uplatňovaný prístup (ŠPÚ hodnotí ako nesprávny) – Škola prevezme ŠVP bez akýchkoľvek zmien Šk. VP je doplnkom ŠVP, ktorý vytvorí škola sama Zákon 245/2008 Z. z. v skutočnosti hovorí: ŠVP = východisko, ktoré určuje čo sa má žiak naučiť počas stupňa vzdelávania Čo sa má naučiť v jednotlivých ročníkoch = definuje škola v Šk. VP

FORMA NOVÉHO ŠVP Každý všeobecný cieľ (= predmetová kompetencia) bude rozpracovaný na špecifické ciele (konkrétne zručnosti a postoje), ktoré si má žiak osvojiť Špecifické ciele budú rozpracované do podoby výkonového štandardu, v ktorom bude stanovený výkon na optimálnej a minimálnej úrovni

VÝKONOVÝ ŠTANDARD Minimálny výkon – minimálna požiadavka, aby mohol byť žiakovi priznaný stupeň vzdelania (zvláda konkrétnu zručnosť na danej úrovni) Optimálny výkon – predpokladaná úroveň zvládnutia výkonu najlepších žiakov (výkon na jednotku) Na gymnáziách zostávajú v platnosti cieľové požiadavky na maturitu, ktoré definujú maturitnú úroveň a môžu byť vyššie ako optimálny výkon absolventa, ktorý z daného predmetu nematuruje

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ