HUDBA 20 STOROIA Vo veobecnosti v 20 storo

HUDBA 20. STOROČIA

Vo všeobecnosti v 20. storočí prevláda snaha o nájdenie nových vyjadrovacích možností: štvrťtónová hudba dodekafonická hudba elektronická hudba (akustický štýl) konkrétna hudba seriálna hudba syntetická hudba

Ústredným problémom hudby 20. storočia je tónina a tonalita. Popri jadrnej dur-molovej tonalite sa stretávame so zahmlievaním tonálnej určitosti, s používaním tónin starých, s celotónovou stupnicou, s rôznymi stupnicami novo zostavenými, s časťami skladieb alebo s celými skladbami bez tóniny (atonálnymi).

Po formovej stránke sa hudba veľmi bohato rozrôzňuje do najrozmanitejších útvarov, často len celkom vzdialene súvisiacich s formami staršími, ale vždy možno v skladbách sledovať určité členenie na čiastkové úseky, dvoj-, troj- i viacčasťové formy, pričom na celkovú formu majú vedľa melódie väčší vplyv i ďalšie zložky hudobného výrazu, dynamika, farba, tempo a i. Dvadsiate storočie prinieslo do hudby slobodu a rôzne experimenty s novými hudobnými žánrami, štýlmi a formami, ktoré napádali dovtedy akceptované hudobné pravidlá.

KLASICKÁ HUDBA V 20. storočí veľa skladateľov pokračovalo v práci podľa vzorov a foriem, ktoré sa odvíjali od hudby 19. storočia. K týmto autorom patrili Rachmaninoff a Edward Elgar. Ale modernizmus v hudbe sa stával čoraz dôležitejším. K prvým modernistom patrili Bartók, Stravinsky a Ives. Schoenberg a ďalší „dvanásť tónový“ skladatelia, ako napríklad Alban Berg a Anton von Webern doviedli až do extrémnej podoby.

Do hudby 20. storočia sa niekedy zaraďuje aj impresionistická hudba (pozri vyššie). Medzi 1910 a 1920 prevláda hudobný expresionizmus zdôrazňujúci výrazovú zložku, ktorý okolo roku 1920 vyústil do hudobného konštruktivizmus (Schönberger, Berg, Webern). Smery klasickej hudby v 20. stor. sú aj napríklad: punktualizmus (Webern) hudobný neoklasicizmus a neorealizmus (Prokofiev, Šostakovič) hudba socialistického realizmu súčasná hudba (Penderecki, Lutoslawski) – syntéza stupňovaného výrazu vysokej konštruktívnej disciplíny a dôrazu na farebnosenzuálnu pôsobivosť

POPULÁRNA HUDBA Okrem klasickej hudby sa rozvíjajú rôzne smery tzv. populárnej hudby (pop music v širšom zmysle).

ĽUDOVKY, FOLKLÓR Folk, v pôvodnom zmysle slova je hudba ľudí a o ľuďoch. Folk najlepšie prežíva v spoločnosti nepoznačenej prostriedkami masovej komunikácie a komercializáciou kultúry. Folk bol pôvodne zdieľaný celou komunitou a nie iba špeciálnou vrstvou expertov, či profesionálnych umelcov a bol prenášaný ústnou tradíciou.

Počas 20. storočia sa do folklóru dostal novú podobu: slúži ako pomenovanie pre istý druh populárnej hudby, ktorá je z kultúrneho hľadiska dedičstvom tradičného folklóru. Ako príklad môže slúžiť napríklad Bob Dylan či iný pesničkár. Táto hudba sa vo vzťahu k inej populárnej hudbe vyznačuje väčšou jednoduchosťou, hlási sa k tradíciám a je podobná country, bluegrassu a iným podobným žánrom.

Vypracovala: Dominika Šuvadová