Huby Fungi Obsah v Huby predstavuj v Charakteristick
Huby Fungi
Obsah v Huby predstavujú v Charakteristické znaky húb v Stavba húb v Hubové vlákna a výživa húb v Rozmnožovanie húb v Význam húb v Systém húb v Oddelenie: vlastné huby v Triedy a rady suchozemských húb v Ďalšie bazídiové huby v Lišajníky – lichenizované huby v Rozmnožovanie, význam a výskyt lišajníkov
Huby predstavujú: v tvoria samostatnú ríšu v tvoria samostatnú skupinu organizmov v veda, kt. študuje tieto organizmy sa nazýva mykológia (gr. mykos – huba, a logos – náuka, učenie) v sú to eukaryotické, heterotrofné, jednobunkové a mnohobunkové organizmy
Pre huby sú charakteristické tieto znaky: v nie sú schopné fotosyntézy, lebo im chýbajú asimilačné fabivá v produktom metabolizmu húb je živočíšny škrob glykogén v v bunkových stenách húb prevláda chitín, v ojedinelých prípadoch je podiel chitínu v bunk. stenách nepatrný, prípadne úplne chýba.
Stavba húb: v tvoria rôznorodú skupinu eukaryotických bezchlorofylových, t. j. heterotrofných stielkatých organizmov v suchozemské huby majú mikroskopické alebo makroskopické rozmery v zásobnou látkou je glykogén a tukové kvapôčky v telo tvorí stielka, ktorá môže mať rôzny tvar v može byť jednobunková alebo vláknitá, ako aj rôsolovitej štruktúry, bez bunkových stien, neurčitého tvaru – plazmódium.
Hubové vlákna a výživa húb: v hubové vlákna – hýfy môžu mať tvar trubice, kt. je viacjadrová, alebo sú hubové vlákna priehradkované, t. j. rozdelené na viac buniek v spleť hubových vlákien tvorí podhubie – mycélium v hýfy môžu druhotne zrastať a vytvárať nepravé pletivá, z kt. vznikajú aj voľným okom viditeľné plodnice húb v výživa môže byť saprofytická, parazitická a symbiotická v saprofyty sa živia rozkladom tiel rastlín a živočíchov v veľká skupina húb žije v symbióze s inými rastlinami, je výhodná pre obidvoch partnerov v symbióza koreňov vyšších rastlín s mycéliom (vlákninami húb)sa nazýva mykoríza, napr. hríb dubový rastie pod dubom a pod. v lichenizmus je vzájomné spolužitie húb s riasami a sinicami, kt. je špecifické, že vplyvom symbiózy vzniká odlišný organizmus – lišajník.
Rozmnožovanie húb: v pohlavne a nepohlavne v nepohlavne – delením buniek na dve dcérske bunky, ale aj pučaním, časťasmi hýf a spórami (výtrusmi), kt. môžu byť pohyblivé, bičíkaté zoospóry alebo vznikajú nepohyblivé spóry, najčastejšie konídiá v pohlavne – splynutie pohlavných buniek v podľa tvaru a veľkosti gamét to môže byť izogamia, anizogamia alebo oogamia v charakteristický je pohlavný proces, pri ktorom dochádza k splývaniu celého obsahu pohlav. orgánov, ale najskôr splýva plazma a potom oveľa neskôr aj jadrá
Význam húb: v doplnkový zdroj výživy s vysokým obsahom minerálov v reducenti spolu s baktériami – zabezpečujú obeh anorgan. látok v prírode v väčšinu tvoria mikroskopické huby, kt. sú predmetom štúdia mnohých ved. odborov v využívajú sa v biotechnológii, v potravinárskom a farmaceutickom priemysle, ako aj v humánnej a veterinárnej medicíne (antibiotiká, cytostatiká, vitamíny, stopové prvky a pod. ) v pôvodcovia hubových chorôb – mykóza rastlín, živočíchov a človeka v produkujú jedovaté látky mykotoxíny, kt. sú veľmi nebezpečné v v ľudovom liečiteľstve v pre človeka aj významný zdroj prírodných – biologicky účinných látok, z kt. mnohé ešte dnes nevieme využiť (napr. hliva ustricová)
Systém húb: v je zložitý v najjednoduchšie sú slizovky, kt. sú buď jednobunk. alebo ich stielku tvoria plazmódiá v žijú ako saprofyty alebo parazity vodných alebo suchozemských rastlín v hospod. význam majú druhy, kt. sa živia paraziticky v veľkými škodcami v hospod. sú nádorovky, kt. druhy vyvolávajú nádorové ochorenia rastlín. Parazitujú najmä na kapustovitých rastlinách v trubicovité mycélium má napr. rakovinovec zemiakový, kt. je pôvodcom rakoviny zemiakov v vodné riasovky žijú saprofiticky alebo paraziticky na rôznych vodných rastlinách a drobných živočíchoch v hnilovka hojná žije ako saprofyt, pri množení na žiabrach akváriových rýb spôsobuje ich hynutie v zo suchozemských parazi. húb je najznámejšia plasmopara viničová, tzv. peronospóra, kt. je príčinou ochorenia viniča hroznorodého v hosp. význam má aj fytoftóra zemiaková, kt. infikuje listy zemiakov a rajčiakov, následkom čoho napadnuté listy hnednú a odumierajú.
Oddelenie: vlastné huby (Eumycota) : v stielka je vláknitá, v príp. kvasiniek – jednobunková v hýfy sú bohato rozkonárené a väčšinou priehradkované v jednotlivé bunky vlákna sú jednojadrové alebo dvojjadrové v spleť vláken tvorí podhubie – mycélium v nepohlavne sa rozmnožujú rôznymi výtrusmi, najmä konídiami v vreckaté spóry – askospóry a bazídiové spóry – bazídiospóry sa vytvoria, keď pred ich vznikom prebehne pohlavný proces v rozmnožovanie aj pučaním v pohlavné rozmnožovanie je komplikované a špecifické pre jednotlivé triedy
Triedy suchozemských húb: v Spájavé plesne ( Zygomycetes) v Vreckaté huby ( Ascomycetes) v Rad: kvasinkotvaré v Rad: paplesňotvaré huby v Rad: kyjaničkotvaré huby v Rad: čiaškotvaré huby v Bazídiové huby (Basidiomycetes) v Rad: rôznotvaré huby v Rad: pečiarkotvaré huby
1. trieda: spájavé plesne: v sú mikroskopické, väčšinou saprofytické huby v niektoré druhy pôvodcami chorôb – mykóz človeka v nebezpečný je veľký počet spór, kt. vyvoláva alergie u ľudí v plesne rastú na zahnivajúcich orhanických substrátoch, na ovocí, mlieku, syroch a pod. v na zahnivajúcich potravinách môžeme nájsť pleseň hlavičkatú v z mycéliového povlaku na potravinách vyrastajú stopky ukončené čiernymi hlavičkami, pozorovateľné voľným okom
2. trieda: vreckaté huby: v významným znakom je tvorba zvláštnych výtrusníc – vreciek, v kt. je obyčajne 8 výtrusov – askospór v okrem askospór vytvárajú aj konídie, kt. vznikajú na nosičoch – konídioforoch v vrecká uložené v plodniciach, kt. majú guľovitý, bankovitý alebo miskovitý tvar v v plodniciach sú uložené voľne, čiže ruztrúsené, alebo tvoria súvislú výtrusorodú vrstvu – técium v počtom zástupcov sú najpočetnejšou skupinou húb
Rad: kvasinkotvaré: v stielku tvorí jedna bunka, kt. sa rozmnožuje najmä pučaním v kvasinky majú aj fermentačné schopnosti v využívajú sa priemyselne pri kvasných biotechnológiách, v potravinárstve, poľnohospodárste i krmovinárstve v najznám. kvasinka – kvasinka pivná v využíva sa pri kvasení sladu pri výrobe piva a na výrobu pekárenských kvasníc v kvasinka vínna sa využíva pri výrobe vína, kt. sa nachádza na bobuliach hrozna v spolu s baktériami sa využívajú aj pri výrobe produktov mliečneho kvasenia, napr. jogurty a kefír v vitamínové liečivá
Rad: paplesňotvaré: v podieľajú sa pri hnilobe ovocia, zeleniny, skladovaných obilnín, krmiva, exotických plodov a pod. v prevažne saprofytické huby, niektoré produkujú jedy – mikotoxíny, kt. vyvolávajú rôzne ochorenia v potraviny napadnuté paplesňou by sa nemali konzumovať v patria sem huby, kt. sú veľmi užitočné pre človeka v antibiotiká sú produktom paplesní v prvé antibiotikum – penicilín bolo vyrobené z druhu Penicillium notatum, objavil ho sir A. Fleming v roku 1928 v iné druhy Penicillia sa využívajú pri výrobe syrov v rozšírený je aspergil čierny v rod Penicillium a Aspergillus vytvárajú mycelárne povlaky – znehodnocujú potraviny v u mycélií paplesní vyrastajú vzpriamené nosiče výtrusov – konídiofory, kt. produkujú veľký počet spór, kt. spôsobujú alergie, pretože sú súčasťou ovzdušia
Rad: kyjaničkotvaré: v ich vrecká v bankovitých plodniciach v prevažne parazitické huby v najznámejšia kyjanička purpurová, kt. cudzopasí v semenníku raži, infikovaný semenník premieňa na tvrdý, černastý útvar podobný rožku, kt. sa nazýva námeľ alebo ražná hubka, kt. nápadne vyčnieva z klasu. Nachádzajú sa v nej toxické látky, kt. využíva farmaceutický priemysel pri výrobe rôznych liečiv v v prípade, že sa tieto toxické alkaloidy dostanú do múky, čo bolo v minulosti veľmi časté, môžu spôsobiť otravu poľnohospodárskych zvierat i ľudí
Rad: čiaškotvaré huby: v saprofytické i parazitické huby, kt. vrecká s askospórami sú uložené tesne vedľa seba v hornej časti miskovitej plodnice, kde tvoria výtrusorodú vrstvu v horná časť plodnice je nápadne sfarbená, do červena, zelena, hneda v patria sem veľké mäsité huby, kt. výtrusorodá vrstva pripomína klobúčik v smrčok jedlý patrí medzi dobré, jarné, jedlé huby v má zvrásnený a plytko jamkatý klobúk v veľmi ľahko ho možno zameniť s jedovatým ušiakom obyčajným, kt. klobúk je poprehýbaný tak, že pripomína ľudský mozog v za veľmi vzácne huby sa považujú hľuzovky v v ich hľuzovitých plodniciach sú vrecká trvalo uzatvorené v rastú veľmi vzácne pod povrchom pôdy v teplých dubinách
3. trieda: bazídiové huby: v pomenovanie je odvodené od bazídiospór, kt. vznikajú na kyjakovitých bunkách bazídiách, kt. vytvárajú výtrusorodú vrstvu hyménium v bazídiá môžu byť jednobunkové – celistvé, alebo štvorbunkové – delené v jednobunkové majú všetky naše klobúkaté huby, ktorých plodnica je rozlíšená na klobúk a hlúbik v bazídiové huby predstavujú početnú skupinu húb
Rad: rôznotvaré huby: v veľká morfologická pestrosť plodníc v saprofytické i parazitické v na substrát bokom prirastené plodnice majú trúdniky z ktorých mnohé sú drevokazné v na listnatých stromoch rastú po celý rok pestro sfarbené plodnice trúdnikovca pestrého v na začiatku jari žlto sfarbené plodnice sírovca obyčajného, kt. mladé, ešte šťavnaté plodnice sú jedlé
Rad: pečiarkovité huby: v plodnice rozlíšené na hlúbik a klobúk v bazídiá sú umiestnené na lupeňoch alebo rúrkach, počas rastu mladej plodnice spravidla na chránené čiastočnou plachtičkou, z kt. zostáva ako zvyšok na dospelej plodnici na hlúbiku prsteň v muchotrávky majú aj celkovú plachtičku, kt. obaľuje spočiatku celú mladú plodnicu. Z nej zostáva ako zvyšok na báze hlúbika pošva, príp. drobné útržky na klobúku v sú to významné morfologické znaky, kt. musíme poznať pri zbere jedlých húb v často zbierané ako veľmi dobré pochutiny patria pečiarky, hovorovo šampiňóny v obľúbené sú aj bedle, plávky, rýdziky, a hríbovité huby, kt. kajú na spodnej strane klobúka rúrky v najviac sa zbierajú hríby, suchohríby, kozáky, masliaky a tanečnice v ALE POZOR, ZBIERAME LEN TIE HUBY, KTORÉ BEZPEČNE POZNÁME!!!
Ďalšie bazídiové huby: v medzi bazídiové huby patria aj mikroskopické parazitické huby, ktoré nevytvárajú plodnice, ale rozmnožujú sa viacerými druhmi spór v sneti podnecujú vznik nádorov, naplnených spórmi v určitých častiach rastlín. Tieto huby spôsobujú veľké škody na obilninách v hrdze vytvárajú počas vegetačného obdobia niekoľko druhov spór v často počas svojho vývinu striedajú aj dvoch hostiteľov v príklad: hrdza trávnatá, kt. spóry na jar klíčia na listoch dráča a až potom infikujú obilniny
Lišajníky – lichenizované huby: v vznikli spolužitím – symbiózou dvoch organizmov, húb, rias alebo siníc v tieto dve zložky autotrofná (riasy a sinice) a heterotrofná (huba) – vytvorili takú zvláštnu symbiózu, že vznikol odlišný organizmus – lišajník v sú to podvojné organizmy v hlavná zložka lišajníkovej stielky tvorí huba, preto sa zaraďujú do jednotlivých tried ako lichenizované huby v je to samostatná ekologická skupina v významným znakom lišajníkov je tvar stielky
Podľa tvaru môžu mať lišajníky stielku: v kôrovitú – lišajník je tak tesne zrastený s podkladom, že ho nemožno od neho bez poškodenia oddeliť, pr. Zemepisník v lupeňovitú – stielka je rozložená do plochy, obyčajne je lalokovitá a o podklad sa prichytáva na viacerých miestach, ale nie je s ním zrastená, pr. Diskovník v kríčkovitú – podobá sa malému kríčku a k podkladu je prirastená v jednom bode, pr. Dutohlávka v slizovitú –rôsolovitú – má rôsoloviú konzistenciua obyčajne neurčitý tvar, pr. rod Collema
Rozmnožovanie, význam a výskyt lišajníkov: v najjednoduchším spôsobom rozmnožovania je vegetatívne rozmnožovanie, najčastejšie úlomkami stielky v v prírode sú veľmi rozšírené v osídľujú extrémne stanovištia – holé skaly, púšte, lávu, arktické oblasti a pod. v vyskytujú sa aj na múroch, kôre stromov a na holej zemi v stielky rastú veľmi pomaly, len niekoľko milimetrov za rok v ich význam sa zatiaľ nepozná v sú dôležitým zdrojom výživy živočíchov, kt. žijú v extrémnych podmienkach v využívajú sa vo farbiarstve, voňavkárstve a v ľud. liečiteľstve v mnohé z nich majú aj fungicídne a cytostatické účinky, čo sa využíva v medicíne a vo farmácii. v neznášajú znečistené prostredie, preto sú aj významovo bioindikátory životného prostredia.
- Slides: 47