HUBBLOV VESMRNY ALEKOHAD Andrea Jurov Hubblov vesmrny alekohad

HUBBLOV VESMÍRNY ĎALEKOHĽAD Andrea Jurčová

Hubblov vesmírny ďalekohľad Je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme. Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov ako ďalekohľady na zemskom povrchu. Na obežnú dráhu bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-31 v roku 1990. Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie. Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol astronómom lepšie pochopiť základné problémy astrofyziky. Pomocou ďalekohľadu sa podarilo získať niekoľko snímok, tzv. Hubblových hlbokých polí, tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre.

Na začiatku roku 1986 vyzeral plánovaný októbrový štart ďalekohľadu už celkom reálny, ale nečakaná havárii raketoplánu Challenger koncom januára zastavila americký vesmírny program. Flotila zvyšných raketoplánov ostala v hangároch a štart Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu bol odsunutý o štyri roky. Teleskop musel byť umiestnený v čistej miestnosti, musel byť v prevádzke a pravidelne bol čistený dusíkom, až kým sa znovu nenaplánoval jeho štart. Táto situácia zvyšovala celkovú cenu projektu, mesačne totiž stálo udržiavanie ďalekohľadu asi 6 miliónov dolárov. Na druhej strane, inžinieri využívali tento čas na vykonávanie viacerých rozsiahlych testov a rôznych vylepšení Nakoniec, po znovu spustení prevádzky vesmírneho programu v roku 1988, sa štart ďalekohľadu naplánoval na rok 1990. 24. apríla 1990 úspešne vyniesla ďalekohľad na obežnú dráhu misia STS-31 pomocou raketoplánu Discovery.

Od svojej prvotnej koncepcie až po vypustenie sa projekt potýkal s množstvom rozpočtových problémov a odkladov. Ihneď po vypustení sa zistilo, že hlavné zrkadlo má sférickú aberáciu. Predsa len sa po servisnej misii STS-61 v roku 1993 podarilo ďalekohľad dostať do plánovaného stavu a stal sa tak znovu nástrojom schopným prevádzky. Hubblov vesmírny ďalekohľad je súčasťou série Veľké kozmické observatóriá, ktorú vypracovala NASA.

Budúcnosť ďalekohľadu bola dlho neistá. Gyroskopy stabilizujúce ďalekohľad potrebujú výmenu a celý teleskop potrebuje naviesť na vyššiu obežnú dráhu, pretože časom klesne natoľko, že by mohol zhorieť v atmosfére Zeme. Vedenie NASA pôvodne chcelo ďalekohľad ponechať už bez opravy svojmu osudu. Na agentúru bol však vyvíjaný tlak, aby ďalekohľad ešte zachránila. NASA svoje rozhodnutie zvážila. Po obnovení letov raketoplánov, ktoré boli pozastavené po nehode druhého z nich, 31. októbra 2006 dal riaditeľ NASA Michael Douglas Griffin zelenú poslednej servisnej misii raketoplánu k ďalekohľadu Atlantis STS-125, ktorá odštartovala 11. mája 2009

OBJAVY Hubbleov vesmírny ďalekohľad pomohol astronómom rozlúštiť mnohé dlhotrvajúce otázky, rovnako tiež poskytol výsledky vedúce k novým otázkam a teóriám. Medzi prvoradé ciele misie ďalekohľadu patrilo meranie vzdialeností cefeíd, premenných hviezd vykazujúcich veľmi dobrý vzťah medzi periódou premenlivosti a absolútnou svietivosťou. Meranie bolo oveľa presnejšie než iné merania uskutočnené predtým a tak sa podarilo výraznejšie obmedziť rozsah odhadovaných hodnôt Hubbleovej konštanty, určujúcej rýchlosť rozpínania vesmíru, ktorá súvisí aj s jeho vekom.

Jeden z najznámejší obrázkov Hubbleovho ďalekohľadu tzv. "stĺpy stvorenia", oblasť v Orle hmlovine, v ktorej sa rod nové hviezdy

Pred vypustením ďalekohľadu dosahovala chyba pri odhadovaní hodnoty Hubbleovej konštanty v niektorých prípadoch až 50 %. Pozorovania cefeíd v kope galaxií v súhvezdí Panna a v iných vzdialených kopách galaxií pomocou Hubbleovho ďalekohľadu znížili tento rozdiel na 10 %. Tento výsledok súhlasí aj s inými pozorovaniami, ktoré astronómovia vykonali pomocou odlišných metód až po vypustení ďalekohľadu na obežnú dráhu.

V roku 2001 nechala NASA na internete hlasovať verejnosť, ktorý obrázok z ďalekohľadu je najkrajší. S drvivou väčšinou zvíťazila Hmlovina Konská hlava.

Replika Hubblovho vesmírneho ďalekohšľadu je vystavená v areáli súdneho dvora v meste Marshfield v štáte Missouri, rodisku Edwina Hubbla, po ktorom bol teleskop pomenovaný.

KONIEC