http www bytca sk http portal zselaniho sk

http: //www. bytca. sk/ http: //portal. zselaniho. sk

Erb Vlajka http: //sk. wikipedia. org/wiki/S%C 3%BAbor: Erb. Bytca 1. jpg http: //www. obnova. sk/modules/nahraj/uzivatelia/chobot/Obnova. Bytca 1. jpg http: //sk. wikipedia. org/wiki/S%C 3%BAbor: Vlajka. Bytca 1. jpg http: //portal. zselaniho. sk

Ø boli to umelci, lekári, spisovatelia, vedci, kňazi, politici. . . Ø boli to ľudia, ktorých spájalo mesto Bytča, Ø kráčali mestom a vôbec netušili, že v budúcnosti ulice ponesú ich mená. Súčasné názvy ulíc Názov do roku 1990 Birošova Červeňanského Geromettova Kilianova Lániho Lombardiniho Mičurova Sakalovej Śkorvánkova Švecova Treskoňova Thurzova Birošova Malinovského Sídlisko 9. mája Zámocká štvrť Revolučná Vorošilova Gorkého Konevova Nálepkova Volgogradská SNP Partizánska http: //portal. zselaniho. sk

http: //projekty. zsmieru. sk/detektivi/lombardini. jpg Ø Alexander Lombardini (1851 -1897) - publicista a historik, Ø Sidónia Sakalová (1876 -1948) – spisovateľka, Ø Jozef Tiso (1887 -1947) - prezident Slovenskej republiky, Ø Ladislav Árvay (19001967) – huslista, zakladateľ ZUŠ v Žiline. http: //www. zuszilina. sk/_images/ladislav-arvay. jpg http: //portal. zselaniho. sk

http: //projekty. zsmieru. sk/detektivi/biros. jpg http: //projekty. zsmieru. sk/detektivi/cervenansky. jpg Ø Stanislav Biroš (1901 -1983) – sochár, maliar, grafik, Ø Ján Červeňanský (19051977) - akademik SAV, lekár - ortopéd, Ø František Švec (1906 -1976) – lekár, Ø Ivan Minárik (1909 -1967) - spisovateľ, prekladateľ. http: //portal. zselaniho. sk

Ø Ján Kilian – staviteľ Bytčianskeho zámku, Ø Juraj Thurzo (1567– 1616) – palatín, Ø Eliáš Láni (1570 -1618) - básnik, http: //www. hradlietava. sk/zaujimavosti/majitelia 2. jpg http: //portal. zselaniho. sk

http: //www. nbs. sk/_img/Documents/_Publikacie/Archiv. NBS/Obr/Osobnosti/Pauliny-Toth-Viliam_M. jpg Ø Samo Chalupka Starší (1600 -1668 ) – básnik, Ø Viliam Pauliny Tóth (1826 -1877) – politik, publicista, Ø Ladislav Treskoň (1900 -1923) – maliar. http: //projekty. zsmieru. sk/detektivi/treskon. jpg http: //portal. zselaniho. sk

http: //zilina-gallery. sk/picture. php? /4602/category/413 (12. 11. 1901 - 16. 9. 1983) http: //www. bytcan. sk/modules. php? name=News&file=article&sid=83 http: //portal. zselaniho. sk

Vyberáme zo životopisu Ø akademický sochár, maliar, grafik a výtvarný pedagóg, Ø študoval sochárstvo v r. 1921 -1927 na Vysokej umelecko-priemyselnej škole v Prahe, Ø v roku 1929 sa vrátil do Bytče, kde pôsobil ako učiteľ meštianskej školy až do roku 1938, čo pripomína i jeho plastika vtáka marabu v školskej záhrade na Ulici Lániho, Ø počas svojej profesorskej praxe v Bytči založil výtvarný odbor Ľudovej školy umenia, Ø je autorom monumentálnych plastík a pamätníkov, portrétnych plastík, vytváral plagáty, plakety, etikety, medaily, Ø venoval sa prevažne portrétovému sochárstvu. http: //portal. zselaniho. sk

Jeho najznámejšie dielo v Bytči môžete vidieť nad vstupom do kostola Všetkých svätých – hlavný vchod nad dverami – mozaika žehnajúceho Krista, a na priečelí jeho pravého krídla – mozaika Ukrižovania z prvej polovice 30 -tych rokov minulého storočia. http: //www. bytcan. sk/modules. php? name=News&file=article&sid=83 http: //portal. zselaniho. sk

Ako pamiatka na jeho pôsobenie v škole je umiestnená v školskej záhrade na Ulici Lániho jeho plastika vtáka marabu, ktorú si ľudia mylne zamieňajú s bocianom. http: //portal. zselaniho. sk

Pomník Jozefa Ignáca Bajzu, busta Predmier rok 1975 http: //www. infovek. sk/predmety/dejepis/projekty/pomniky/word/bytca. doc Pamätná tabuľa Makyta, Bytča 1976 http: //www. predmier. sk/pics/bajzabustas. jpg http: //portal. zselaniho. sk

Busta Gašpara Fejérpataky-Belopotockého sa nachádza vo vestibule Mestského divadla v Žiline http: //zilina-gallery. sk/picture. php? /9418/category/871 Pamätná tabuľa MUDr. Dušana Makovického sa nachádza na Makovického dome v Žiline http: //zilina-gallery. sk/picture. php? /7039/category/686 http: //portal. zselaniho. sk

Pamätník Dr. Ivana Hálka (1963) v areáli žilinskej nemocnice http: //zilina-gallery. sk/picture. php? /7036/category/686 http: //zilina-gallery. sk/picture. php? /7032/category/686 Pamätník žilinským hasičom http: //portal. zselaniho. sk

Príhoda o tom, ako Stanislav Biroš uzdravil svojho suseda Ondrej Skotnický bol uznávaným kováčskym majstrom. Jedenkrát pán majster Skotnický ochorel, bolo to v čase vrcholiacej sezóny prác zvážania dreva. Už dlhšie pán kováč ležal v nemocnici v Žiline. Nemoc nie a nie ustúpiť. Jedného dňa dostal pán Skotnický dopis, po ktorom sa mu vrátila veselá myseľ, zo dňa na deň sa stával čulejším a v priebehu niekoľkých dní bol z nemocnice prepustený domov. Ošetrujúci lekár len krútil http: //projekty. zsmieru. sk/detektivi/zaujimavosti. html http: //portal. zselaniho. sk

hlavou a čudoval sa, ako jeho pacient pookrial a stal sa spôsobilým pracovať. Úsmevom rozšírenou tvárou pán Skotnický lekárovi povedal, že to ho tak rýchlo vyliečil dopis, čo pred niekoľkými dňami obdržal od svojho suseda Stanka a rýchlo dodal, viete od nášho pána profesora. A pacient ihneď ukázal lekárovi ten liečivý dopis. List bol vlastne kresba, znázorňovala kováčsku dielňu, pred ktorou stálo množstvo čakajúcich koňov s otŕčajúcimi kopytami, ukazujúc, že nutne potrebujú podkovať, pričom dvere na kováčskej dielni boli zatvorené. Úsmevná kresba vzbudila túžbu chorého vrátiť sa k obľúbenej robote, čím sa mu vrátilo zdravie. http: //projekty. zsmieru. sk/detektivi/zaujimavosti. html http: //portal. zselaniho. sk

(1. júl 1876 - 24. júl 1948) Pseudonymy: Bagatella, Baga Tella, S, S. S. , Teta Sydka V roku 1976 bola odhalená pamätná tabuľa na jej rodnom dome a v roku 1990 bola po nej pomenovaná celá ulica. http: //bytca-inak. mistecko. cz/image/7453785 https: //www. bytcan. sk/modules. php? name=News&file=article&sid=69 http: //portal. zselaniho. sk

Vyberáme zo životopisu Ø narodila sa 1. júla 1876 v Bytči v chudobnej rodine obuvníka - invalida, Ø v roku 1905 sa rozhodla emigrovať do USA, kde žila v New Yorku a na živobytie si zarábala ako kreslička ručných výšiviek. Tu publikovala svoju prvú beletriu, dokonca hrávala aj slovenské divadlá. Ø v roku 1910 sa však zo zdravotných dôvodov vrátila do rodnej Bytče, Ø stala sa významnou organizátorkou kultúrneho života v Bytči a dokonca aj mestskou kronikárkou, http: //portal. zselaniho. sk

Ø jej záľubou a podstatou jej tvorby bola poézia i krátka próza pre deti a mládež, Ø námety čerpala z dedinského, ale aj z malomestského bytčianskeho prostredia, ktoré jej boli blízke, Ø debutovala v roku 1922 zbierkou detských básní Moja radosť, ktorú jej ilustroval Ladislav Treskoň (rodák z Petrovíc), Ø prispievala do detských časopisov Priateľ dietok, Včielka, Slniečko, Ø je autorkou množstva leporiel, scénok, divadelných hier a besiedok, Ø patrila k najčítanejším autorkám pre deti v medzivojnovom období, Ø viaceré z jej básničiek boli aj zhudobnené, Ø zomrela 24. júla 1948. http: //portal. zselaniho. sk

S. Sakalová: Malé dievčatko Malé dievča Andrejka, vie už bežkať, chodiť, a s paničkou v postieľke kotrmelce robiť. Pri stole vie sedieť už ako veľká dáma I kašičku papkať už bez mamičky sama. Preto ju má každý rád, otecko i mamička, teta, ujo, sestrienok i dobrá babička. http: //portal. zselaniho. sk

S. SAKALOVÁ: Moja rodinka Čo vám idem dnes rozprávať, nie sú povedačky: Mám kohúta kikiréka a tri kotkodačky. Keď pipôčky vajká nesú, teší sa rodinka, že z nich bude usmažená, zlatá škvareninka. Kohútik mi kikiríka, ráno kikiríku, budí všetky pipky, cipky, ešte na pántiku. Kohútik má radosť z toho, pipkám, cipkám velí: „Do radu sa! – naša Jolka i vám hneď nadelí!“ Keby pipky zablúdily na dvorčeku niekde, kotkot-kotkodákom hneď ich hľadá v hniezde. Už ďobkaly, už spapkaly, kohútik hneď nato: „Tie vajíčka, kikiríkom, boli rýdze zlato!“ http: //portal. zselaniho. sk

(1570 - 5. november 1618) • básnik a náboženský spisovateľ, • vysoký hodnostár evanjelickej cirkvi, • vzdelanec a podporovateľ kultúry, • písal aj pod pseudonymom Petrus Petschius. Budova základnej školy na Ul. Eliáša Lániho http: //portal. zselaniho. sk http: //www. bytca. sk/

Vyberáme zo životopisu Ø vzdelanie získaval v Turci a Strážkach, Ø pôsobil ako učiteľ a rektor v Jelšave, Ø v Mošovciach pôsobil ako evanjelický farár, Ø v roku 1605 ho Juraj Thurzo povolal do Bytče, tu pôsobil ako dvorný kazateľ a osobný radca palatína, Ø v roku 1609 sa stal trenčianskym seniorom (biskupom) a v roku 1610 prvým superintendentom bytčianskeho dištriktu, http: //portal. zselaniho. sk

Ø Lániho dielo bolo ovplyvnené jeho aktivitami kňaza, vzdelanca a básnika, Ø písal náboženské polemické spisy, kázne, básne a duchovné piesne, Ø z jeho básnickej tvorby sa zachovalo len torzo, Ø všetky zachované diela sa dostali do spevníka Cithara sanctorum, Ø vo svojich básňach vyjadruje pocit osamotenosti, pokory a sebatrýzne človeka oddaného Bohu, Ø Eliáš Láni zomrel 5. 11. 1618 v Bytči a je pochovaný v krypte bytčianskeho kostola. http: //portal. zselaniho. sk

Výber z diel Eliáša Lániho Ø Auvech, Běda mně hříšnici, Ø Hospodine, ochránce náš, Ø Bože Otče nás nebeský, Ø Ač mne Pán Bůh ráčí trestati, Ø Ač jest mé srdce smutné, Ø Takliž já předce v úzkosti, Ø Buď, Bože můj, sám sudce, Ø Kladivo na pápežský kyjak, Ø Obrana kresťanskej slobody v používaní obrazov, Ø Štít kresťanskej slobody v používaní obradov, menovite obrazov. http: //portal. zselaniho. sk

Eliáš Láni: Auvech, běda mně hříšnici a nešťastnej bídnici! Nevím, co sobe počíti, Kam mám pro pomoc jíti. Turek mne trápi, Papež mne tratí, Žáden ku pomoci mé nekvapí. Polituj mne, milý Pane, ať se zahanbí pohané! K tobeť se, Pane, utíkam, neb smutná nevím nikam. Obrancem budiž mi ty sám, když ja docela klesám. Zhub nepřítele, daj spasitele, zbaviž mne krvavého kúpele! Polituj mne, milý Pane, ať se zahanbí pohané! Jať jsem jako v trní růže, Bodě mne, kdo jen může. I k obraně mej poslaní lúpi mne z každej strany. Různice, zvady, závisti, zrady nyní jsú štěstí mého závady. Polituj mne, milý Pane, ať se zahanbí pohané! Auvech, běda mně hříšnici a nešťastnej bídnici! Kam mám pro pomoc jíti. Turek mne trápi, Papež mne tratí, Žáden ku pomoci mé nekvapí. Polituj mne, milý Pane, ať se zahanbí pohané!. . . http: //portal. zselaniho. sk

(29. januára 1905 - 5. júla 1977) Ø významný predstaviteľ česko-slovenskej lekárskej vedy, Ø člen SAV , Ø na jeho pamiatku je pomenovaná ulica oproti cintorínu, Ø ako 60 -ročný sa stal čestným občanom svojho rodiska, Ø pamätná tabuľa je umiestnená na novej budove polikliniky. http: //portal. zselaniho. sk

(13. október 1887 – 18. apríl 1947) Ø rímskokatolícky kňaz, Ø prezident prvej Slovenskej republiky (1939 -1945), Ø národným súdom v Bratislave odsúdený na trest smrti (15. 4. 1947), Ø popravený 18. 4. 1947 v Bratislave. http: //upload. wikimedia. org/wikipedia/commons/5/57/Jozef_Tiso. jpg http: //portal. zselaniho. sk

Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome Koruna z roka 1944 http: //sk. wikipedia. org/wiki/S%C 3%BAbor: 50_Slovak_Koruna_1944_front_Josef_Tiso. png http: //portal. zselaniho. sk

(28. august 1906 -1976) Ø vedec, univerzitný profesor, Ø dekan Lekárskej fakulty LTK (1946 -48), Ø zakladateľ štúdia farmácie na Slovensku, Ø pracovník SAV, Ø vyznamenaný Purkyňovou medailou, Ø na jeho pamiatku je po ňom pomenovaná ulica. http: //projekty. zsmieru. sk/detektivi/texty. html http: //portal. zselaniho. sk

Čas a koleso dejín potvrdzujú, že tieto osobnosti si zaslúžia našu pozornosť a úctu aj dnes. Aj vďaka nim odkrývame našu minulosť. http: //portal. zselaniho. sk