HOSPODRSTVO Vrazn rozdiely medzi Anglosaskou a Latinskou Amerikou

HOSPODÁRSTVO Výrazné rozdiely medzi Anglosaskou a Latinskou Amerikou

Prehľad základných makroekonomických ukazovateľov

makroekonomické ukazovatele za celý svetadiel odhady Svet. banky a MMF za 2016 Anglosaská Latinská n HDP nominálny biliónov USD n HDP v PKS biliónov USD 20 000 n HDP nom. per capita USD 55 000 n HDP v PKS per capita n rast HDP v PKS p. c. (2012/2013) q v súčasnosti (2015/2016) Amerika 20 000 56 000 5 000 6 500 10 000 16 000 USD 2, 0 2, 5 1, 5 -2, 5 prehľadný zdroj štatistiky %

krajiny podľa HDP (nominál) > 1, 000 200 -999 10 -199 < 10 v bil. USD SLOVENSKO SVET 100 000 76 000 v mil. USD (podľa MMF), 2016 1. USA 18 500 000 8. Brazília 1 800 000 9. Kanada 1 500 000 14. Mexiko 1 100 000 24. Argentína 550 000 21. Venezuela 350 000 41. Kolumbia 300 000. . Grenada 800 Svätý Krištof a Nevis

krajiny podľa HDP per capita (v PKS) medzinár. dolár (podľa MMF), 2015 n n 10. USA 20. Kanada 36. Trinidad a Tobago 56 000 45 000 32 000 50. – 60. Bahamy, Sv. Krišof a Nevis, Antigua a Barbuda, Chile, Panama, Uruguaj, Argentína 20 000 – 25 000 n Nad svetovým priemerom: Mexiko, Venezuela, Barbados, Surinam, Brazília n 129. Honduras 131. Nikaragua 168. Haiti n n SVET SLOVENSKO (39) 15 500 30 000 5 100 5 000 1 800 1. Katar 187. SAR 140 000 600

Kde sa tvorí HDP (1999) zdroj

Reálny rast HDP v %

Verejný dlh ako podiel na HDP z 2016 5. Jamajka 11. Barbados 16. Kanada 39. USA 75 %. . 152. Ekvádor 153. Peru 160. Paraguaj 165. Chile podľa CIA Worldfactbook, odhady 130 % 110 % 100 % 27 % 26 % 22 % 18 % porovnanie: • Japonsko (1) 230 % • Grécko (2) • Slovensko 180 % 53 %

Miera nezamestnanosti (The World Factbook, 2017, upravené podľa Worldbymap. org) interaktívne mapy, data: World by map Indexmundi. com

Export (The World Factbook, odhad 2013 - 2014) nominál v mld. USD 2. USA 1 600 11. Kanada 500 14. Mexiko 400 21. Brazília 250 43. Venezuela 85 45. Chile 75 46. Argentína 70. . . 42. Slovensko 87 - EÚ 2 200 1. Čína 2 300 per capita v tis. USD 17. Portoriko 20. Kanada 21. Trinidad a T. 45. USA 46. Chile 16, 0 13, 0 12, 5 4, 0 . . . 113. Kuba 139. Haiti 0, 2 0, 05 . . . 18. Slovensko 15, 0 90. Brazília 0, 5 - EÚ 2, 9 1. Lichtenštajnsko 122

Chudoba (podiel obyvateľstva žijúceho z menej ako 1, 25 USD na deň, OSN, 2009) interaktívna mapa

štruktúra ekonomiky (podiel sektorov na tvorbe HDP) toto je ilustračná mapa (zdroj); Presnejšie údaje: 1. podiel sektorov na tvorbe HDP 1; 2. podiel sektorov na tvorbe HDP 2; 3. podiel sektorov na zamestnanosti 1; 4. podiel sektorov na

štruktúra ekonomiky (tvorba HDP a zamestnanosť) zdroj

Historický exkurz

n n pred príchodom Európanov existencia hospodársky rozvinutých civilizácií tam, kde kolonizátori autochtónne obyvateľstvo nevyhubili, rozvrátili jeho hospodárstvo, obyvateľov zotročili; príchod imigrantov z Európy – nové rozvojové impulzy => hospodárstvo začalo prudko rásť, drvivá väčšina ziskov a výnosov putuje do Európy násilné privlečenie otrokov umožňuje vďaka nízkym nákladom na prácu ešte väčší rozvoj q n n 2. polovica 19. stor. otroctvo postupne zrušené začiatok 20. stor. USA: Fordizmus – systém masovej produkcie, štandardizácia => prudký rast hospodárstva q n n výstavba ciest, ťažba a baníctvo, plantážnictvo. . . z agrárnej krajiny sa postupne stáva priemyselná, neskôr nastupuje terciérizácia a kvarterizácia hospodárske cykly – krízy striedajú obdobia prudkého rastu postupný rozvoj latinskoamerických krajín, prudký rast po r. 1990 vlna „sociálnych“ opatrení – spomalenie rastu v Latinskej Amerike po roku 2000 svetová hosopdárska kríza – silný krátkodobý dopad na Anglosas. A.

Odvetvia ťažba nerastných surovín - lesohospdárstvo - poľnohospodárstvo - priemysel - doprava - služby a finančníctvo -

ťažba nerastných surovín n n väčšina krajín má rozsiahle zásoby nerastných surovín (ropa, zemný plyn, rudy, stavebné materiály) v rozvinutejších krajinách sa takmer všetky vyťažené materiály spracúvajú (USA, Kanada), často tvoria aj významnú časť importu v menej rozvinutých krajinách tvoria základ exportu (Venezuela, Kolumbia) ťaží sa najmä q q q ropa: USA, Mexiko, Venezuela, Kanada zemný plyn: USA, Kanada, Mexiko, Venezuela, Argentína čierne uhlie: USA železo: Brazília, Kanada, USA, Venezuela zlato: Peru meď (+iné kovy): Andy (Chile)

medená baňa Chuquicamata, Chile

lesníctvo a ťažba dreva n rozsiahle územia už v minulosti odlesnené n v súčasnosti sa pozornosť upriamuje na spornú extenzívnu ťažbu v amazonskom pralese n v rozvinutých krajinách aj spracovanie n v menej rozvinutých drevo určené na vývoz

poľnohospodárstvo n hlavné plodiny: q q q q q káva: Brazília, Kolumbia, Mexiko, Guatemala, Peru pšenica: USA, Kanada, Argentína kukurica: USA, Brazília, Argentína, Mexiko sója: USA, Brazília, Argentína, Paraguaj, Kanada zemiaky: USA banány: Brazília, Ekvádor, Kostarika, Mexiko, Kolumbia, Honduras, Panama, Guatemala bavlna: USA, Brazília kakao: Brazília, Ekvádor, Dominikánska republika kaučuk: Brazília cukrová trstina: Brazília (etanol), Karibik (rum)

pestovanie kukurice, ryže, pšenice a sóje zdroj

pestovanie zemiakov (efektivita)

Štáty podľa podielu ornej pôdy n n n n Barbados Salvádor Haiti Kuba Dominikánska rep. Sv. Krištof a Nevis USA. . . Mexiko Argentína Uruguaj, Paraguaj Brazília Kanada Peru, Bolívia, Čile Surinam 37 % 32 % 29 % 28 % 23 % 20 % 19 %. . . 13 % 10 % 8% 7% 5% 3% 0, 4 % porovnanie Ø Svet 11 % Ø Európa 13 % Ø Slovensko 29 %

poľnohospodárstvo n živočíšna výroba: q q hovädzí dobytok: USA, Brazília, Argentína, Mexiko ošípané: USA, Brazília, Kanada, Mexiko lamy: Andy; soby a losy: arktické a subarktické oblasti hydina;

produkcia mäsa vo vybraných štátoch Zdroj: Atlas mäsa 2014

zdroj

priemysel n v Latinskej Amerike: n q q q n založený na prírodných zdrojoch, lacnej pracovnej sile, importe technológií potravinársky chemický spotrebný výroba stavebných materiálov strojársky a elektrotechnický, výroba automobilov v Anglosaskej Amerike n q q založený na vzdelanej pracovnej sile, vede a výskume, IKT, marketingu… chemický výroba automobilov, strojov, lietadiel elektrotechnika, IT (Silicon valley) potravinársky (Coca Cola)

doprava n rozvinuté všetky druhy, najmä na severe: v porovnaní so zvyškom sveta najviac rozvinutá letecká doprava n najväčšie letiská (2017): n 1. ATL - Atlanta (104 mil. ) q 5. LAX - Los Angeles (85 mil. ) q 6. ORD – Chicago (80 mil. ) q 12. DFW – Dallas/Fort Worth (67 mil. ) q 20. DEN – Denver (61 mil. ) q. . . 33. YYZ – Toronto (41 mil. ) BTS – 2 mil. ; KSC––Sao 0, 5 mil. ; TAT(39 – 0, 08 mil. q. . . 41. GRU Paolo mil. ) q dáta

námorná nákladná doprava n dominuje Ázia, z Ameriky len dva prístavy v top 20 podľa prepravených ton tovaru (2013) q q 13. Louisiana 14. Houston

služby n n väčší význam v anglosaskej Amerike globálne centrá vzedlávania, finančníctva, IT služieb… q n hlavne USA finančníctvo: q New York n Chicago, San Francisco, Toronto, Boston

cestovný ruch n podľa počtu zahraničných turistov sa krajiny Ameriky na svetovom cest. ruchu podieľajú 16 % q q n Severná Amerika 10, 6 % Karibik 2, 1 % Stredná Amerika 0, 8 % Južná Amerika 2, 5 % z hľadiska príjmov z cest. ruchu Ameriky 20 % q q Severná Amerika 14, 5 % Karibik 2, 6 % Stredná Amerika 0, 7 % Južná Amerika 2, 2 %

cestovný ruch n USA sú 2. najnavštevovanejšou krajinou sveta q 76 mil. turistov v r. 2016 n na 8. mieste je Mexiko (35 mil. ) n Príjmy USA z cest. ruchu presahujú 200 mld. ročne n s vyše 12 mil. turistov je New York 9. najnavštevovanejším mestom sveta n na raste trhu cestovného ruchu celej Ameriky sa výrazne začínajú podieľať latinskoamerické krajiny n významný je aj vnútorný cestovný ruch q aktuálne počty zahraničných turistov

produkty, ktorých export prináša krajinám najväčšie zisky

produkty, ktorých export prináša krajinám najväčšie zisky zdroj

hlavné importné trhy zdroj

hlavné exportné trhy zdroj

Ďalšie zaujímavé štatistiky n Podiel sektorov na tvorbe HDP n Podiel sektorov na zamestnanosti n vybrané štatistiky na úrovni štátov USA n odvetvová a priestorová štruktúra importu a exportu jednotlivých krajín sveta

Koniec