HOSPODRSTVO Rapdne rozdiely medzi Anglosaskou a Latinskou Amerikou

HOSPODÁRSTVO Rapídne rozdiely medzi Anglosaskou a Latinskou Amerikou

Prehľad základných makroekonomických ukazovateľov

makroekonomické ukazovatele za celý svetadiel odhady MMF za 2014 Anglosaská Latinská Amerika n HDP nominálny 16 000 5 000 biliónov USD n HDP v PKS 16 000 6 500 biliónov USD n HDP nom. per capita 47 000 8 500 USD n HDP v PKS per capita 45 000 11 500 USD n rast HDP v PKS p. c. (2012/2013) 2, 0 2, 5 % n miera nezamestnanosti 10, 0 % 9, 0

krajiny podľa HDP (nominál) v mil. USD (podľa MMF), 2016 1. USA 18 500 000 8. Brazília 1 800 000 9. Kanada 1 500 000 14. Mexiko 1 100 000 24. Argentína 550 000 21. Venezuela 350 000 41. Kolumbia 300 000. . Grenada 800 Svätý Krištof a Nevis 800 Sv. Vincent a Gren. 700 Dominika 500 > 1, 000 200 -999 10 -199 < 10 v bil. USD SLOVENSKO SVET 100 000 76 000

krajiny podľa HDP per capita (v PKS) medzinár. dolár (podľa MMF), 2015 n n 10. USA 20. Kanada 36. Trinidad a Tobago 56 000 45 000 32 000 50. – 60. Bahamy, Sv. Krišof a Nevis, Antigua a Barbuda, Chile, Panama, Uruguaj, Argentína 20 000 – 25 000 n Nad svetovým priemerom: Mexiko, Venezuela, Barbados, Surinam, Brazília n 129. Honduras 131. Nikaragua 168. Haiti n n SVET SLOVENSKO (39) 15 500 30 000 5 100 5 000 1 800 1. Katar 187. SAR 140 000 600

Kde sa tvorí HDP (1999) zdroj

Reálny rast HDP v % (CIA WF, 2013/2014) n n n 21. Panama 36. Bolívia 46. Domin. rep. . 202. Barbados 212. Bermudy* 216. Portoriko* 6, 6 5, 8 5, 3 - 0, 8 - 3, 5 - 5, 8 * za rok 2010 Ø 52. Kolumbia 5, 0 Ø 67. – 70. Paraguaj, Nikaragua, Ekvádor 4, 0 Ø 121. Mexiko 2, 4 Ø 121. USA 2, 4 Ø 121. SLOVENSKO 2, 4 Ø 126. Kanada 2, 3 Ø 179. Brazília 0, 3 Ø 191. Argentína -1, 7 Ø 193. Venezuela -3, 0 Ø svet 3, 0 (World Bank, 20

Verejný dlh ako podiel na HDP podľa EUROSTAT, odhady z 2010 - 2011 3. Sv. Krištof a Nevis 5. Jamajka 10. Barbados 13. USA 15. Kanada 20. Belize. . 102. Peru 103. Ekvádor 112. Paraguaj 123. Chile 185 % 127 % 102 % 100 % 84 % 80 % porovnanie: 24 % 23 % 19 % 9% • svet • Grécko • Slovensko 59 % 166 / 116 %* 41 % * po odpise 50 % dlhu

Miera nezamestnanosti (The World Factbook, OECD, EUROSTAT) 2004 - 2011 n n n n Kuba Guatemala Mexiko Trinidad a Tobago Nikaragua Uruguaj Brazília 1, 6 % 3, 2 % 5, 5 % 5, 8 % 5, 9 % 6, 1 % 6, 5 % n n n n Honduras Grenada Dominka Sv. Vincent. . . Portoriko (USA) Sv. Lucia Dominikánska rep. 28 % 25 % 23 % (2000) 18 % 16 % 14 % porovnanie: Zimbabwe Turkménsko Bielorusko Katar Monako Slovensko USA Kanada 97 % 70 % 0, 7 % 0, 5 % 0, 0 % 13 % 9, 0 % 7, 2 %

Export (The World Factbook, odhad 2013 - 2014) nominál v mld. USD 2. USA 11. Kanada 14. Mexiko 21. Brazília 43. Venezuela 45. Chile 46. Argentína. . . 42. Slovensko - EÚ 1. Čína 1 600 500 400 250 85 75 70 87 2 200 2 300 per capita v tis. USD 17. Portoriko 20. Kanada 21. Trinidad a T. 45. USA 46. Chile 16, 0 13, 0 12, 5 4, 0 . . . 113. Kuba 139. Haiti 0, 2 0, 05 . . . 18. Slovensko 15, 0 90. Brazília 0, 5 - EÚ 2, 9 1. Lichtenštajnsko 122

Chudoba (podiel obyvateľstva žijúceho z menej ako 1, 25 USD na deň, OSN, 2009) interaktívna mapa

Historický exkurz

n n pred príchodom Európanov existencia hospodársky rozvinutých civilizácií tam, kde kolonizátori autochtónne obyvateľstvo nevyvraždili, rozvrátili jeho hospodárstvo, obyvateľov zotročili hospodárstvo začalo prudko rásť, drvivá väčšina ziskov a výnosov putuje do Európy násilné privlečenie otrokov umožňuje vďaka nízkym nákladom na prácu ešte väčší rozvoj q n n n n výstavba ciest, ťažba a baníctvo, plantážnictvo. . . 2. polovica 19. stor. otroctvo postupne zrušené začiatok 20. stor. USA: Fordizmus – systém masovej produkcie, štandardizácia => prudký rast hospodárstva z agrárnej krajiny sa postupne stáva priemyselná, neskôr nastupuje terciérizácia a kvarterizácia hospodárske cykly – krízy striedajú obdobia prudkého rastu postupný rozvoj latinskoamerických krajín, prudký rast po r. 1990 vlna „sociálnych“ opatrení – spomalenie rastu v Latinskej Amerike po roku 2000 svetová hosopdárska kríza – silný krátkodobý dopad na Anglosas. A. v súčasnosti – kríza “latinskoamerického socializmu”

Odvetvia ťažba nerastných surovín - lesohospdárstvo - poľnohospodárstvo - priemysel - doprava - služby a finančníctvo -

ťažba nerastných surovín n n väčšina krajín má rozsiahle zásoby nerastných surovín (ropa, zemný plyn, rudy, stavebné materiály) v rozvinutejších krajinách sa takmer všetky vyťažené materiály spracúvajú (USA, Kanada) v menej rozvinutých krajinách tvoria základ exportu (Venezuela, Kolumbia) ťaží sa najmä q q q železo: Brazília, Kanada, USA, Venezuela ropa: USA, Mexiko, Venezuela, Kanada zemný plyn: USA, Kanada, Mexiko, Venezuela, Argentína čierne uhlie: USA zlato: Peru

lesníctvo a ťažba dreva n n rozsiahle územia už v minulosti odlesnené v súčasnosti sa pozornosť upriamuje na spornú extenzívnu ťažbu v amazonskom pralese v rozvinutých krajinách aj spracovanie v menej rozvinutých drevo určené na vývoz

poľnohospodárstvo n hlavné plodiny: q q q q káva: Brazília, Kolumbia, Mexiko, Guatemala, Peru pšenica: USA, Kanada, Argentína kukurica: USA, Brazília, Argentína, Mexiko sója: USA, Brazília, Argentína, Paraguaj, Kanada zemiaky: USA banány: Brazília, Ekvádor, Kostarika, Mexiko, Kolumbia, Honduras, Panama, Guatemala bavlna: USA, Brazília kakao: Brazília, Ekvádor, Dominikánska republika

pestovanie kukurice, ryže, pšenice a sóje zdroj

pestovanie zemiakov (efektivita)

Štáty podľa podielu ornej pôdy n n n n Barbados Salvádor Haiti Kuba Dominikánska rep. Sv. Krištof a Nevis USA. . . Mexiko Argentína Uruguaj, Paraguaj Brazília Kanada Peru, Bolívia, Čile Surinam 37 % 32 % 29 % 28 % 23 % 20 % 19 %. . . 13 % 10 % 8% 7% 5% 3% 0, 4 % porovnanie Ø Svet 11 % Ø Európa 13 % Ø Slovensko 29 %

poľnohospodárstvo n živočíšna výroba: q q hovädzí dobytok: USA, Brazília, Argentína, Mexiko ošípané: USA, Brazília, Kanada, Mexiko

zdroj

priemysel n v Latinskej Amerike: q q q n potravinársky chemický spotrebný výroba stavebných materiálov strojársky a elektrotechnický, výroba automobilov v Anglosaskej Amerike q q chemický výroba automobilov, strojov, lietadiel elektrotechnika, IT (Silicon valley) potravinársky (Mc. Donald‘s, Coca Cola)

doprava n n n rozvinuté všetky druhy, najmä na severe: v porovnaní so zvyškom sveta najviac rozvinutá letecká doprava najväčšie letiská (2015): q q q 1. ATL - Atlanta (101 mil. ) 5. ORD – Chicago (77 mil. ) 7. LAX - Los Angeles (75 mil. ) 10. DFW – Dallas/Fort Worth (64 mil. ). . . 33. YYZ – Toronto (41 mil. ). . . 41. GRU – Sao Paolo (39 mil. ) BTS – 1, 5 mil. ; KSC – 0, 4 mil. ; TAT – 0, 08 mil. dáta

námorná nákladná doprava n dominuje Ázia, z Ameriky len dva prístavy v top 20 podľa prepravených ton tovaru (2013) q q 13. Louisiana 14. Houston

služby n n n väčší význam v anglosaskej Amerike mnoho služieb sa outsourcuje zo zahraničia finančníctvo: q New York n Chicago, San Francisco, Toronto, Boston

cestovný ruch n podľa počtu zahraničných turistov sa krajiny Ameriky na svetovom cest. ruchu podieľajú 16 % q q n Severná Amerika Karibik Stredná Amerika Južná Amerika 10, 6 % 2, 1 % 0, 8 % 2, 5 % z hľadiska príjmov z cest. ruchu Ameriky 20 % q q Severná Amerika Karibik Stredná Amerika Južná Amerika 14, 5 % 2, 6 % 0, 7 % 2, 2 %

cestovný ruch n USA sú 2. najnavštevovanejšou krajinou sveta (60 mil. turistov v r. 2010) n na 10. mieste je Mexiko (23 mil. ) n Príjmy USA z cest. ruchu dosiahli 104 mld. USD n s takmer 10 mil. turistov je New York 3. najnavštevovanejším mestom sveta n na raste trhu cestovného ruchu celej Ameriky sa výrazne začínajú podieľať latinskoamerické krajiny n významný je aj vnútorný cestovný ruch

Ďalšie zaujímavé štatistiky n Podiel sektorov na tvorbe HDP n Podiel sektorov na zamestnanosti

Koniec