HORNINY Cvienie 5 8 ZIKZEP Cvienie 2 4

HORNINY Cvičenie č. 5 -8 (ZIK/ZEP) Cvičenie č. 2 -4 (ZRR/GVA) Mgr. Šárka Horáčková

HORNINY • zemskú kôru budujú rôzne horniny – výsledkom geologických procesov • líšia sa od seba pôvodom, minerálnym a chemickým zložením, štruktúrou, textúrou i spôsobom výskytu • sú to zoskupenia minerálov alebo organických zvyškov, kt. vznikajú zákonitými procesmi a tvoria v zemskej kôre samostatné geol. telesá • podľa vzniku: • Magmatické • Sedimentárne • metomorfované

HORNINOTVORNÉ MINERÁLY • zemská kôra - takmer všetky prvky periodickej sústavy • obsah prvkov v zem. Kôre: O 2(49, 13%), Si(26%), Al(7, 45%), Fe, Na, Ca, K, Mg – najčastejšie minerály sú zlúčeniny kyslíka a kremíka a niektorých kovov (kremičitany-silikáty= živce, sľudy) • minerály sú anorganické homogénne prírodné látky, ktorých chemizmus možno vyjadriť chem. vzorcom • minerály – majú rovnakú vnútornú stavbu a vlastnosti • minerály - podieľajú sa významnou mierou na zložení hornín • podľa pôvodu sa delia na primárne a sekundárne

• primárne HM – pôvod priamo v magme • Hlavné – určujú typ horniny, napr. kremeň, živec a sľuda sú hl. minerály žúl • vedľajšie – v množstve do 10 % • akcesorické - do 5 % • sekundárne HM – vznik premenou primárnych • hypotermálnou premenou alebo zvetrávaním, . . . • ďaľšie delenie minerálov: • svetlé – kremeň, živce • tmavé – biotit, amfiboly, pyroxény, granáty, muskovit

VLASTNOSTI MINERÁLOV • makroskopické určenie (zrak, hmat, lupa, porcelánová doštička, oceľová ihla, nôž, pilník, HCl) Lesk odraz svetla od povrchu minerálov nezávisí od farby minerálov • kovový (pyrit, galenit) • polokovový (vysoký lesk, minerál-čiastočne priesvitný) • nekovový (vysoký lesk, minerál-priesvitný alebo priehľadný) a) sklenený (kremeň, živec) b) perleťový (sľuda) c) diamantový (diamant) Farba 1. mastenec (možno rýpať nechtom) • farebné – stály kvalitatívny znak (síra-žltá, rumelka-červená) 2. kamenná soľ alebo sadrovec (ťažko sa rýpe • sfarbené – farba sa mení podľa prímesi (odrody kremeňa, kalcit) 3. kalcit (dá sa rýpať napr. špendlíkom) • bezfarebné 4. fluorit (dá sa rýpať nožom) Vryp 5. apatit (ťažko sa rýpe nožom) • farba, ktorú získame otieraním minerálu o porcelánovú doštičku 6. živec – ortoklas (dá sa rýpať sklom) • nie všetky minerály majú farbu vrypu zhodnú s farbou minerálu 7. kremeň (dá sa rýpať pilníkom, rýpe do skla) Tvrdosť 8. topás • odpor minerálu voči cudziemu predmetu známej tvrdosti (oceľová ihla, nôž) 9. korund (nemožno rýpať pilníkom) • Mohsova stupnica tvrdosti: 10. diamant (reže sklo) nechtom

Forma a kryštálové sústavy • forma charakterizuje tvar kryštálov • kryštál – minerál kt. má dokonale vyvinutý tvar a je obmedzený prirodzenými kryštálovými plochai – kryštál kremeňa, kalcitu alebo kamennej soli • vyvinuté môžu byť ako: kocky, ihličky, stĺpiky, šupinky • väčšina HM tvorí nepravidelné sgregáty • niektoré minerály su beztvaré, amorfné Štiepateľnosť • schopnosť štiepiť sa pri údere kladivom podľa určitých smerov 1. výborná – štiepateľnosť na jemné lístočky (sľuda) 2. veľmi dobrá – štiepateľnosť podľa vzájomne sa pretínajúcich plôch (kalcit - klenec, kamenná soľ - kocka) 3. dobrá – štiepateľnosť podľa rovných lesklých plôch (živec, amfibol) 4. nedokonalá – štiepateľnosť na úlomky s nerovnými plochami (síra) 5. veľmi nedokonalá – neštiepateľné minerály – kujné (zlato), prípadne tie, ktoré majú lastúrový lom bez orientácie (kremeň)

Magmatické horniny • vznik utuhnutím magmy, resp. lávy • pomalé tuhnutie = veľké kryštály • rýchle tuhnutie = menšie kryštály • podľa genézy a miesta utuhnutia - hlbinné (utuhnutie pod povrchom) – žula, gabro - žilné (utuhnuté pod povrchom v puklinách) – aplit, pegmatit - výlevné (utuhnutie na povrchu) – ryolit, andezit • podľa veku: - paleovulkanity (predterciérne) - neovulkanity (terciérne a mladšie)

podľa obsahu oxidu kremičitého (Si. O 2) - kyslé (žula, ryolit) – vysoký obsah Si. O 2 - neutrálne (diorit, andezit) - bázické (gabro, bazalt) - ultrabázické (peridotit) – veľmi nízky obsah Si. O 2 - alkalické MH– s vysokým obsahom alkalických kovov (Na, K) – bazanit, syenit - alkalicko-vápenaté MH – s vysokým obsahom alkalických zemín, andezit, ryolit delenie podľa mineralogického zloženia: • MH s kremeňom • MH bez kremeňa a foidov • MH s foidmi

HORNINY S KREMEŇOM • Granit – granitoidy • Granitoidy sú horniny kryštalického jadra jadrových pohorí a sú často degradované: • Limonitizáciou – hrdzavohnedé fľaky na puklinách – rozpad na elúvium • Chloritizáciou – viazaná na zlomové línie, zelená farba • Kaolinitizáciou – chem. premena živcov žúl na kaolinit v podmienkach vlhkej teplej klímy • Granodiorit, kremenný diorit • Aplit a pegmatit • Ryolit, dacit a paleoryolit • Vulkanické sklá – s malým obsahom vody 0, 5% a s pomerne vysokým obsahom vody do 10% • • Obsidián pemza Smolok perlit

Hlbinné magmatické horniny Žula (granit) • kyslá hlbinná hornina • minerálne zloženie: živce, sľudy, amfiboly, pyroxény, kremeň • jemnozrnná až hrubozrnná hornina • farba: sivá, odtieň do zelena, červena • variety: porfyrická, písmenková , škandinávska, liberecká SR: jadrá jadrových pohorí – MK, VF, Tatry, . . .

Granodiorit • hlbinná hornina podobná granitu • zložená z kremeňa, živcov (draselné aj kyslé plagioklasy) a sľúd • môže obsahovať amfibol, biotit, pyroxén • farba: podobná ako žula Kremenný Diorit • hlbinná hornina • zložená z neutrálnych plagioklasov a amfibolu • sporadicky prítomný pyroxén a biotit • rôzne zrnitý – rovnomerne zrnitý, porfyrický s výrastlicami živca alebo amfibolu • farba: sivá až tmavosivá

Žilné magmatické horniny - Vznik z kyslej zvyškovej magmy Pegmatit – veľkosť zŕn nad 2 mm • kyslá hrubozrnná hornina • minerálne zloženie ako granit • vznik v žilných telesách – zonálnosť žíl • v strede kremeň potom živec a rôzne kombinácie vejárovitého muskovitu (Kamzík, Koliba) • kryštály môžu dosahovať niekoľko metrov Aplit – veľkosť zŕn do 2 mm -hlavné minerály: kremeň a živec -aplitové žily – viazané na žulové masívy -Malé Karpaty –JZ časť a v záreze diaľnice Brno-Praha v okolí Veľkého Medziříčí

Výlevné magmatické horniny Ryolit • kyslá výlevná hornina • zloženie podobné žule kremeň, biotit a K živec (sanidín) • pórovitý alebo kompaktný • farba: ružovkastá, svetlosivá farba • hlavne v sopečných pohoriach SR – Štiavnické a Kremnické vrchy • Szabova skala (hliník nd Hronom) • Kamenné more (Vyhne) • Stará Kremnička a Bartošova Lehôtka – Jastrabská skala • Tvrdé a odolné horniny – výrazné skalné formy georeliéfu

HORNINY BEZ KREMEŇA A FOIDOV • skupina syenitu • Syenit (v ZK nenachádza, Jihlava ČR) • Trachyt (Brehy, pri Novej Bani) • skupina dioritu • Diorit (MK – Hlboká cesta, Nízke Tatry – klinisko, Hodruša • Andezit • skupina gabra • Gabro • Bazalt, melafýr, diabáz

VÝLEVNÉ MAGMATICKÉ HORNINY Andezit • najrozšírenejšia neovulkanická hornina v Západných Karpatoch • zloženie podobné dioritu • porfyrická štruktúra (základná hmota celistvá alebo jemnozrnná) • všesmerná textúra • farba: svetlo až tmavosivá, zelenkastá až čierna • často postihnutý hydrotermálnou premenou (vznik sekundárnych minerálov – epidot, chlority a i. ) - propylit Zvyšky vypreparovaných lávových prúdov: Vtáčnik, Pohronský Inovec, Slanské vrchy, Krupinská planina, Sitno, Klenovský a Ľubietovský Vepor (Poľana)

Bazalt • bázická výlevná jemnozrnná hornina • skladá sa z bazických plagioklasov a tmavých minerálov • prímesi: apatit, magnetit a olivín • jedna z najčastejšie sa vyskytujúcich hornín • farba: šedočierna až čierna • variety: porfyrický, mandľovcovitý, pórovitý Melafýr • zložením podobný gabru • zložený z plagioklasov a tm. minerálov • v malom množstve prítomný magnetit, olivín • farba: tmavosivá, hnedosivá, červenohnedá alebo zelenkastá • jemnozrnný až celistvý • textúra: mandľovitá – výplň kremeň, chalcedón, opál, kalcit, achát, olivín • Lošonec, Sološnica(MK), Malužiná a Čierny Váh (NT), Kozie chrbty – Kvetnica • Báza Chočského príkrovu

HORNINY BEZ SVETLÝCH MINERÁLOV • Amfibolovec • Pyroxénovec • Olivínovec – peridotit • SR – len druhotne zmenené peridotity – súčasť ultrabázických telies meliatika – Volovské vrchy • podpovrchové – pikrity – Moravsko-Sliezske Beskydy (ČR)

HORNINY S FOIDMI • menej časté • hlbinné horniny s alkalickými živcami a foidmi (nefelín) • najčastejšie nefelinický sienit • znelec (fonolit) – výlevná hornina, České Stredohorie • Pri údere vydáva zvonivý zvuk

PYROKLASTICKÉ HORNINY • Produkty explozívnej vulkanickej činnosti • Sopečné bloky a balvany • • • vulkanoklastiká, pyroklastiká (pr. tuf), sopečné bloky, balvany (veľkosť nad 250 mm) Sopečné bomby (63 -250 mm) –Putikov vršok (N. Baňa) vulkanické trosky, lapily (2 -63 mm) – nepravidelné kusy lávy sopečný piesok (0, 063 -2 mm) prach a popol (menej ako 0, 063 mm) - skôr pri recentných sopkách Etna, Vesuv, . . . • Epiklastiká • typ vulkanoklastík • vznik uložením a spevnením úlomkov zvetraných a eróznych sopeč. hornín, kt. boli transportované gravitáciou, vetrom, vodou, alebo ľadovcom (napr. súčasť bahenných prúdov-laharov) • laharový prúd pri Hronskej Breznici, lahar pri Zolnej (Zvolen)

TUFY, TUFITY • delenie podľa veľkosti: • blokové a balvanové aglomerátové tufy • lapillové tufy • pieskové tufy • popolové tufy • delenie podľa miesta usádzania: • Terestrické • Subakvatické • SR: hlavne andezitové tufy, ryolitové tufy (okolie Žiar nd Hronom) • Tufity – preplavením a uložením pyroklastického materiálu vo vodnom prostredí, kde dochádzalo k premiešavaniu s úlomkovitými sedimentmi – Žirska, Pliešovská, Zvolenská kotliny • Ignimbrit – vznik spečením vulkanoklastického mat. pri dopade na zem (Obyce v Pohronskom Inovci)

HORNINOTVORNÉ MINERÁLY MAGMATICKÝCH HORNÍN 1. Živce a) K živce b) Na-Ca živce – plagioklasy 2. Foidy 3. Kremeň 4. Sľudy – tmavá biotit a svetlá muskovit 5. Pyroxény 6. Amfiboly 7. Olivín

Sedimentárne horniny • druhotne vzniknuté horniny • vznik sedimentáciou produktov rozpadu starších (vyvretých, premenených, usadených) hornín • spúšťacie mechanizmy - erózia - denudácia Erózia • odstraňovanie častí zemského povrchu exogénnymi činiteľmi a následne vyvolanými procesmi • proces vzniku sedimentárnych hornín zvetrávanie (rozrušovanie hornín) transport (premiestňovanie a triedenie úlomkov hornín) sedimentácia (usadzovanie alebo vyzrážanie) diagenéza (spevňovanie sedimentov za normálnej teploty a tlaku)

diagenéza sedimentácia transport zvetrávanie

Zvetrávanie hornín • fyzikálne • Teplotné zmeny • Kryštalizácia solí z roztokov • Mráz • chemické • hydratácia • hydrolýza – napr. kaolinizácia • oxidácia • karbonatizácia • biologické Pozrieť si čo predstavujú jednotlivé procesy v skriptách Geológia pre geografov (Bizubová, 2013)! Transport, sedimentácia, diagenéza • transport končí sedimentáciou: 1. mechanická 2. chemická 3. biologická Diagenéza • kompakcia, strata vlhkosti, stmelenie častíc, rekryštalizácia

Horninotvorné minerály • Kremičitany (silikáty) - ílové minerály: - kaolinit - halloysit - Illit • Oxidy - kremeň - opál - hematit - limonit • Uhličitany (karbonáty) - kalcit - aragonit - dolomit - siderit • Sírany (sulfány) a chloridy - sadrovec - anhydrit - halit (kamenná soľ) - sylvín - karnalit • Fosforečnany (fosfáty) – odrody apatitu • Sulfidy (sírniky) • Horninotvorné látky organického pôvodu – uhoľná substancia • Horninotvorné organizmy – vápnité a kremité schránky

Rozdelenie sedimentov Klastické horniny a) Psefity (úlomky väčšie ako 2 mm) - nespevnené (kamenité sutiny, štrky) -ostrohranné úlomky - spevnené (brekcie, zlepence) -opracované úlomky b) Psamity (úlomky 0, 5 mm až 2 mm) - nespevnené (piesok) - spevnené (pieskovec, kremenec, arkóza) c) Aleurity (úlomky 0, 005 mm až 0, 5 mm) - nespevnené (prach, spraš) - spevnené (prachovec, prachovitá bridlica) d) Pelity (úlomky menšie ako 0, 005 mm) - nespevnené (íl) - spevnené (ílovec, ílovitá bridlica)

Kamenité sutiny • vznik mrazovým zvetrávaním • tvorené úlomkami hornín(hranáčmi) • deluviálne pokrovy svahov, pohorí, kotlín a nížin Brekcie • v mezozoických sledoch jadrových pohorí • vznik stmelením sutiny, ostrohranného štrku • suchozemnské, jazerné, morské Štrky • stupeň zaokrúhlenia - dĺžka transportu • kvartérne – korytová fácia, riečne terasy, naplávové kužely, neogénna horninová výplň nížin (morský pôvod) Zlepence • stmelením štrkových okrúhliakov, genéza rôzna (riečna, glaciálna činnosť + morské prostredie) • monomiktné – z jedného typu horniny, pr. Súľovské skaly • oligomiktné – z 2 -3 typov hornín • polymiktné – z viaerých typov hornín a úlomkov minerálov+rôzny tmel • SR – častá hornina v kriede – paleogén flyšu, v mezozoických sledoch, v perme – Jahňací štít v Tatrách

Piesky 2 – 0, 05 mm obsah: chemicky odolné minerály: kremeň, muskovit, zrnká živcov • eluviálne – plošiny Malých Karpát • fluviálne – riečne nivy, terasy, náplavové kužele • eolické – viate piesky vyviate z riečnych terás (Borská nížina) • limnické – neogénna výplň niektorých kotlín, nížin • glaciálne – morénové a glacigfluviálne akumulácie • priepustné • zásobárne vody • ak sú prekryté nepriepustnou vrstvou (íl), môžu akumulovať ložiská ropy a z. plynu Pieskovce, kremence, arkózy a droby • spevnené psamity • pieskovce – hlavná zložka kremeň, rôzny tmel, flyšové pásmo a centrálnokarpatský paleogén, mladšie • Kremenec – kremité pieskovce s kremitým tmelom, v obale jadrových pohorí a príkrovoch, Veporské pásmo, tvrdé horniny, viažu sa na skalné stupne a kvetové vyvýšeniny

Arkóza • vznik z rozvetralých žúl, obsah: kremeň, živce, sľudy • permské vrstevné súbory v okolí Starých Hôr Droby Obsah: zrná kremeňa a živcov • Menej častá hornina: s peiskovcami vo flyši, v ČR v barrandiéne Prach, Spraš • Spevnením prachu – prachovce, prachovité bridlice • na Podunajskej pahorkatine • Spraš obsahuje 15 -20% kalcitu, vznik konkrécii Ca. CO 3 – sprašové bábiky Íl – ílovité minerály, delenie: kaolinitové, montmorilonitové, illitové, zmiešané, vzniká chemickým zvetrávaním • neogénne výplne nížin a kotlín, okolie Levíc, Fintíc, Kuzmíc Ílovce – pri ohmate jemné čiastočky ílovcov Ílovité bridlice – vyšší stupeň spevnenia, odolné, vodou nepriepustné, viaže sa vo flyši na erózne kotlinky, brázdy, doliny - Pestré íl. bridlice – v triase jadrových pohorí, veporského i gemerského pásma, napr. werfénske bridlice – kopské sedlo (oddeľuje Vysoké Tatry od Belianskych • Spolu s pieskovcami tieto horniny budujú flyš Západných Karpát

Slienité horniny § prechodné medzi ílovitými a karbonatickými horninami Slieň, slieňovec, slienité bridlice § prímes 25 -75% Ca. CO 3, prímesy sľudy, kremeňa, pyritu § rôznym stupeň spevnenia = slieň, slieňovec, slienitá bridlica § časté v neogénnej výplni kotlín a nížin + v bradlovom obale § slienité bridlice + slienité vápence = v spodnej kriede krížňanského príkrovu § znížená priespustnosť a rozpustnosť § urýchľujú svahovú modeláciu – hôľny reliéf § chrbát J časti Veľkej Fatry, časť Krivánskej Malej Fatry 0 50 10 vápnitý ílovec ílovitý vápenec slieňovec 10 50 0 % kalcitu 100 % ílu ílovec 90 vápenec 100 prechodné typy vápenec-ílovec 90

Neklastické horniny a) Karbonáty Vápenec • najvýznamnejšie karbonátové usadeniny chemického / biochemického pôvodu • hlavné zložky: kalcit, dolomit • výrazná reakcia s HCl – šumí (uniká oxid uhličitý) • farba: podľa prímesí – biela, svetlosivá, tmavosivá, žltá, hnedá, červená, zelená, čierna • biely vryp • prítomnosť kalcitových žiliek (biela farba) • často vrstevnaté (až niekoľko metrov hrubé vrstvy) • častý výskyt skamenelín • tvoria obalové série a príkrovové jednotky jadrových pohorí Západných Karpát • náchylné na krasovatenie (podľa pomeru dolomit / vápenec) • prevládajúce v triase, jure a spodnej kriede • časté v Gemerskom a Veporskom pásme

Dolomit • prevládajúci minerál: dolomit • vznik: sekundárne z vápencov (zatlačovaním vápnika horčíkom v morskom prostredí); priame chemické vyzrážanie z vodného prostredia • menej výrazná reakcia na HCl ako vápenec • farba: biela, svetlosivá • pomerne krehká, drobivá • po rozbití zachováva ostré okraje • výskyt ako kompaktná hornina, dolomitický piesok, múčka • zriedkavá prítomnosť kalcitových žiliek • triasového veku: Chočský príkrov (príkrovové trosky Veľký a Malý Rozsutec v M. Fatre, Šíp a Čierny Kameň vo Veľkej Fatre 0 50 vápnitý dolomitický vápenec 10 10 50 0 % kalcitu dolomit 90 vápenec 100 prechodné typy vápenec-dolomit 90 100 % dolomitu

• triasového veku: Chočský príkrov (príkrovové trosky Veľký a • Malý Rozsutec v M. Fatre, Šíp a Čierny Kameň vo Veľkej Fatre, Veľký Choč v Chočských vrchoch, Poludnica v Nízkych Tatrách • monoklinálne hrebene Vysokej, Vápennej, Zárub v Malých Karpatoch Travertín • chemické sedimenty • vznik: vyzrážanie z Ca. CO 3 zo studených a teplých minerálnych prameňov za súčinnosti niektorých rias a rastlín • textúra: vrstevnatá a pórovitá • štruktúra: celistvá • farba: krémová, žltohnedá • charakteristická páskovaním • časté odtlačky rastlín a živočíchov • výskyt na tektonických líniách

Travertín Výskyt: • spišský Travertín: Dreveník, Sivá Brada, Gánovce v Hornádskej a Popradskej kotline • liptovský travertín: Bešeňová, Lúčky, Liptovské Siače • zlatý ónyx: Levice • žriedlovec: Karlove Vary • traverínové kopy: Vyšné Ružbachy, Rojkov • vek: pliocén až recent • Miocén – (panón) – Dubná skala (Strečniansky prielom Váhu)

b) Silicity (kremité horniny) • hlavná zložka 90 – 95 % Si. O 2 (opál, chalcedón, kremeň) • prímesi: íl, karbonáty Gejzirit • vznik: chemické vyzrážanie Si. O 2 okolo sústredených výverov horúcich prameňov súvisiaca s post vulkanickou činnosťou • zloženie: hlavne opál , výskyt: Yellowstone, • N. Zéland, Island Limnokvarcit • opálové alebo slabo rekryštalizované vrstevnaté kremité horniny obsahujúce aj rastlinné zvyšky • vznik: vyzrážanie Si. O 2 z horúcich prameňov sprevádzajúcich vulkanickú činnosť rozkladaním tufového materiálu aj za spolupôsobenia organizmov • tvrdá, celistvá hornina • lom: lastúrový • farba: biela, modrastá, hnedá, fialová, čierna • výskyt: Stará Kremnička, Lutila, Žiarska kotlina

Rádiolarit • pevná kremitá hornina, vznik zo schránok mrežovcov (podieľajú sa na vzniku hlbokomorského bahna) • opálové schránky sa menia rekryštalizáciou na chalcedón až kremeň • častá pigmentácia • tvrdé, odolné horniny • výskyt: v jure obalových jednotiek a krížňanského príkrovu (Dogerské skaly pri Ružomberku, Drienková hora pri Drnave - SK) Diatomit • spevnená kremitá hornina zo schránok jednobunkových rias a rozsievok • výskyt: Štiavnické vrchy (Močiar) Spongolit • z ihlíc kremitých hubiek • Obsah: chalcedón, kremeň • Vek: krieda Rohovce • kremité horniny chemogénneho a organogénneho pôvodu • rohovcové šošovky v tektonicky stlačených slienitých vápencoch na Slovinci (DNV) Ďaľšie kremité horniny: jaspis, buližník, lydit, pazúrik

c) Ality • horniny z hydratovaných oxidov hliníka Laterit • vznik: lateritickým zvetrávaním „in situ“ v podmienkach tropickej klímy • hlavné znaky: hromadenie oxidov hliníka a železa; strata vápnika, horčíka, sodíka, draslíka a oxidov kremíka • farba: prevažne červená Bauxit • hlavná zložka – voľne hydratované oxidy Al • farba: biela až červenohnedá • druhy: pravé a lateritové bauxity • pravé – premiestnené ality a usadené v depresiách • lateritové – závislé od podložia – sú kôrou zvetrávania tejto materskej horniny • výskyt: Mojtín (Strážovské vrchy) – vrchnokriedový vek

d) Evapority • horniny chemického pôvodu • vznik: odparovaním a vylučovaním minerálnych látok z vodných roztokov v lagúnach a zálivoch v aridnej klíme • obsah: haloidy a sulfátové minerály Kamenná soľ (halit) • farba: bezfarebná, sivá, červená, slabo modrá • mäkká a slaná • solivar pri Prešove – neogénny vek Sadrovec • jemnozrnná hornina • farba: belavá, sivá, červenkastá • celistvá biela odroda – alabaster • výskyt: Záblatie (TN), okolie SNV a Prešova

Metamorfované horniny Metamorfóza • pretváranie hornín vplyvom vnútorných činiteľov a nimi vyvolaných procesov, spôsobujúcich zmeny fyzikálno-chemických podmienok v zemskej kôre • horniny, premena štruktúry a textúry, minerálov vplyvom tlaku, zvýšenej teploty alebo (aj) vplyvom chemických roztokov a plynov • rekryštalizácia primárnych minerálov horniny • premena všetkých druhov hornín (magmatické, sedimentárne, skôr premenené) Horninotvorné minerály (niektoré typické) • sericit • chlorit • mastenec • serpentín • tremolit • aktinolit • granát

Rozdelenie metamorfovaných hornín Kontaktne premenené horniny Škvrnité a plodové bridlice • výrazná bridličnatosť • farba: sivá až sivozelená • majú zhluky cordieritu Kontaktné rohovce • farba: tmavosivá • štruktúra: dláždicová (viditeľná pod mikroskopom) • napr. Erlány – kontakt magmatitov so slienitými horninami v okolí Dolinkovského vrchu (MK) Mramory • vznik: premena karbonátických hornín, podobný charakter ako regionálne premenené

Tlakovo premenené horniny Mylonity • skupina metamorfovaných hornín vzniknutých mylonitizáciou • mylonitizácia = pôsobenie tlakových síl v jednom smere • deformácia spojená s pohybom po zlomových plochách • vzniká z granitoidných hornín • výskyt: v nadväznosti na tektonické línie, vzniknuté pri alpínskom vrásnení (Mlynská dolina oproti ZOO, zárezy pri ceste BA-Devín, Mengusovská dolina (Tatry) • v reliéfe – depresné formy (sedlá, doliny, úvaliny) • typy: • Kakirity • Kataklazity • Bridličnaté mylonity • ultramylonity

Regionálne premenené horniny A Parabridlice Fylity • vznik z ílovcov a ílovitých bridlíc • textúra bridličnatá • intenzívne prevrásnené • lesk: hodvábny (na plochách bridličnatosti) od drobnošupinkatého muskovitu (sericit) • minerály: sericit, kremeň, chlorit, biotit • farba: striebrosivá, tmavosivá, zelenosivá, červenosivá • výskyt: kryštalické jadrových pohorí, Slovenské rudohorie Svory • vznik z ílovcov a ílovitých bridlíc • textúra: bridličnatá • minerály: výrazné šupiny muskovitu, kremeň • farba: striebrosivá, hnedosivá • výskyt: kryštalické jadrových pohorí, Veporské pásmo

Mramor (kryštalický vápenec) • vznik: premenou vápencov a dolomitov • textúra: všesmerne zrnitá s pestrofarebnými pruhmi • minerály: dolomit, kalcit (viditeľné zrná) • farba: biela, sivá, ružovkastá, zelená, hnedá. . . • výskyt: Slovenské rudohorie (Košická Belá, Železník, Tuhár)

B Ortobridlice Ortoruly vznik: z kyslých až neutrálnych hornín granitového až kremennodioritového zloženia • textúra: bridličnatá, okatá, páskovaná, masívna • zrnitosť: od drobnozrnnej po hrubozrnnú • minerály: draselné živce, plagioklasy, biotit, muskovit • farba: sivá, žltkastá až červenkastá • výskyt: kryštalické jadrových pohorí, Veporské pásmo Granulity • vznik: z kyslých vyvretých hornín • textúra: bridličnatá, lineárne paralelná textúra • zrnitosť: jemnozrnná • minerály: draselné živce, plagioklasy, biotit, muskovit • farba: svetlá (živce a kremene) • červené, hnedé, čierne zrniečka granátu vo svetloružovej alebo svetlozelenej hmote • výskyt: Morava, Český masív

Amfibolity • vznik: premenou gabra a bazaltu • pevná, odolná hornina s lineárne usporiadanými ihličkami amfibolu • minerály: amfibol, plagioklas, granát • farba: sivočierna až čiernozelená • výskyt: kryštalikum jadrových pohorí – viažu sa na tvrdošové vyvýšeniny: Čertov kopec, Čmele (MK), Severovýchodne od Hronca smerom na Mýto pod Ďumbierom Migmatity • zmiešané horniny zložené z dvoch zložiek: - svetlá (granitová) - tmavá (rulová) • textúra: zastretá alebo deformovaná z časti plošne paralelná (plochy bridličnatosti môžu byť pokryté šupinami sľúd) • zrnitosť: stredno až hrubozrnná • farba: svetlo a tmavo škvrnité (striedanie svetlých a tmavých prúžkov) • výskyt: Malé Karpaty (Sv. Jur), Považský Inovec, Malá Fatra, Nízke Tatry, Veporské vrchy. . .

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ SPRACOVANÉ PODĽA SKRÍPT GEOLÓGIA PRE GEOGRAFOV (BIZUBOVÁ, 1996, 1998, 2002, 2008, 2013)