Histria da Zeme Histria Da Zeme sa zaala

História dňa Zeme • História Dňa Zeme sa začala písať v roku 1970 v USA, kedy senátor Gaylord Nelson poveril študenta Harvardovej univerzity Denisa Hayesa organizáciou série environmentálnych protestov a výukových programov s cieľom podporiť environmentálne hnutie v celom USA. Prvý Deň Zeme bol úspešný a v Spojených Štátoch viedol okrem iného aj k založeniu Americkej agentúry pre ochranu životného prostredia a k prijatiu Zákona o čistote ovzdušia, Zákona o čistote vody a Zákona o ohrozených druhoch. • Počas nasledujúcich rokov sa iniciatíva Dňa Zeme postupne šírila aj do zahraničia. V roku 1990 bol Denis Hayes znovu požiadaný o zorganizovanie environmentálnej kampane, tento krát na globálnej úrovni. Na celom svete sa podarilo zmobilizovať asi 200 miliónov ľudí v 141 krajinách. Akcia viedla k naštartovaniu iniciatív zameraných na recykláciu a pomohla tiež pripraviť svetovú verejnú mienku na Summit Zeme v Rio de Janeiro, ktorý bol organizovaný o dva roky neskôr pod hlavičkou Organizácie spojených národov.

• Miléniový Deň Zeme v roku 2000 bol tematicky zameraný na globálne otepľovanie a čisté energie. Svoje podujatia počas neho organizovalo asi 5000 environmentálnych skupín z rekordných 184 krajín sveta. • Dnes oslavuje Deň Zeme viac ako miliarda ľudí v 175 krajinách sveta. Deň Zeme sa tak stal najväčším sekulárnym sviatkom, ktorý slávia ľudia spoločne na celej planéte bez ohľadu na pôvod, vieru alebo národnosť. • 22. apríl teda môžeme považovať za výročie vzniku moderného environmentálneho hnutia.

Čo znečisťuje našu Zem • Prírastok podielu kysličníka uhličitého v atmosfére, ktorý je dôsledkom spaľovania uhlíkatých palív, by mohol spôsobiť nebezpečné otepľovanie našej planéty. Kyslé dažde obsahujú jedovaté splodiny z tovární a áut. Môžu rýchlo poškodiť rastlinstvo. Jedným z opatrení je používanie bezolovnatého benzínu, alebo nahradenie benzínovej nádrže za nádrž na propán-bután. Halogénne uhľovodíky (freóny), aké sa donedávna používali pri výrobe sprejov či chladničiek, poškodzujú ozónovú vrstvu atmosféry. Riešením je náhrada inými zlúčeninami.

• Oceány, moria a rieky sú znečisťovanie priemyselnými odpadmi, ktoré ohrozujú ryby a znehodnocujú pitnú vodu. K zvyšovaní kysličníka uhličitého popri spaľovaní fosílnych palív prispieva, aj vyrubovanie lesov, lebo lesy absorbujú kysličník uhličitý. Výsledkom činností ľudí je aj ohrozenie mnohých druhov rastlín a živočíchov, ku ktorým sa správame egoisticky a hrozí im vyhynutie. Vlády a svetové organizácie bojujú proti tomuto nebezpečenstvu, ale je nevyhnutné , aby aj každý jeden z nás pomáhal zachrániť našu flóru a faunu. Každý rok sa územie dažďových pralesov zmenšuje o plochu veľkú ako Švajčiarsko. Stromy sa rúbu nielen na drevo, ale aj v záujme ťažby nerastných surovín alebo poľnohospodárstva. Rast veľkých miest a rozvoj priemyslu prispievajú k vyčerpávaniu svetových zdrojov uhlia, ropy a zemného plynu.

Čo považujeme za znečistenie ovzdušia? • • • Ovzdušie teda atmosféra je plynný obal Zeme s hrúbkou asi 480 km. Zo zmesi plynov ktoré ho tvoria má najväčšie zastúpenie dusík 78%, ďalej kyslík 21% a 1% tvoria ostatné plyny napr. argón, hélium, neón a ďalšie. Význam atmosféry je nesporný pre všetky formy života na Zemi. Potrebujú ho na dýchanie tak organizmy žijúce v ovzduší a na zemskom povrchu ako aj organizmy žijúce pod zemským povrchom. Funkcia atmosféry však nespočíva len v poskytovaní kyslíka potrebného na dýchanie organizmov, ale je aj ochranná v podobe vrstvy ozónovehó obalu ktorá chráni planétu pred dopadom nebezpečných slnečných ultrafialových lúčov. Okrem toho atmosféra zachytáva odparenú vodu na oceánmi a vzdušným prúdením je prenáša nad pevninu, čím zabezpečuje kolobeh vody nevyhnutný pre život na pevnine. V prípade človeka je vzduch a kyslík nie len otázkou samotného prežitia ale aj otázkou fungovania mnohých technologických postupov závislých na prístupe vzduchu. Človek je teda jediný tvor tejto planéty využívajúci vzduch aj na iné procesy ako je prežitie. Paradoxne práve tieto sú najväčším nebezpečenstvom pre kvalitu ovzdušia.

Príčiny znečistenia ovzdušia • K znečisteniu atmosféry dochádza dvojakým spôsobom : • prírodné zdroje a procesy (vulkanická činnost, rozklad organických látok a i. ) • umelé zdroje, ľudská činnosť : – – – • výroba tepla a energie hutníctvo a metalurgia chemický priemysel doprava stavebná činnnosť

• • • Ovzdušie znečisťujú nasledovné anorganické látky : produkty oxidácie síry (oxid siričitý, sírový, kyselina sírová, sírany) do ovzdušia a sa dostávajú spaľovaním a spracúvaním uhlia a ropy produkty oxidácie dusíka (oxidy dusíka, kyselina dusitá a dusičnany) do ovzdušia sa dostávajú ako produkty biologických procesov, najmä z bakteriálnej činnosti, ale aj cestou spaľovacích procesov v priemysle i v doprave oxid uhoľnatý, vzniká pri spaľovacích procesoch kde je nedostatočný prívod kyslíka k horiacemu palivu. do ovzdušia sa dostáva výfukovými plynmi motorových vozidiel ale aj lietadiel ostatné škodliviny napr. : Zlúčeniny fluóru ktoré sa používajú v sklárstve, pri výrobe hliníka, fosforecných hnojív. Chlór ktorý vypúštajú závody vyrábajúce chlór, plasty, papier a chlórované uhlovodíky. Arzén a jeho zlúčeniny sa dostávajú do ovzdušia pri tepelnom spracovaní sulfidových rúd, pri spaľovaní uhlia, pri používaní pesticídov. Olovo do ovzdušia sa dostáva najmä spaľovaním pohonných látok v benzínových motoroch. Kadmium do ovzdušia sa dostáva z baní, metalurgie, pri úprave kovov a z chemického priemyslu. Nikel uniká pri spaľovaní fosílnych palív.

Dôsledky znečistenia ovzdušia Úbytok (stenšovanie) ozónovej vrstvy • • Atmosféra je rozdelená do piatich vrstiev : troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra a exosféra. Na vrchole stratosféry (asi 50 km) je koncentrovaný ozón vo vrstve, ktorej hovoríme ozónová vrstva. Teplota je tu vyššia než v troposfére (vrstva najbližšia zemskému povrchu), pretože ozón zachytáva veľké množstvo škodlivých ultrafialových slnečných lúčov. V ozónosfére prebieha neustály kolobeh vzniku a zániku ozónu. Za prítomnosti slnečného žiarenia tu dochádza k fotochemickým procesom, ktorých výsledkom je vyššia koncentrácia ozónu. Pre život na Zemi je najdôležitejší fakt, že sa pri týchto procesoch zachytáva väcšina ultrafialového žiarenia a viditeľné svetlo sa prepúšťa na zemský povrch. Ozón je zvláštna forma existencie kyslíka, trojatómový kyslík. “Bežný” kyslík, ktorý je nevyhnutný pre dýchanie, poznáme v dvojatómovej podobe. Ozón je plyn, vo vyššej koncentrácii jedovatý. V dolnej časti atmosféry, troposfére, kde sa pohybujeme aj my, je preto nežiadúci, ale v hornej časti stratosfére, je pre život nevyhnutný pretože nebezpečné UV žiarenie pohlcuje alebo odráža späť do vesmíru.

• Od roku 1970 pozorujeme stenšovanie ozónovej vrstvy v oblasti celej zemegule. Je to spôsobené civilizačnými vplyvmi. V súčasnosti poznáme viac ako 200 chemických reakcií procesu rozkladu ozónu. • Hlavnou príčinou úbytku sú zlúčeniny chlóru, brómu, a fluóru, ktoré v stratosfére rozkladajú ozón. Sem sa dostávajú predovšetkým v podobe freónov. To je obchodný názov zlúčenín používaných napr. na chladenie (chladničky, mrazničky, klimatizácia), ale aj ako hnací plyn sprejov. • Freóny boli vynájdené v roku 1930 v presvedčení o ich velkej užitočnosti a neškodnosti sa začali vyrábat a používat. Sú nehorľavé, nejedovaté, bez zápachu, nereagujú s inými látkami a sú lacné. • V súčasnosti je celosvetový pokles množstva ozónu asi 5%. Vedci ale predpovedajú, že stenšovanie bude pokračovat, pretože od zahájenia priemyselnej výroby až do súčasnosti sa vyrobilo a vypustilo do ovzdušia asi 20 miliónov ton takýchto látok. Odhaduje sa však, že do ozonosféry zatiaľ vystúpalo len 20% z tohoto množstva. Situácia teda ešte niekoľko desaťročí nebude lepšia.

• Hrúbka a stav ozónu nad jednotlivými miestami zavisí od ich zemepisnej šírky, výšky nad zemským povrchom a od ročného obdobia. Najväčší úbytok ozónu je nad južnými polárnymi oblasťami. Množstvo atmosferického ozónu sa udáva v Dobsonových jednotkách. • Od 80 -tych rokov 20 -teho storočia vedci pozorujú nad Antarktídou jav, ktorý nazývame ozónová diera. Je to viac ako 50%-ná dočasná strata ozónu v stratosfére. Vzniká v jarných mesiacoch (september až november) a každoročne sa zväčšuje. Vytvára sa vďaka súhre niekoľkých podmienok. Počas zimy sa v Antarktíde vplyvom neprítomnosti slnečného svitu extrémne ochladí. To vytvára obrovský rotujúci polárny vír, ktorý zabraňuje, aby sa dovnútra víru dostal vzduch bohatší na ozón. Teplota tu klesá až na -90 °C a vytvárajú sa mrznutím riedkej vodnej pary stratosferické mraky. Freóny prítomné v atmosfére vymrazujú chlórované látky na povrchu stratosferických mrakov. Po dopade prvých jarných lúčov slnka sa začína búrlivá reakcia rozkladu ozónu a trvá nerušene mnoho týždnov až kým sa nezačne vír v teplejších mesiacoch sám rozpadať. Ozónová vrstva je pre život na Zeme nevyhnutná. • V súčasnosti pozorujeme, že na zemský povrch dopadá viacej UVžiarenia. Rastliny, živočíchy ani ľudia nie sú prispôsobení prijímať veľké dávky tohto žiarenia.

• Žiarenie UV delíme do troch kategórií : • UV-A človek potrebuje v malom množstve na tvorbu vitamínu D a je pre ostatné organizmy vcelku neškodné • UV-B žiarenie spôsobuje poškodenie nukleových kyselín a bielkovín v bunkách, tiež aj poškodenie zraku, rakovinu kože a zníženú imunitu. UV-B žiarenie ničí aj planktón nevyhnutným pre život morskej fauny ale aj pre tvorbu kyslíka. Veľké dávky UV-B žiarenia by mohli spôsobiť nielen zníženie biodiverzity a ekologickej stability, ale aj vážne zmeny celej klímy. • UV-C žiarenie pôsobí rovnako žiarenie UV-B, ale to je naštastie zachytené od vlnových dlžok 240 nm už aj dvojatómovým kyslíkom. • Čo má teda za následok porušenie ozónovej vrstvy ? • poškodzovanie rastlinných i živočíšnych buniek • spôsobuje rakovinu kože

Kyslé dažde • Kyslý dážď vzniká ako dôsledok silného znečistenia ovzdušia. Nečistoty sa absorbujú vzdušnou vlhkosťou a prostredníctvom zrážok sa dostávajú spät na zem. Dažďová voda, aj ked nie je znečistená, je čiastočne kyslá. To znamená, že jej p. H faktor má hodnotu nižšiu ako 7. • Bežná dažďová voda má p. H faktor 5, O až 5, 6. Je mierne kyslá, pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhličitý, ktorý sa absorbuje vzdušnou vlhkosťou. Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s p. H faktorom od 2, O do 5, O. • Kyslé dažde sú spôsobené tepelnými elektrárňami, metalurgiou, chemickým priemyslom a dopravou. Oxidy síry a dusíka, ktoré vypúšťajú tieto zdroje sa zlučujú s vodnou parou v dôsledku čoho vzniká kyselina sírová a dusičná.

• Kyslé dažde sa často objavujú v značnej vzdialenosti od zdrojov znečistenia. Oxidy síry a dusíka vypúšťané cez vysoké komíny unáša vietor do ovzdušia, ktoré sa dostávajú na zem a do vodných zdrojov v podobe kyslých zrážok. • Kyslé dažde ohrozujú všetky formy života : • rastlinstvo, lesy citlivé sú najmä ihličnaté. Zdravé ihličnaté stromy strácajú svoje ihlicie po 6 - 8 rokoch, choré už po 2 - 3 rokoch. Na poškodenom ihličnatom strome zostáva len najmladšie ihličie. • baktérie, červy, hmyz a iné živočíchy spracúvajú v zdravej pôde rastlinné zvyšky. Takto sa pôda obohacuje o látky, ktoré sú životne dôležité pre rastlinstvo. Ak je však pôda kyslým dažďom prekyslená, živočíchy v nej nedokážu žiť. Odumreté rastlinné zvyšky zostávajú ležať na zemi a nevytvárajú sa žiadne živiny pre živočíchy. Potravinový reťazec sa pretrhne. • podzemné a povrchové vody zakyslená voda má nielen zhubný vplyv na vodné živočíchy, ale aj na vodné rastliny. V týchto podmienkach postupne vymiera fytoplanktón, znížením jeho množstva sa dostáva svetlo hlbšie do vody. Preto je aj voda postihnutých jazier až neprirodzene priehľadná - čistá.

• Dnes napríklad len vo Švédsku zo 100 000 jazier je 20 000 mŕtvych - bez života. • V Novom Škótsku oficiálne registrujú 9 kyslých riek, z ktorých úplne vymizli kedysi bežne rozšírené lososy. • V severozápadnej časti USA a Kanady asi 8 % všetkých jazier je kyslých. Najkyslejší dážď, ktorý bol vôbec zaznamenaný, mal p. H l, 5 (desaťkrát kyslejší než ocot) a spadol pri búrke roku l 980 vo Wheelingu v USA. • Nie všetky lokality reagujú na kyslý dážď rovnako. Mnoho závisí od chemického zloženia pôdy a vody. Niektoré miesta znesú veľké dávky kyslého dažďa bez výraznej zmeny celkového p. H prostredia, ide o lokality s alkalickou pôdou. • Kyslé dažde poškodzujú budovy, umelecké a kultúrne pamiatky. • Kyslé aerosoly škodlivo pôsobia aj na človeka. Dostávajú sa do dýchacích ciest, dráždia sliznice a tak uľahčujú vstup infekciám do pľúc.

Dôsledky opakovaných kyslých dažďov.

Čo majú teda za následok kyslé dažde? • zvýšenú chorobnosť ľudí (choroby dýchacích ciest) • znižovanie pôdnej úrodnosti • poškodenie lesného porastu (hrdzavenie ihličnanov) • vytváranie smogu nad väčšími mestami

Skleníkový efekt • Naša planéta je chránená tenkou pokrývkou rôznych plynov. Niektoré z nich, hlavne oxid uhličitý, vodná para, metán, oxid dusný, ozón a freóny označujú ľudia, ktorí sa zaoberajú problémami životného prostredia, ako skleníkové plyny. • Tieto plyny pohlcujú teplo zo zemského povrchu a zo Slnka a tým udržujú našu atmosféru v rozmedzí určitých teplôt, ktoré umožňujú, aby na Zemi existoval život. Naviac svojím pôsobením vlastne zaisťujú, že rovnováha medzi teplom, ktoré na Zem prichádza a teplom, ktoré sa vracia do vesmíru, sa stále obnovuje. • Oxid uhličitý nepatrí k toxickým a škodlivým plynom a jeho prítomnosť v atmosfére sa nepovažuje za jej znečistenie. Produkcia oxidu uhličitého v súčasnosti však nezodpovedá spotrebe zelených rastlín, pretože stromov neustále ubúda, čo má za následok narastanie oxidu uhličitého v ovzduší, čo sa odráža na celkovej tepelnej bilancii Zeme. Vrstva oxidu uhličitého v ovzduší zadržiava tepelné žiarenie vyžarované povrchom Zeme a dochádza ku vzniku skleníkového efektu.

• Ked je povrch zahriaty na určitú teplotu, vydáva sám dlhovlnné žiarenie, označované ako infračervené. Časť infračerveného žiarenia pohltia práve skleníkové plyny a časť žiarenia uniká atmosférou spät do vesmíru, odkiaľ vlastne predtým slnečné lúče prišli. • Takéto chemické diery, ktorými energia zo zemského povrchu uniká, nazývame radiačné okná. Do atmosféry však uniká stále viac oxidu uhličitého a ďalších plynov, ktoré dokážu zavrieť tieto radiačné okná, čím dôjde ku globálnemu otepleniu. • Klimatológovia predpokladajú, že ak nedôjde k výraznému zníženiu emisie skleníkovývh plynov, bude koncom 21. storočia na Zemi priemerná teplota vzduchu o 2 -5 °C vyššia, ako bol priemier v rokoch 1951 -1980.

• V dôsledku globálneho oteplenia stúpla hladina svetových oceánov o 10 až 15 cm, zatiaľ čo hladiny jazier a riek sa znižujú. Pevninské ľadovce a vrcholky horských štítov s večným ľadom sa začnú rýchlejšie topiť a v dôsledku toho môže morská hladina v nasledujúcich 100 rokoch stúpnut o 50 až 200 cm. • Je to dostatok na to, aby boli zaplavené niektoré oblasti pevniny. Napríklad pod vodou by zmizla veľká čast Holandska a zatopených by bolo takmer 15 % územia Bangladéžu, čím by o strechu nad hlavou by prišlo približne 200 miliónov obyvateľov jedného z najchudobnejších štátov sveta.

Čo má teda za následok skleníkový efekt ? • bráni tepelnej výmene medzi povrchom Zeme a kozmickým priestorom • zadržiava teplo atmosfére • zvýšenie globálnej teploty atmosféry • zmeny zrážkového režimu • roztápanie ľadovcov a zvýšenie hladiny svetového oceánu

Záchrana Zeme • Sila vetra môže poháňať vrtule veterných elektrární a vyrábať energiu. Stále sa uskutočňujú pokusy o najlepšie využitie energie oceánov a riek. Nové palivá možno vyrábať z rias, rastlín, liehu, dokonca aj z hnoja. Slnečné lúče môžu slúžiť v pozemných elektrárniach. Spájaním jadier možno získať obrovské množstvo energie bezpečnejšie a ekologickejšie ako v dnešných jadrových elektrárniach, tento postup sa nazýva jadrová fúzia. Vesmír by mohol poskytnúť užitočné nové zdroje. Napríklad by sa na mesiaci dali dobývať nerastné suroviny, alebo obrovské slnečné elektrárne by mohli z obežnej dráhy zásobovať Zem elektrickou energiou. Musíme teda využiť tento čas na to, aby sme sa všetci pričinili k zachráneniu našej krásnej planéty v záujme našej spoločnej budúcnosti.

• „. . . Zem slzami dažďov vzlyká, polia a lúky prelieva, tá bolesť kruto skrytá, na povrch sa pomaly prediera. Utíš sa v zábave človek, veď Zem sa hromom ozýva, pozri sa na nebo, hore, anjel Zeme ťa už volá. Zastav sa na chvíľu, počúvaj, polej kvet a zasaď strom, krásy našej Zeme počítaj a urob hneď prvý, správny krok. „ / D. Hevier /

• Naučili sme sa lietať v povetrí ako vtáci, potápať ako ryby. Zostáva len jediné. Naučiť sa žiť na Zemi ako ľudia. G. B. Shaw