Histolgia rastln SO zhradncka Pieany Rozdelenie pletv Niie

Histológia rastlín SOŠ záhradnícka Piešťany

Rozdelenie pletív • Nižšie mnohobunkové rastliny – telo tvorené z nediferen-covaných buniek, ktoré vykonávajú všetky životné funkcie = stielkaté rastliny • Vyššie rastliny – špecializované • Pravé pletivá – vznikajú delením buniek, ktoré zostávajú spojené. Priehradky medzi bunkami hrubnú. Výmenu látok zabezpečujú jemné kanáliky – plazmodezmy • Nepravé pletivá – vznikajú druhotným zoskupením pôvodne voľných buniek ( napr. u rias, húb)

Delenie pletív podľa tvaru buniek: • Poznáme 4 základné typy pletív: • 1. Parenchým • 2. Kolenchým • 3. Sklerenchým • 4. Prozenchým

1. Parenchým • Je tvorený tenkostennými bunkami s veľkými medzibunkovými (intercelulárnymi) priestormi, vo všetkých smeroch majú rovnaký tvar • Bunky majú po celý čas živý protoplast (protoplastom označujeme bunku bez bunkovej steny, čiže celý obsah bunky) • Majú veľkú centrálnu vakuolu. Cytoplazma je redukovaná na tenkú nástennú vrstvu. • Pletivo je s rozsiahlymi intercelulárami (napr. vo vodných rastlinách) slúži ako zásobáreň vzduchu = aerenchým • Sú veľmi rozšírené - tvoria stržeň, kôru stoniek a koreňov, podstatnú časť zásobných orgánov, sú prítomné v cievnych zväzkoch.

2. Kolenchým • je tvorený bunkami s nepravidelne zhrubnutými bunkovými stenami a živým protoplastom. • Podľa typu zhrubnutia bunkovej steny rozoznávame viacero typov kolenchýmu (rohový, doskovitý atď. ) • Kolenchymatické pletivo plní mechanickú funkciu v mladších, vyvíjajúcich sa rastlinných orgánoch. • Je v stonkách, listoch, reprodukčných orgánoch, • kolienkach tráv, často je prítomný okolo cievnych zväzkov.

3. Sklerenchým • je tvorený bunkami v konečnom štádiu s odumretým protoplastom a so silne zhrubnutými bunkovými stenami. • Tvar buniek môžu byť rôzny. • Sú veľmi odolné voči mechanickému poškodeniu • Majú hlavne ochrannú funkciu a všeobecne sa vyskytujú v celom rastlinnom tele. Nachádzajú sa v tvrdých častiach plodov - v stene kôstky slivky, v škrupine orecha, v steblách tráv.

4. Prozenchým • tvoria predĺžené bunky v jednom smere so šikmými priečnymi priehradkami. • Sú bez intercelulár • Najčastejšie sa vyskytujú v cievnych zväzkoch. Starším bunkám hrubnú bunkové steny.

Delenie pletív podľa funkcie: • 1. Delivé pletivá – meristematické • 2. Trváce pletivá : - sústava krycích pletív - sústava vodivých pletív - sústava základných pletív

Delivé pletivá - meristémy • • • umožňujú rastlinného tela sú najčastejšie tvorené z parenchymatických buniek, ktoré sú tenkostenné, majú veľa cytoplazmy a pomerne veľké jadrá. Bunky tohto pletiva sa delia, čím sa neustále obnovujú a diferenciáciou delením vzniknutých buniek sa tvoria trváce pletivá. Pôvodný meristém - protomeristém nachádza sa v rastovom vrchole stonky, koreňa a v rastových zónach listu Prvotný meristém - primárny vzniká z pôvodného, ktorého dcérske bunky postupne strácajú schopnosť deliť sa a diferencujú sa do trvácich pletív. Podľa toho, ktorá časť trvácich pletív z neho vznikne, rozlišujeme niekoľko typov primárneho meristému: dermatogén - dáva vznik pokožke periblém - dáva vznik primárnej kôre plerom - dáva vznik základnému pletivu prokambium - dáva vznik prvotnému drevu a lyku Druhotný meristém - sekundárny - určité bunky trváceho pletiva sa začnú deliť a zmenia sa tak na delivé bunky. Vo vnútri rastlinného orgánu tak vznikne sekundárny meristém. Tak napríklad vzniká kambium, ktoré u drevín vytvára druhotné drevo a lyko alebo felogén – druhotná kôra, korkotvorné pletivo.

Druhotne hrubnúce rastliny: Kambium Lyko Borka Mladé drevo Jadrové drevo

Ešte vládzete ? Nespite !!!

Sústava krycích pletív • pokrýva povrch rastlinného tela a chráni tak rastlinu pred škodlivými vplyvmi prostredia. Umožňuje regulovaný výdaj vody a výmenu látok medzi rastlinou a prostredím. Táto sústava vzniká v prvotného meristému, dermatogénu. • Pokožka (epidermis) je tvorená jednou vrstvou plochých buniek, medzi ktorými nie sú medzibunkové priestory. Nadzemnéh orgány majú vonkajšiu časť bunkovej steny zhrubnutú a pokrytú vrstvičkou kutínu, kutikulou. Táto vrstva je takmer nepriepustná pre vodu a plyny, zabraňuje neregulovanému výdaju vody - obrázok • Pokožka koreňa (rhizodermis) kutikulu nemá, bránilo by príjmu vodných roztokov koreňom. • Rastliny žijúce ponorené do vody majú epidermis bez kutikuly. Hrúbka kutikuly závisí od stanovišťa, v ktorom rastlina žije, rastliny suchých stanovíšť majú kutikulu hrubšiu

Krycia vrstva - kutikula Prieduch Kutikula

Prierez koreňa:

Prieduchy - STOMATA • • • sú dvojice buniek obličkovitého tvaru, medzi ktorými je prieduchová štrbina, majú zhrubnutú bunkovú stenu. Na rozdiel od buniek pokožky obsahujú chloroplasty. Transpirácia - Cez prieduchovú štrbinu rastlina odovzdáva do prostredia prebytočnú vodu vo forme vodnej pary, a taktiež uskutočňuje výmenu plynov (O 2, CO 2). Výdaj vody sa deje regulovane. Prieduchové bunky obsahujú plastidy, a preto v nich prebieha fotosyntetická tvorba cukrov, čím stúpa ich osmotická hodnota, a preto osmoticky prijímajú vodu. Tým v nich stúpa vnútorné napätie, turgor a štrbina je otvorená. Polykondenzáciou glukózy vzniká škrob, ktorý je málo rozpustný, čím sa zmenia osmotické pomery v bunke a tá stráca vodu. Poklesnutím turgoru v bunke sa mení ich tvar a štrbina sa uzatvorí a tak sa znemožní ďalšie odparovanie vody cez prieduchy. Najviac prieduchov je v pokožke listov. U suchozemských dvojklíčnolistových rastlín sú prieduchy v spodnej pokožke listu, u jednoklíčnolistových rastlín väčšinou po oboch stranách listu. Rastliny, ktorým listy plávajú na vode majú prieduchy vo vrchnej pokožke. V pokožke listov sa nachádzajú zariadenia podobné prieduchom, ale bez schopnosti zatvárať sa - hydatódy. Rastlina cez ne v určitých podmienkach (vysoká vlhkosť vzduchu, nižšia teplota) vytláča vodu vo forme kvapiek, čomu hovoríme gutácia.

Prierez listu

Trichómy • Súčasťou pokožky rastlín sú aj rôzne výrastky, chlpy a emergencie. • Chlpy (trichómy) vyrastajú z jednej pokožkovej bunky a podľa funkcie ich rozoznávame niekoľko typov: • krycie - s ochrannou funkciou • žľaznaté - ktoré vylučujú vodné roztoky sacharidov, silice a iné látky • pŕhlivé - majú bunkovú stenu inkrustovanú Si. O 2 a preto sa ľahko lámu - obsahujú histamín a acetylcholín, látky, ktoré spôsobujú pálenie kože • absorpčné - tieto vyrastajú z pokožky koreňa a vytvárajú koreňové vlásky - sú uspôsobené na príjem vodných roztokov • Emergencie sú viacbunkové výrastky vzniknuté nielen z pokožky alebo aj z podpokožkových buniek (napr. ostne ruží). Väčšinou sa v nich nachádzajú aj cievne zväzky (v trichómoch nikdy nie sú cievne zväzky).

Trichómy Stavba: Krycie trichómy Tŕne kaktusov

Sústava vodivých pletív • • vytvárajú len vyššie rastliny. U stielkatých rastlín sa pohyb roztokov medzi bunkami uskutočňuje difúziou cez plazmodezmy. Vyššie rastliny rozvádzajú roztoky dvoma smermi. Transpiračný prúd vedie z koreňa smerom do listov vodu s rozpustenými anorganickými látkami. Asimilačný prúd smeruje z listov, kde vznikajú organické látky (asimiláty) do miesta spotreby alebo do zásobných orgánov. Pletivá, ktorými prechádza transpiračný a asimilačný prúd, sa navzájom odlišujú. Drevná časť vodivých pletív (lat. xylém, gr. hadróm). Prechádza ňou transpiračný prúd. Tvoria ju cievy. Cievy tvoria nad sebou uložené mŕtve bunky so zhrubnutými a zdrevnatenými stenami. Vyskytujú sa v dvoch typoch: cievice (priehradky medzi bunkami stojacimi nad sebou nie sú prederavené) a vlastné cievy - trachey (priečne priehradky medzi bunkami zanikajú a zaniká aj cytoplazma buniek, tým vzniká dutá rúrka). Cievy okrem rozvádzania roztokov majú aj mechanickú funkciu, prispievajú k zvýšeniu pevnosti rastlinných tiel. Lyková časť vodivých pletív (lat. floém, gr. leptóm). Prechádza ňou asimilačný prúd. Tvoria ju nad sebou usporiadané, pretiahnuté živé bunky. Priečne priehradky medzi bunkami sú prederavené (perforované), a preto tieto bunky označujeme ako sitkovice. Sitkovice nedrevnatejú. Na konci vegetačného obdobia sa do otvorov ukladá kalóza a upchá ich. V budúcom vegetačnom období, na jar, sitkovica odumrie a je nahradená novou.

Borovica lesná - Pinus sylvestris Živicové kanáliky Pokožka Lyko Drevo

Cievne zväzky • • • Podľa vzájomnej polohy drevnej a lykovej časti rozoznávame cievne zväzky: kolaterálny - drevo je na vnútornej a lyko na vonkajšej strane najčastejší typ cievneho zväzku ( v stonkách a listoch ) bikolaterálny - jedna drevná a dve lykové časti ( v stonkách ľuľkov. ) koncentrický - drevná časť je obklopená lykovou (hadrocentrickýpaprade) alebo naopak (leptocentrický - jednoklíčnolistové) radiálny - má niekoľko drevných a lykových častí lúčovito usporiadaných (v koreňoch)

Cievne zväzky slnečnice ročnej – Helianthus annuus

Sústava základných pletív • Základné pletivo tvoria parenchymatické bunky, ktoré vypĺňajú priestory medzi krycími a vodivými pletivami. Jeho funkcie môžu byť rôzne: a. Asimilačné pletivo - obsahuje veľa chloroplastov, prebieha v ňom fotosyntéza. Vyskytuje sa najmä v listoch. b. Zásobné pletivo - je bez chloroplastov a nachádza sa hlavne v podzemných orgánoch. V jeho bunkách sa ukladajú zásobné látky. c. Vodné pletivo - nachádza sa napr. u sukulentov. V jeho bunkách sa hromadia zásoby vody. d. Prevzdušňovacie pletivo - majú ho často rastliny žijúce na vlhkých stanovištiach, kde je v pôde málo vzduchu. Má veľké medzibunkové priestory, ktoré tvoria sústavu kanálikov. e. Vylučovacie pletivo - tvoria ho zvláštne skupiny buniek, ktorých obsah odumiera a mŕtve bunky sa potom postupne plnia silicami, trieslovinami, alkaloidmi a pod. Sem patria aj mliečnice iskerníkovitých alebo makovitých.

Zopakujme si nové a dôležité pojmy: Vodorovne: 3. cievy 6. lyko 8. drevo 9. delivé pletivo Zvisle: 1. vrstva na pokožke 2. druhotné drevo 4. vodné škáry 5. základné pletivo 7. pokožka

Správne riešenie: Vodorovne: 3. cievy 6. lyko 8. drevo 9. delivé pletivo Zvisle: 1. vrstva na pokožke 2. druhotné drevo 4. vodné škáry 5. základné pletivo 7. pokožka

Ďakujem za pozornosť

Použitá literatúra : Bumerl J. a kol. : Biológia 1 pre SPoŠ www. biowebgym. szm. sk www. infovek. sk/predmety/biologia/pripravy