Globlne environmentlne problmy Marta Nevelov Brainstorming Ak s

Globálne environmentálne problémy Marta Nevřelová

Brainstorming • Aké sú najzávažnejšie environmentálne problémy súčasnosti? • Najzávažnejšie environmentálne problémy vo svete • Najzávažnejšie environmentálne problémy na Slovensku

Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda a organizmy. § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov

Prírodné zdroje sú prvky prírodného prostredia, ktoré ľudstvo využíva na uspokojenie svojich potrieb. abiotické, abioticko-biotické • nevyčerpateľné: slnečná energia, voda, ovzdušie • vyčerpateľné obnoviteľné: pôda, krajina, recyklovateľné nerastné suroviny, biomasa • vyčerpateľné neobnoviteľné: pôvodná krajina, genofond, nerecyklovateľné nerastné suroviny. Racionálne využívanie prírodných zdrojov je rozumné, hospodárne a účelné využívanie na základe trvalo-udržateľného rozvoja

Znečisťovanie ovzdušia Problémy: emisie, transmisie, imisie, ktoré spôsobujú • acidifikáciu prostredia (kyslý dážď) • smog • klimatické zmeny- skleníkový efekt • úbytok ozónovej vrstvy Čo sú emisie, transmisie, imisie? Emisie sú znečisťujúce látky, ktoré sa rôznymi technologickými procesmi dostávajú do ovzdušia. Transmisie sú látky pohybujúce sa v ovzduší, často meniace svoje vlastnosti. Imisie sú tie emisie a transmisie, ktoré dopadli na organické a anorganické povrchy zložiek krajiny.

Zdroje znečisťovania ovzdušia a znečistujúce látky v ovzduší • Ovzdušie sa rozumie vonkajšie, okolité ovzdušie v troposfére okrem ovzdušia v pracovných priestoroch • Znečisťujúca látka je akákoľvek látka vnášaná ľudskou činnosťou do ovzdušia, ktorá má alebo môže mať škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie • Úroveň znečistenia ovzdušia je daná koncentrácia jeho jednotlivých znečisťujúcich látok • Limitná hodnota (LH) znečistenia ovzdušia určuje prípustnú úroveň znečistenia ovzdušia stanovenú s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie • Zdroje znečistenia sa delia na prirodzené (vulkanická činnosť, veterná erózia, požiare, rastlinné a živočíšne organizmy, organické odpady) a antropogénne (doprava, energetika, priemysel, komunálne zdroje, spaľovne. . . )

Zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia Limitnou hodnotou znečistenia ovzdušia sa rozumie úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase a od toho času nemá byť už prekročená. § 2 písm. e/ zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia Podľa zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia je správcom centrálnej databázy NEIS (Národného emisného inventarizačného systému) SHMÚ, ktorý zabezpečuje spracovanie týchto údajov na národnej úrovni.

Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-emisie Vývoj emisií tuhých znečisťujúcich látok a emisií oxidu siričitého: Príčinou klesajúceho trendu emisií SO 2 od roku 1996 je: • zníženie spotreby hnedého, čierneho uhlia a ťažkého vykurovacieho oleja • používanie nízkosírnych vykurovacích olejov • inštalovanie odsírovacích zariadení u veľkých energetických zdrojov. Vývoj emisií oxidov dusíka: Emisie oxidov dusíka (NOx) vykazovali v období 1990 - 2002 mierny pokles. Znižovanie spotreby tuhých palív viedlo k ďalšiemu poklesu emisií NOx od roku 1997.

Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-emisie Vývoj emisií oxidu uhoľnatého: Emisie oxidu uhoľnatého CO mali od roku 1990 klesajúcu tendenciu, ktorá bola zapríčinená najmä znížením spotreby a zmenou zloženia paliva vo sfére malospotrebiteľov (malé zdroje). Vývoj poklesu emisií CO z veľkých zdrojov bol len mierny. Priemysel zaoberajúci sa výrobou a spracovaním železa a ocele najvýznamnejšie ovplyvňuje tento trend. Zníženie emisií CO v roku 1992 bolo spôsobené práve poklesom objemu výroby v tomto type priemyslu. Bilancia emisií amoniaku (NH 3): V rokoch 1990 - 2002 došlo k zníženiu množstva emisií amoniaku až o 54, 2 %. Príčinou poklesu boli predovšetkým zmeny v poľnohospodárstve. Znížili sa počty hospodárskych zvierat, tým poklesla produkcia živočíšneho odpadu. Poklesli tiež dávky hnojenia prírodnými a priemyselnými hnojivami na poľnohospodárskych pôdach.

Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-emisie Bilancia emisií nemetánových prchavých organických látok: Nemetánové prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka a za prítomnosti slnečného žiarenia môžu produkovať fotochemické oxidanty. V roku 2002 množstvo emisií NMVOC dosiahlo hodnotu 86 613 ton čo je v porovnaní s rokom 1990 pokles o 65, 7 %. K takémuto poklesu prispel pokles spotreby náterových látok a postupné zavádzanie nízkorozpúšťadlových typov náterov, rozsiahle zavádzanie opatrení v sektore spracovania ropy a distribúcie palív, plynofikácia spaľovacích zariadení najmä v oblasti komunálnej energetiky a zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom. V roku 1999 Slovenská republika pristúpila k podpisu Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu a zaviazala sa znížiť množstvo NMVOC emisií o 6% do roku 2010.

Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-emisie Bilancia emisií ťažkých kovov: Emisie ťažkých kovov (Pb, As, Cd, Cr, Cu, Hg, Ni, Se, Zn, Sn, Mn) majú od roku 1990 klesajúci trend. Okrem odstavenia niektorých zastaraných neefektívnych výrob, tento trend ovplyvnili rozsiahle rekonštrukcie odlučovacích zariadení, zmena používaných surovín a najmä prechod na používanie bezolovnatých typov benzínov. Ťažké kovy v ovzduší nie sú environmentálnym problémom jednej krajiny. V roku 1998 v Arhuse bol vypracovaný Protokol o ťažkých kovoch k Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorého jedným s cieľov je znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990. Slovenská republika podpísala tento protokol ešte v tom istom roku.

Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-emisie Bilancia perzistentných organických látok (POPs): POP sú organické zlúčeniny, ktoré sú do rôzneho stupňa rezistentné voči fotolytickej, biologickej a chemickej degradácii. Mnohé POPs sú halogenované a charakterizované nízkou rozpustnosťou vo vode a vysokou rozpustnosťou v lipidoch, v dôsledku čoho dochádza ku ich bioakumulácii v médiách obsahujúcich tuky. V časovom období 1990 -2002 mali emisie perzistentných organických látok (PCDD/PCDF, PCB a PAH {B(a)P, B(k)F, B(b)F, I(1, 2, 3 -cd)P}) klesajúci trend. Najvýraznejšie sa prejavuje pri emisiách polyaromatických uhľovodíkov (PAH). Trend poklesu množstva emisií bol hlavne v dôsledku zmeny technológie výroby hliníka, inštaláciou termálnej deštrukcie v Elektrokarbone Topoľčany a zmenou technológie impregnácie dreva. V roku 1998 v Arhuse bol vypracovaný Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990.

Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší

Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-imisie Kvalita ovzdušia a jej limity: Od 1. 1. 2003 je v platnosti vyhláška MŽP SR č. 705/2002 Z. z. o kvalite ovzdušia, ktorou sa vykonáva zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší). Táto vyhláška je plne harmonizovaná s právnymi predpismi EÚ v oblasti hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia. Sídelno-priemyselné aglomerácie a imisné typy: Sídelné regióny, kde sa nachádza špecifická skladba výrobných technológií, teda niekoľko zdrojov emisií, ktoré spolu s klimatickými prvkami tvoria v danej geografickej oblasti špecifickú imisnú klímu, tzv. imisný typ.

Vývoj znečisťujúcich látok v ovzduší-imisie Sídelno-priemyselné aglomerácie a imisné typy: A – kyslý imisný typ (A 1 -s popolčekom, A 2 -s popolčekom a zlúčeninami F, CL, A 3 -s prachom z hutí, A 4 -s výrazným vplyvom organických látok): Žiar nad Hronom, Žilina, Poltár, Lednické Rovne, Istebné, Sereď, Krompachy, Slovenská Ľupča, Bukóza Vranov, Gumárne Púchov, Chemosvit Svit. . . B – zásaditý (alkalický) imisný typ (B 1 -magnezitový, B 2 cementárenský, B 3 -dopravný): Jelšava, Lubeník, Hačava, Ťahanovce, Lovinobaňa, Ladce, vápenky v Tisovci, Žiranoch. . . C – čpavkový (amoniakálny) imisný typ: Chemko Strážske, Duslo Šaľa, veľkofarmy (ošípárne, hydinárne)

Acidifikácia je proces, pri ktorom sa zvyšuje kyslosť abiotických zložiek životného prostredia. Znečisťujúce látky, predovšetkým oxidy síry a dusíka vypúšťané do ovzdušia zo stacionárnych a mobilných zdrojov: • sú v atmosfére transformované na kyselinu sírovú a dusičnú • spôsobujú kyslosť zrážok. • následne okysľujú pôdu, vodu, • vedú k zhoršeniu zdravotného stavu organizmov • poškodzovaniu lesov, • k narušeniu stavebno - technického stavu budov. Vplyvom kyslých zrážok sa z pôdy vylúhovávajú a strácajú niektoré výživné látky (vápnik, mangán, sodík, draslík) a korene rastlín v kyslom prostredí ľahšie vstrebávajú toxické kovy. Závažným problémom je prekyslenie jazier a následný úhyn rýb (najmä lososov a pstruhov).

Acidifikácia Prirodzená kyslosť zrážkovej vody v rovnováhe s atmosférickým oxidom uhličitým má p. H 5, 65. Atmosférické zrážky sa považujú za kyslé, ak celkový náboj kyslých aniónov je väčší ako náboj katiónov a hodnota p. H je nižšia ako 5, 65. Sírany sa na kyslosti zrážkových vôd podieľajú asi 60 - 70 % a dusičnany 25 - 30 %. Acidifikácia povrchových vôd sa prejavuje zvyšovaním koncentrácie kyselinotvorných látok vo vodách s následným zvýšením p. H vôd. Acidifikácia povrchových vôd kolíše podľa sezóny, zvlášť v tečúcej vode. Voda povrchových tokov a jazier je najkyslejšia na jar. Z celkového pohľadu možno konštatovať, že vývoj hodnôt p. H, koncentrácie síranov a alkality v povrchových vodách má premenlivý a prirodzený kolísavý charakter. V súčasnosti vďaka právne stanoveným normám platným pre vypúšťané acidifikačné zmesi sa obsah síranov a dusičnanov v atmosfére a v zrážkach znížil, a súčasne sa znížilo ohrozenie povrchových a podzemných vôd acidifikáciou.

Acidifikácia pôd je na jednej strane dôsledkom prirodzených procesov prebiehajúcich v terestriálnom ekosystéme, na druhej strane acidifikáciu výrazne ovplyvňujú antropogénne vplyvy, predovšetkým fyziologicky kyslo pôsobiace hnojivá a kyslé atmosférické znečisťujúce látky (SO 2, NOx). Tento proces sa výraznejšie neprejavuje v morfológii pôd, môže sa prejavovať v zmene niektorých chemických vlastností, ako je zníženie hodnoty pôdnej reakcie, zvýšenie hodnoty aktívneho hliníka, ako aj v zmenách katiónovejmvýmennej kapacity. Informácie o stave a vývoji acidifikácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu poskytuje ČMS Pôda.

Acidifikácia Ženevský Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (r. 1979, pre ČSFR nadobudol platnosť v marci 1984, SR je jeho sukcesorom od mája 1993). Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry: Prijatý v Oslo v roku 1994. Slovenská republika protokol ratifikovala v januári 1998, protokol nadobudol platnosť v auguste 1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO 2 podľa protokolu (vzhľadom k vzťažnému roku 1980) bolo zníženie emisií SO 2 o 60% (výsledok v r. 2000: o 85% menej ako v roku 1980). Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu: Protokol bol prijatý v Göteborgu v roku 1999. Slovenská republika protokol podpísala v roku 1999. Záväzok SR je zredukovať emisie SO 2 do 2010 o 80 %, emisie NO 2 do 2010 o 42 %, emisie NH 3 do 2010 o 37 % v porovnaní s rokom 1990.

Príčiny a dôsledky klimatických zmien Prirodzený skleníkový efekt atmosféry udržuje teplotu vzduchu v prízemnej vrstve vyššiu o 33°C, ako by bola bez pôsobenia tohto efektu. Narastajúce koncentrácie skleníkových plynov (CO 2, CH 4, N 2 O, freóny a iné) v atmosfére zosilňujú skleníkový efekt, čo následne vyvoláva zmenu klímy. Na Slovensku bol za posledných 100 rokov zaznamenaný trend rastu priemernej ročnej teploty vzduchu o 1, 1 °C a pokles ročných úhrnov atmosférických zrážok o 5, 6 % v priemere. Na konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, 1992) bol prijatý Rámcový dohovor o zmene klímy - základný medzinárodný právny nástroj na ochranu globálnej klímy. Dohovor v Slovenskej republike vstúpil do platnosti 23. novembra 1994. Slovensko akceptovalo všetky záväzky Dohovoru, vrátane zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2000 na úroveň roku 1990. Ďalej si Slovensko ako vnútorný cieľ stanovilo dosiahnuť „Torontský cieľ“, t. j. 20 % zníženie emisií do roku 2005 oproti roku 1988.

Príčiny a dôsledky klimatických zmien Na konferencii strán Rámcového dohovoru o zmene klímy v japonskom Kjóte v decembri 1997 sa SR zaviazala znížiť produkciu skleníkových plynov do roku 2008 o 8 % oproti roku 1990. SOI vypracovala novú príručku o spotrebe palív a emisiách CO 2 nových osobných automobilov. Príručka obsahuje aktuálny zoznam všetkých modelov automobilov dostupných v SR. Podľa súčasnej legislatívy sú predajcovia áut povinní úplne a pravdivo informovať spotrebiteľa pred kúpou auta o spotrebe paliva a emisiách CO 2.

Úbytok ozónovej vrstvy Vo výške 15 -50 km sa nachádza vrstva atmosféry so zvýšeným obsahom ozónu, jeho koncentrácia je najvyššia v rozpätí 20 až 25 km nad Zemou (ozónosféra – meria sa v DU - Dobson Unit, v SR sa meria na meracej stanici Poprad-Gánovce) Látky rozkladajúce ozón: Cl, Cl. O, Br. O, NOx. Vplyvom týchto látok môže dôjsť k narušeniu rovnováhy medzi vznikom a rozkladom ozónu, narušenie rovnováhy vedie k zníženiu koncentrácie ozónu v stratosfére (ozónová diera) Freóny – uhľovodíky, ktoré majú nahradené vodíky dvoma typmi halogénov, pričom aspoň jeden z nich je fluór Halóny – brómované uhľovodíky Oxidy dusíka – splodiny spaľovania vznikajúce pri letoch Zlúčeniny síry – výbuchy sopiek Vplyv na živé organizmy: Rakovina kože, DNA mutácie, oslabenie imunity, poškodenie zraku, tlmenie fotosyntézy (negatívny vplyv na poľnohospodársku produkciu)

Úbytok ozónovej vrstvy • 1985 Viedenský dohovor (ČSFR pristúpenie v r. 1990, SR sukcesia v r. 1993) - Dohovor o ochrane ozónovej vrstvy: krajiny sa zaviazali spolupracovať pri výmene informácií a podporovať výskum týkajúci sa ozónosféry • 1987 Montrealský protokol – určenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, stanovenie presného harmonogramu útlmu ich výroby a spotreby • 1990 Londýnsky protokol – zvýšenie ochranných opatrení vzhľadom na nepriaznivý vývoj (SR pristúpenie v r. 1994) • 1992 Kodaňský protokol – zákaz výroby a spotreby väčšiny látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (SR pristúpenie v r. 2000) • SR- plnenie protokolov na 100%

Voda • Nedostatok zdrojov pitnej vody (dusičnany vo vode –redukcia na dusitany a ich vstrebávanie do krvi-nedostatočné okysličovanie) • Látky znečisťujúce vodu: dusík a fosfor (hnojivá - eutrofizácia) • Ropa a ropné látky (pri ťažbe, pri preprave a spracovávaní a spotrebe) - upchanie dýchacích otvorov, vtákom sa zlepí perie a utopia sa • Fenoly- prchavé aromatické látky (odpadové vody z rafinérií, spracovanie dreva, farbiarenstvo, výroba pesticídov) • Chlórované uhľovodíky – v pesticídoch • Detergenty a tenzidy (čistiace prostriedky, pracie prášky) • Ťažké kovy – Cd, Hg, As, Pb, Ni, Cr • Znečisťovanie podzemných vôd (z pôdy infiltráciou znečistených povrchových vôd)

Voda MŽP SR: Slovenský vodohospodársky podnik š. p. Banská Štiavnica (SVP) Vodohospodárska výstavba š. p. Bratislava - VV Hydroconsult š. p. Bratislava- HYCO Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava VÚVH Zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách (vodný zákon) RSV-Rámcová smernica o vode: vodohospodárska politika EÚ, ktorá má cieľ chrániť fyzickú a biologickú integritu vodných systémov a znížiť tlak ľudskej populácie na vodné zdroje (dosiahnutie dobrého stavu pre všetky vody EÚ do r. 2015) Dohovor o ochrane a využívaní hraničných tokov a medzinárodných jazier (SR: 1999) Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja (SR: 1998)

Voda CHÚ v zmysle zákona o vodách: • chránené vodohospodárske oblasti (významná oblasť akumulácie vôd) • ochranné pásma vodárenských zdrojov (ochrana ich výdatnosti, kvality. . ) • citlivé oblasti (vodné útvary povrchových vôd v ktorých dochádza v dôsledku zvýšenej koncetrácie živín k nežiadúcemu stavu kvality vôd) • zraniteľné oblasti (poľnohospodársky využívané územia, z ktorých zrážkové vody odtekajú do povrchových vôd alebo vsaqkujú do podzemných vôd, v ktorých je koncetrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg. l-1, alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť Monitorovací a informačný systém: ČMS-Voda: kvalita a kvantita povrchových a podzemných vôd, termálne a minerálne vody, závlahové vody a rekreačné vody www. shmu. sk/cms/voda

Pôda „Ochrana pôdy má národnú a celoeurópsku dimenziu a vyžaduje si, aby členské štáty vykonávali k tomu národnú a aj medzinárodne relevantnú politiku. “ Stratégia ochrany pôdy: Európska ekonomická komisia, Brusel 16. 4. 2002 • Mechanické poškodzovanie: výstavba obytných, priemyselných súborov, cestných komunikácií, zhutňovanie pôdy, erózia a odnos pôdy • Znečisťovanie: výluhy zo skládok, kontaminácia prostredníctvom znečistenej vody a vzduchu-okyseľovanie pôdy, čo zapríčiňuje pohyblivosť kadmia a hliníka a spôsobuje tým intoxikáciu do rastlín, vzduch- NOx, Pb- doprava, Cd -superfosfát hnojivo, As, popolček, Cr, Ni, organické zlúčeniny, voda-zavlažovaním, resp. zrážkovou vodou-pesticídy, priemyselné hnojivá, nadmerné hnojenie spôsobuje tzv. fyziologické sucho: rastliny neprijímajú dostatok vody aj keď v pôda je vlhká, ale je v nej vysoká koncentrácia minerálnych látok, ktoré vodu z rastlín odčerpávajú • Živočíšne veľkochovy: produkcia infekčného hnoja, trusu-zdroj patogénnych mikroorganizmov a baktérií

Pôda VÚPOP Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy ČIASTKOVÝ MONITOROVACÍ SYSTÉM – PÔDA (ČMS-P): · základná sieť na poľnohospodárskych, lesných pôdach i pôdach nad hornou hranicou lesa (zahŕňa 318 monitorovacích lokalít na poľnohospodárskych pôdach a pôdach nad hornou hranicou lesa – VÚPOP Bratislava a 112 monitorovacích lokalít na lesných pôdach – LVÚ Zvolen) – periodicita 5 rokov · sieť kľúčových monitorovacích lokalít (zahŕňa 21 monitorovacích lokalít na poľnohospodárskych pôdach i na pôdach vyšších polôh – VÚPOP Bratislava) – periodicita každoročne plošný prieskum kontaminácie poľnohospodárskych pôd (realizuje sa vo vybraných katastrálnych územiach – ÚKSUP Bratislava) – periodicita 5 rokov Indikátory: charakteristika lokality, klasifikácia pôdy, acidifikácia pôd, alkalizácia a salinizácia pôd, kontaminácia pôd, vývoj obsahu prístupných živín v pôde, obsah a kvalita pôdneho humusu, zhutňovanie pôd, erózia pôd Bližšie: www. vupu. sk

Slovenská agentúra životného prostredia je odborná organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou zameraná na zabezpečovanie starostlivosti o životné prostredie a rozvoja environmentalistiky v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. Prostredníctvom svojho zástupcu plní funkciu národného ohniskového bodu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a je národným uzlom Európskej informačnej a pozorovacej siete (EIONET). Jej sídlom je Banská Bystrica. Bližšie: www. sazp. sk

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorej činnosť je zameraná na zabezpečovanie odbornej činnosti pre výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny. Jej sídlom je Banská Bystrica. Člení sa na Centrum v Banskej Bystrici, správy 7 národných parkov, správy chránených krajinných oblastí a dve regionálne správy (Prešov, Bratislava). Bližšie: www. sopsr. sk

Slovenský hydrometeorologický ústav Bližšie: www. shmu. sk Ministerstvo ŽP je ústredným orgánom štátnej správy www. lifeenv. gov. sk

Ďakujem za pozornosť