Globlne ekologick problmy Poet obyvateov na naej plante

Globálne ekologické problémy Počet obyvateľov na našej planéte sa neustále zväčšuje a tým aj proces rôznej výroby, najmä v priemyselnej časti. Človek pri zabezpečovaní svojich potrieb postupne ničí rastlinstvo, pôdy, znečisťuje rieky a vzduch okolo seba. V minulosti škody spôsobené človekom nepredstavovali také veľké znehodnocovania ako v súčasnosti. Jaroslava Petrášová 9. A

Najväčšie globálne ekologické problémy 1. znečisťovanie ovzdušia 2. poškodzovanie zdravia ľudí 3. kyslé dažde 4. skleníkový efekt 5. zväčšovanie ozónovej diery 6. znižovanie tvorby kyslíka 7. znečisťovanie vôd 8. úbytok a znehodnocovanie pôdy 9. nadmerné čerpanie nerastných zdrojov 10. nárast objemu odpadov a problémy ich odstraňovania

Znečisťovanie ovzdušia Príčiny: prírodné zdroje a procesy- vulkanická činnosť, rozklad organických látok umelé zdroje, ľudská činnosť - výroba tepla a energie hutníctvo a metalurgia chemický priemysel doprava stavebná činnosť Dôsledky: Úbytok ozónovej vrstvy: • poškodzovanie rastlinných i živočíšnych buniek • rakovina kože

Kyslé dažde: ohrozujú všetky formy života • rastlinstvo, lesy citlivé sú najmä ihličnaté. • baktérie, červy, hmyz a iné živočíchy spracúvajú v zdravej pôde rastlinné zvyšky. Takto sa pôda obohacuje o látky, ktoré sú životne dôležité pre rastlinstvo. Ak je však pôda kyslým dažďom prekyslená, živočíchy v nej nedokážu žiť. Odumreté rastlinné zvyšky zostávajú ležať na zemi a nevytvárajú sa žiadne živiny pre živočíchy. Potravinový reťazec sa pretrhne. • podzemné a povrchové vody V týchto podmienkach postupne vymiera fytoplanktón, znížením jeho množstva sa dostáva svetlo hlbšie do vody. Preto je aj voda postihnutých jazier až neprirodzene priehľadná - čistá. Napríklad len vo Švédsku zo 100 000 jazier je 20 000 mŕtvych - bez života. V Novom Škótsku oficiálne registrujú 9 kyslých riek, z ktorých úplne vymizli kedysi bežne rozšírené lososy. V severozápadnej časti USA a Kanady asi 8 % všetkých jazier je kyslých. Najkyslejší dážď, ktorý bol vôbec zaznamenaný, mal p. H l, 5 (desaťkrát kyslejší než ocot) a spadol pri búrke roku l 980 vo Wheelingu v USA.

Skleníkový efekt: • bráni tepelnej výmene medzi povrchom Zeme a kozmickým priestorom • zadržiava teplo atmosfére • zvýšenie globálnej teploty atmosféry • zmeny zrážkového režimu • roztápanie ľadovcov a zvýšenie hladiny svetového oceánu.

Znečistenie vody Vodu považujeme za znečistenú ak : • je veľmi kyslá alebo zásaditá, preto má korozívne účinky • obsahuje organické látky, hrubé suspenzie, zahníva a páchne a môže byť nositeľom infekcií • obsahuje toxické látky, je mikrobiálne znečistená a vyžaduje dezinfekciu • obsahuje také odpadky, ktoré z nej možno znova získať a vo výrobe využiť Zdroje znečistenia: • z priemyselnej výroby (ropa a ropné produkty, rádioaktívne látky, . . . ) • z poľnohospodárskej výroby (pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody) • zo sídiel (tuhý a kvapalný odpad) • z dopravy (exhaláty, ropné produkty) • turizmus Prejavy znečistenia: • zmena jej fyzikálnych vlastností (napríklad zvýšením teploty) • zmena chemického zloženia (zvýšený obsah rôznych anorg. a org. látok) • zmena biologických vlastností V moderných spoločnostiach sa počíta so spotrebou až okolo 500 litrov vody na osobu počas jediného dňa. Najväčšími spotrebiteľmi vody sú poľnohospodárstvo a priemysel. Na výrobu 1 tony cukru treba až 120 000 litrov vody a na výrobu 1 tony papiera 120 - 190 tisíc litrov.

Odpady • Prírodný odpad : bylinožravce - mäsožravce - chrobáky - mikroorganizmy Každý prírodný odpad má svojho odberateľa a spotrebiteľa. • Odpad vzniknutý v dôsledku ľudskej činnosti : Pre ľudský odpad neexistuje takmer žiaden odberateľ, ktorý by ho prirodzenou cestou vedel spracovať a využiť pre seba. Ľudia vytvárajú také druhy odpadu, s ktorými si príroda sama nevie poradiť. Dôsledky rastu odpadov: • znečisťovanie životného prostredia • tvorba skládok • premnoženie škodcov v miestach vysokej koncentrácie odpadu • riziko vzniku nákazlivých chorôb a infekcií • trvalé zaťaženie prostredia • zníženie estetickej hodnoty krajiny

Nadmerný rast ľudskej populácie Príčiny: • zlá sociálna a hospodárska situácia rozvojových krajín • slabá alebo žiadna informovanosť o antikoncepčných metódach a nepriaznivých dôsledkoch "premnoženia" populácie v krajinách tretieho sveta • náboženské zákazy, ktoré nedovoľujú použitie akejkoľvek antikoncepcie Dôsledky: • nadmerné a neúmerné využívanie prírodných zdrojov • nedostatok materiálneho a energetického zabezpečenia pre celú populáciu • narušenie rovnováhy v prírode • nedostatok potravy, hlad • rasové, náboženské nezhody, vojny a konflikty • vznik väčšieho množstva odpadov

Úbytok a znehodnocovanie pôdy Dezertifikácia: rozširovanie púští Príčiny: • príliš suchá klíma • nesprávne obrábanie pôdy • nadmerné spásanie • nadmerný výrub stromov Dôsledky: • neúrodnosť pôdy • nevhodné podmienky pre život Deforestácia: odlesňovanie, ubúdanie lesa Hlavné funkcie lesa: • pohlcujú oxid uhličitý a škodlivé látky a produkujú kyslík • regulujú teplotu a vlhkosť vzduchu, vodný režim, zmierňujú horúčavy • zlepšujú a chránia pôdu sú životným prostredím mnohých rastlín a živočíchov Dôsledky: • spomaľujú rýchlosť vetra • úhyn živočíšnych druhov Príčiny: • znížená produkcia kyslíka • ťažba dreva • globálne otepľovanie • budovanie infraštruktúry • získavanie poľnohospodárskej pôdy a dreva • zmena vzhľadu krajiny • strata možnosti nájsť potenciálne liečivá na • znečistenie prostredia požiare doposiaľ neliečiteľné choroby (AIDS)

Globálny cieľ – zníženie emisie CO 2 • Na konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, 1992) bol prijatý Rámcový dohovor o zmene klímy. • Ide o základný medzinárodný právny nástroj na ochranu globálnej klímy. • Kjótsky protokol je doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy je to medzinárodná dohoda vyjednaná v súvislosti s globálnym otepľovaním (podpis 1998 – platnosť 2005) • Krajiny, ktoré podpísali tento protokol sa zaviazali znížiť ich emisie oxidu uhličitého a 5 ďalších skleníkových plynov, alebo sa zaviazali v obchode s emisiami ak udržiavajú alebo zvyšujú emisie ich plynov.

Tuhé mrazy spôsobuje globálne otepľovanie Zdá sa, že je to nezmysel, ale podľa vedcov spôsobuje v posledných desaťročiach prudké európske zimy z veľkej časti globálne otepľovanie. Hlavným vinníkom je podľa nového výskumu ubúdanie ľadu v Arktíde, ktorý by podľa odhadov na konci storočia mohol v letných mesiacoch úplne zmiznúť. Podľa výskumu to strojnásobuje šance na nevľúdne zimné mesiace v Európe a severnej Ázii. V poslednom desaťročí si môžeme pamätať neobyčajne chladné zimy na prelome rokov 2005 a 2006, kedy napadol sneh dokonca aj na juhu Španielska, alebo v rokoch 2009 a 2010, kedy bola v Británii najchladnejšia zima za posledných 14 rokov. V tomto roku sa zrejme situácia zopakuje. Na prvý pohľad by mohli byť tieto mrazy v zjavnom s globálnou zmenou klímy, keď sa planéta otepľuje a do roku 2100 je možné, že priemerná teplota oproti dnešku stúpne o päť až šesť stupňov. Je však rozdiel v porovnaní dlhodobých trendov s krátkodobými výkyvmi počasia spôsobenými regionálnymi vplyvmi. Rastúca teplota v Arktíde, ktorá stúpa dva- až trikrát rýchlejšie ako celosvetový priemer, zmenšila množstvo ľadu v oblasti za posledných 30 rokov o 20 %. To znamenalo, že tmavé more absorbovalo viac slnečného žiarenia, ktoré by sa predtým od bieleho snehu odrazilo. Tým sa proces otepľovania ešte zrýchlil. Preto sa v zimných mesiacoch vytvorili v oblasti veľké zdroje tepla. „Povedzme, že oceán má teplotu 0 °C, “ povedal Stefan Rahmstorf z potsdamského Inštitútu pre výskum klimatických vplyvov v Nemecku. „Je tak oveľa teplejší než okolitý vzduch, takže teplo začne prúdiť z vody do atmosféry. Toto prúdenie by nenastalo, ak by bol oceán pokrytý ľadom. To je veľká zmena. “ Výsledkom je podľa modelovania oblasť tlakovej výše nad odkrytým oceánom, ktorá prináša do Európy studený polárny vzduch. „Prudké zimy nie sú v rozpore s teóriou globálneho otepľovania, naopak ju podporujú, “ povedal Vladimir Petoukhov, vedúci výskumu v nemeckom inštitúte. „Tieto anomálie strojnásobili šancu na chladné zimy v Európe a severnej Ázii. “ Vedcom slúžil na vedecké závery počítačový model simulujúci vplyv postupného ubúdania ľadu na hladine Barentsovho mora. Iné možné vysvetlenia chladných mesiacov, ako napríklad znížená aktivita Slnka či zmeny v Golfskom prúde, majú podľa Petoukhov len nepatrný vplyv. Pripomenol tiež že v zime 2005 -06, kedy na Sibíri klesli teploty o 10 °C pod priemer, nezaznamenali vedci žiadne zmeny v aktivite Atlantického oceána. Chladnejšie zimy neznamenajú podľa vedcov spomalenie globálneho otepľovania, iba hovoria o jeho nepravidelnom rozložení. Keď je v Európe 30 centimetrov snehu, bývajú v Grónsku teploty nad nulou. Zdroj: e. Quark

Aj odpadky môžu zachrániť život Snehová búrka, ktorá sa pred Vianocami prehnala New Yorkom, paradoxne zachránila život mužovi, ktorý chcel skoncovať so životom. V okolí domu, z ktorého chcel zoskočiť, sa totiž nahromadili vrecia s odpadom, na ktoré muž pri výskoku z okna dopadol. Zachránila ho skutočnosť, že veľkú hŕbu odpadkov sa kvôli zlému počasiu nepodarilo odviezť na skládku. Zdroj: topky. sk Ďakujem za pozornosť