Geografick vvoj zemia Slovenska n n n Zaiatky

Geografický vývoj územia Slovenska

n n n Začiatky nášho štátneho útvaru – späté s príchodom Slovanov – v 5. stor. prevládali na našom území V 7. stor. – Samova ríša (avarské útoky) V 1. pol. 9 stor. – Nitrianske kniežatstvo r. 833 – Nitrianske + Moravské kniežatstvo = Veľkomoravská ríša Slovensko po zániku Veľkej Moravy (zač. 10. stor. ) takmer 1000 rokov bolo súčasťou Uhorska, netvorilo samostatný štátny ani administratívny útvar.

Slovensko po zániku Veľkej Moravy (zač. 10. stor. ) takmer 1000 rokov bolo súčasťou Uhorska, netvorilo samostatný štátny ani administratívny útvar.

Až v roku 1918 sa vyčlenilo z Uhorska – Česko-Slovenská republika (až do r. 1939). - západné a severné hranice súhlasia s historickou hranicou Uhorska s Rakúskom a Poľskom. - južnú hranicu s Maďarskom určila Parížska mierová konferencia (12. 6. 1919) a vymedzuje ju Trianonská zmluva (4. 6. 1920). - k Slovensku bola pričlenená i autonómna oblasť Podkarpatská Rus.

Dňa 14. 3. 1939 bola na oklieštenom území Slovenska vyhlásená Slovenská republika.

n n Po druhej svetovej vojne sa obnovila Česko-Slovenská republika. Územie Podkarpatskej Rusi bolo v roku 1945 pripojené k Sovietskemu zväzu a boli upravené hranice s Poľskom a Maďarskom.

n n V roku 1968 bola vytvorená federácia (ČSSR), v roku 1989 sa mení na Česko. Slovenskú Federatívnu Republiku. Na základe zákona o zániku federácie, prijatím Ústavy Slovenskej republiky a vyhlásením samostatnosti sa Slovensko stáva nezávislým zvrchovaným štátom 1. 1. 1993.

POLOHA, HRANICE, ROZLOHA SLOVENSKA

Slovensko je vnútrozemský štát, ktorý leží v strede Európy, v strede mierneho podnebného pásma

n n n Slovenská republika je zvrchovaný štát. Rozprestiera sa v strednej Európe na rozlohe 49 034 km 2, počet obyvateľov: 5 404 784, hustota zaľudnenia 109 obyvateľov/km 2 (15. 8. 2008). hlavné mesto: Bratislava. SR vznikla ako samostatný štát po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 1. 1. 1993.

Polohu štáty možno charakterizovať z viacerých hľadísk: n n n Matematicko-geografická poloha Poloha vzhľadom k oceánom a moriam Poloha vzhľadom na nadmorskú výšku Ekonomicko-geografická poloha Geopolitická poloha

n n MATEMATICKO-GEOGRAFICKÚ POLOHU určujú geografické súradnice. rozdiel v geografickej šírke a dĺžke nemá vplyv na zmenu podnebia

Okrajové body Slovenska Oravská Polhora 49° 37´s. g. š. Nová Sedlica 22° 34´v. g. d. Záhorská Ves 16° 50´ v. g. d. Rozdiel v zem. šírke: 1° 53´ Rozdiel v zem. dĺžke: 5° 44´ Patince 47° 44´s. g. š.

n n n Poloha v strednej geografickej šírke – striedanie ročných období – cyklické zmeny v prírode aj v živote a práci obyvateľov Na rovnobežku 49° s. g. š. dopadajú lúče: v čase jarnej a jesennej rovnodennosti pod uhlom 41° letný slnovrat 41° + 23, 5°= 64, 5° zimný slnovrat 41° - 23, 5° = 17, 5°

n n n Rozdiel v geografickej šírke (1° 53´) spôsobuje len minimálny rozdiel v dĺžke dňa a noci (Oravská polhora – Patince) v lete noc v Oravskej Polhore -17 min. v zime noc v Oravskej Polhore +17 min. Rozdiel v geografickej dĺžke (5° 44´) spôsobuje len minimálny rozdiel v rozdieloch miestnych časov (Záhorská Ves – Nová Sedlica = 22 minút) v Novej Sedlici vychádza a zapadá celý rok slnko o 22 minút skôr

n n na Slovensku – stredoeurópsky pásmový čas (+1 hod. oproti svetovému času) v letnom polroku – východoeurópsky pásmový čas (stredoeurópsky letný pásmový čas + 2 hod. oproti svetovému času)

n n n Štátne hranice - celkovo 1 672 km väčšinou prirodzené (75 % - vedú po riekach Morava, Dunaj, Ipeľ a po horských chrbtoch). umelé - na východe s Ukrajinou a Maďarskom. Schengenská hranica (vnútorná) – s Poľskom, Českom, Rakúskom, Maďarskom Schengenská hranica (vonkajšia) – s Ukrajinou

POLOHA VZHĽADOM K OCEÁNOM A MORIAM – vnútrozemský štát Severné more 731 km Baltské more 520 km Čierne more 635 km Jadranské more 365 km

n n Nevýhodu vnútrozemského štátu zmierňuje rieka Dunaj cez prieplavy Mohan a Rýn (Severné – Čierne more). Vzdialenosť od Atlantického oceánu – striedanie vlhkých oceánskych a suchých kontinentálnych vzdušných más Slovenskom prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čierny morom – strecha Európy rieky u nás pramenia, sú krátke a nemajúc dostatok vody na plavbu

n n POLOHA VZHĽADOM NA NADMORSKÚ VÝŠKU - spôsobuje zmeny podnebia (výšková zonálnosť) najvyšší bod: Gerlachovský štít (2 655 m n. m. ) najnižší bod: výtok rieky Bodrog pri hraniciach s Maďarskom 94, 3 m n. m. ) priemerná nadmorská výška: 392 m. n. m.

nížiny a nízke vysočiny- poľnohospodárstvo stredné vysočiny - zalesnené

Výšková členitosť Slovenska je veľká: Tatry sú najvyšším pohorím (Gerlachovský štít má 2 655 m. n. m. ). . .

. . . a najnižšie položené je miesto, kde rieka Bodrog preteká cez štátnu hranicu s Maďarskom (94 m. n. m. )

EKONOMICKO-GEOGRAFICKÁ POLOHA n n Je výhodná najmä voči európskym hospodárskym zoskupeniam a k hlavným európskym komunikáciám. v minulosti dôležitá križovatka obchodných ciest od Baltického mora k Jadranskému. križovatka Dunajskej cesty - spájala strednú Európu s Čiernym a Stredozemným morom. v súčasnosti stúpa význam tohto geografického priestoru v doprave.

GEOPOLITICKÁ POLOHA n n n Je určená polohou v strednej Európe, ktorá predurčila účasť nášho štátu na všetkých dôležitých politických problémoch Európy v minulosti. v súčasnosti Slovensko zaujíma v smere východ – západ dôležitý priestor medzi Rakúskom a Nemeckom na jednej strane a Ukrajinou a Ruskom na druhej strane. Slovensko je členom NATO, EÚ a súčasťou Schengenského priestoru.

Susedia Slovenska sú: Poľsko Česko Rakúsko Maďarsko Ukrajina