Geografia nboenstiev vod geografia nboenstiev ako veda geografia

Geografia náboženstiev - úvod geografia náboženstiev ako veda geografia náboženstiev a náboženská geografia

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV Geografia náboženstiev • pojem sa objavuje v 17. storočí • T. Browne: Religio Medici • Náboženstvo lekára • nie je to geografické dielo • mýtická paradigma v starovekej geografii • problematika GN rozvíjaná od staroveku, resp. prvopočiatku vedy • v rámci filozofie, neskôr geografie

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV Geografia náboženstiev • v rámci filozofie/geografie poznačenej mýtickou paradigmou • napr. Hippokrites, Aristoteles, Strabón. . . • skúmanie vzťahov medzi geografickým prostredím a náboženstvom • Anaximandros – 1. známy grécky kartograf • vníma svet ako manifestáciu náboženského princípu neporušiteľnosti priestorového poriadku • na matematicko-geografické javy nazerá cez prizmu náboženstva (mytológie)

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV Geografia náboženstiev • . . . a náboženská geografia

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV g. náboženstiev náboženská g. • pohľad na náboženstvá (ich • interpretácia geografických systémy. . . ) z geografického javov cez náboženské aspektu predstavy (geoteológia)

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV g. náboženstiev • orientuje sa najmä na sociálne, kultúrne a environmentálne väzby a vplyvy náboženstva • náboženstvo chápe ako ľudskú charakteristiku a objasňuje jeho vzťahy s rozličnými prvkami FG a HG sféry náboženská g. • zameriava sa na úlohu náboženstiev pri formovaní ľudskej percepcie sveta a pozície človeka v jeho rámci • jej primárny záujem sa týka úloh kozmológie a teológie pri interpretácii vesmíru podľa Stumpa (1986) In Matlovič (2001)

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV g. náboženstiev • geografická vedná disciplína, ktorá skúma a interpretuje vzájomný vzťah náboženstva a ostatných prvkov geografickej sféry, resp. geografických javov náboženská g. • teologicko-geografická vedná disciplína, ktorá sa snaží interpretovať rôzne geografické javy pomocou náboženských dogiem a učenia • z historicko-geografického hľadiska možno za geografickú považovať časť, ktorá sa venuje vysvetľovaniu vnímania sveta pod vplyvom náboženstva

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV GN NG tzv. Mičianov bicykel

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV Laukova schéma

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV Geografia náboženstiev – míľniky v historickom vývoji • podmienky vzniku (16. stor. ): • protestantizmus • reforma aj v RKC • do úzadia ide čisto NG vnímanie a GN sa dostáva do popredia • veľmi pozvoľne • zámorské objavy – nové územia – šírenie náboženstva • 2 hlavné smery: • cirkevná geografia – priestorový rozsah kresťanstva • biblická geografia – priestorová identifikácia miest a udalosti spomínaných v Biblii

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV Geografia náboženstiev – míľniky v historickom vývoji • 17. stor. – orientácia už aj na nekresťanské náboženstvá • 18. stor. – osvietenstvo – definitívne vymanenie G spod vplyvu teológie • predstaviteľ I. Kant • predkantovská a pokantovská geografia náboženstiev • výskum, do akej miery prírodné prostredie ovplyvňuje a podmieňuje náboženstvo • environmentálno-deterministická paradigma

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV Geografia náboženstiev – míľniky v historickom vývoji • zač. 20. stor. – vplyv náboženstva na sociálne a ekonomické javy, neskôr aj na ďalšie prvky G sféry • 60. roky 20. stor. – vzájomné ovplyvňovanie sa náboženstva a geografickej sféry

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV Tri smery súčasných výskumov GN • v rámci tradičnej kultúrnej geografie • odhaľovanie pôsobenia náboženstiev na krajinu, spoločnosť • v rámci novej kultúrnej geografie • výskum konfliktov a symbolizmu • tzv. religiózna ekológia • vplyv náboženského myslenia na životné prostredie • postoje k rastlinstvu a živočíšstvu (domestifikácia)

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV GN na Slovensku • 17. stor. – jezuitské univerzity v TT a KE • prvé práce s explicitne geografickonáboženskou problematikou • GN ako štandardná vedná disciplína – medzivojnové obdobie • Š. Fekete: Mapa rozloženia vierovyznaní na Slovensku podľa cenzu 1930; Štúdia o pútnických miestach • J. Hromádka sa venuje GN v rámci charakteristiky obyvateľstva

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV GN na Slovensku • po r. 1948 • nástup komunistov k moci – prerušený rozvoj GN • napr. v sčítaní 1950 ešte áno, ale v 1961, 1970 a 1980 sa nezisťuje ani náboženská príslušnosť obyvateľstva • problematika náboženstiev sa objavuje len sporadicky, len mimo geografie a zväčša ide len o štúdie s ideologickým/ propagandistickým proateistickým zameraním

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV GN na Slovensku • po r. 1989 • znovu oživenie záujmu o GN problematiku • rozvoj GN odštartoval Š. Očovský • na X. zjazde SGS pri SAV (v roku 1991) predniesol referát o princípoch geografického štúdia náboženskej problematiky • paralelne prebiehajúca sekularizácia a sakralizácia • podnet pre GN práce

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV GN na Slovensku • Šesť tematických skupín prác (podľa Matloviča 2001) • teoreticko-metodologické práce • empirické práce – religiozita a religiózna štruktúra obyvateľstva v rámci SK • empirické práce – územná organizácia cirkví • empirické práce – náboženské púte, religiózna infraštruktúra • vzťahy medzi náboženskou problematikou a ostatnými prvkami GS • atlasy a encyklopedické práce – napr. Atlas cirkví, náboženských spoločností a religiozity Slovenska (2000); Historický atlas ECAV na Slovensku.

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV Skriptum: Geografia relígií (Matlovič 2001) • hlavné zdroje použité pri tvorbe prednášky: • Matlovič, R. 2001: Geografia relígií. Prešov (FHPV PU) • Partridge, Ch. 2006: Viery a vyznania – nový sprievodca náboženstvami sveta (slovenská edícia). Bratislava (Slovart). • Lauko, V. , Kasala, K. 2009: Teória a metodológia regionálnej geografie. Bratislava (Kartprint).

GEOGRAFIA NÁBOŽENSTIEV ďakujem za pozornosť