Geografia 5 ronka Prroda Zeme Planta Zemegua Predstavy

Geografia 5. ročníka Príroda Zeme

Planéta Zemeguľa

Predstavy o našej Zemi v dávnej minulosti • Ľudia si najprv mysleli, že Zem je plochá. Jej okraj umiestnili niekde do rozbúreného oceánu.

Predstavy o našej Zemi v dávnej minulosti • V predstavách ľudí sa Zem stále viac zaobľovala. Na chrbte ju niesli rôzne bytosti, napríklad korytnačka.

Predstavy o našej Zemi v dávnej minulosti • Nakoniec ľudia dospeli k názoru, že Zem je guľatá. Jej povrch tvorí súš a voda. • Celková rozloha je 510 mil. km 2, z toho súš tvorí 149 mil. km 2 a voda 361 km 2.

Rozmery našej Zeme

Zem vo vesmíre

Hviezdy NAŠE SLNKO • Najjasnejšie telesá na nočnej oblohe. • Najbližšia naša hviezda je Slnko. • Hviezdy patria do väčších sústav – galaxií. • Naša galaxia sa volá Mliečna cesta

Planéty • Planéty obiehajú okolo Slnka, ktoré spolu vytvárajú slnečnú sústavu. • Je ich spolu 8. • Planéty nevyžarujú vlastné svetlo. • Každá planéta má inú veľkosť, povrch a teplotu. • www. astroportál. sk

Fyzikálne vlastnosti planét Slnečnej sústavy Rovníkový priemer Planéta [km] (Zem = 1) Hmotnosť (Zem = 1)* Hustota [kg. m 3] Gravitačné zrýchlenie na povrchu [m. s-2] Merkúr 4 879 0, 38 0, 055 3 5 427 3, 7 Venuša 12 104 0, 95 0, 815 5 243 8, 9 Zem 12 756 1, 000 5 515 9, 8 Mars 6 794 0, 53 0, 107 3 933 3, 7 Jupiter 142 984 11, 176 317, 83 1326 23, 1 Saturn 120 536 9, 422 95, 159 687 9, 0 Urán 51 118 4, 00 14, 536 1270 8, 7 Neptún 49 528 3, 87 17, 147 1638 11, 0 Pluto 2 300 0, 18 0, 002 1 1960 0, 6

Parametre dráh planét Slnečnej sústavy Planéta Str. vzdialenosť od Slnka [106 km] [AU] Výstrednosť dráhy Sklon dráhy k ekliptike [°] Obežná doba Dni Tropické roky Merkúr 57, 91 0, 387 10 0, 2056 7, 00 87, 969 2 0, 240 85 Venuša 108, 21 0, 723 33 0, 0067 3, 39 224, 700 8 0, 615 21 Zem 149, 60 1, 000 00 0, 0167 0, 00 365, 256 36 1, 000 04 Mars 227, 92 1, 523 64 0, 0935 1, 85 686, 979 7 1, 880 89 Jupiter 778, 57 5, 202 52 0, 0489 1, 30 4 332, 589 11, 862 2 Saturn 1 433, 53 9, 548 17 0, 0565 2, 49 10 759, 22 29, 457 8 Urán 2 872, 46 19, 287 10 0, 0457 0, 77 30 685, 4 84, 014 Neptún 4 495, 06 30, 245 53 0, 0113 1, 77 60 189 164, 79

Porovnanie dĺžky dňa na planétach Slnečnej sústavy Planéta Doba rotácie (hviezdny deň) Stredná dĺžka slnečného dňa Sklon rovníka k rovine obežnej dráhy Merkúr 58 d 15 h 30 min 175 d 22 h 31 min 0, 01° Venuša 243 d 00 h 30 min 116 d 18 h 177, 36° Zem 23 h 56 min 04, 10 s 24 h 00 min 00, 00 s 23, 45° Mars 24 h 37 min 22, 66 s 24 h 39 min 35, 24 s 25, 19° Jupiter 9 h 55 min 30 s 9 h 55 min 33 s 3, 13° Saturn 10 h 39 min 26, 73° Urán 17 h 14 min 97, 77° Neptún 16 h 07 min 28, 32°

Merkúr • Je k Slnku najbližšie. • Okolo Slnka obehne za 88 dní. • Je pomenovaný podľa rímskeho boha poslov. • Teploty sa pohybujú o o od +400 C po -200 C • Povrch tvoria krátery, planiny a údolia.

Venuša • Je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy. • Okolo Slnka obehne raz za 225 dní. • Je to najpomalšie rotujúca planéta. • Teplota sa pohybuje o okolo 440 C.

Zem • Jediná planéta, na ktorej vznikol život. • Oceány tvoria 71% povrchu Zeme. • Zem je teleso s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v Slnečnej sústave.

Mars • Pomenovaný podľa rímskeho boha vojny. • Okolo Slnka obehne raz za 687 dní. • Nachádza sa tu najväčší vulkán Slnečnej sústavy Olympus Mons s výškou 21 183 m.

Jupiter • Je pomenovaný po vládcovi rímskych bohov. • Je to najväčšia planéta. • Jeden obeh okolo Slnka trvá 12 rokov. • Okolo Jupitera obieha 61 mesiacov.

Saturn • Saturn je po Jupiteri druhá najväčšia planéta. Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi (ekvivalent gréckeho Kronosa), ktorý je syn Urána a otec Dia (= Jupitera). • . Galileo Galilei prvý pozoroval planétu svojim novoobjaveným prístrojom, (1659).

Urán • Je pomenovaný podľa gréckeho praboha Urana - vládcu nebies, ktorý sa zrodil bez otca z matky zeme Gaie • Urán obehne okolo Slnka zhruba raz za 84 rokov • Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty

Neptún • V rímskej mytológii bol Neptún bohom morí a oceánov • Pretože dráha Pluta je výrazne excentrická a zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu, býva občas Neptún najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy

Pluto • Pluto je väčšinou najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. • V antickej mytológii je Pluto (grécky Hádes) bohom podsvetia • V súčasnosti sa stále viac presadzuje názor, že Pluto s Charonom nie je regulárnou planétou.

Ostatné telesá slnečnej sústavy Kométy planétky Meteoridy Mesiace

Zem sa pohybuje • Zem vykonáva dva základné pohyby: a/ otáča sa okolo vlastnej osi b/ obieha okolo Slnka

Otáčanie Zeme okolo vlastnej osi • Zem sa otáča okolo vlastnej osi zo západu na východ • Jedno otočenie trvá 23 ho. 56 min. 3 sek. (24 hodín) = jeden deň • Otáčanie spôsobuje striedanie dňa a noci

Obeh Zeme okolo Slnka Jarná rovnodennosť Letný slnovrat Zrýchlený pohyb Slnko Odslnie 2. 7. (afélium) Príslnie 3. 1. (perihélium) Spomalený pohyb Zimný slnovrat Jesenná rovnodennosť

Obeh Zeme okolo Slnka • Jeden obeh trvá 365 dní 5 hodín 48 minút 45, 7 sekúnd • Zem obieha po elipsovitej dráhe - orbite • Zem je k Slnku najbližšie 3. 1. a najďalej 2. 7. • Pohybuje sa proti smeru hodinových ručičiek.

Príčina striedania štyroch ročných období • Sklon zemskej osi • Zemská os zviera s rovinou obežnej dráhy 66, 5ºC • Udržuje stále rovnaký smer, približne k Polárke

Letný slnovrat

Zimný slnovrat

Slnovraty • Zimný slnovrat je astronomický termín pre okamih, kedy Slnko vrcholí v nadhlavníku na obratníku Kozorožca. Zimný slnovrat nastáva 21. decembra, pričom jeho presný čas sa môže mierne meniť. • Letný slnovrat je jav, kedy Slnko vrcholí v nadhlavníku na obratníku Raka. Je pomenovaný podľa ročného obdobia, ktoré spôsobuje na severnej pologuli. Letný slnovrat nastáva 21. júna, kedy je deň na severnej pologuli najdlhší.

Jarná a jesenná rovnodennosť

Rovnodennosť • Rovnodennosť je astronomický termín pre okamih keď, slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. Jarná rovnodennosť nastáva na severnej pologuli obyčajne okolo 20. marca a jesenná 23. septembra, pričom ich presný čas sa môže mierne meniť.

Na záver • V prezentácií boli použité materiály z týchto webových stránok: • www. astroportal. sk • www. vesmir. sk