• Čím sa líšia a čo majú spoločné telesá na obrázku? Hliník 1 cm 3 Železo 1 cm 3 2, 7 g 7, 8 g Meď 1 cm 3 Olovo 1 cm 3 8, 9 g 11, 3 g • Vidíme, že telesá z rozličných látok s objemom 1 cm 3 majú rozličné hmotnosti. Meď 1 cm 3 8, 9 g • Telesá z tej istej látky s objemom 1 cm 3 majú rovnakú hmotnosť.
Z našich pokusov vyplýva: Hmotnosť 1 cm 3 látky je pre každú látku iná, ale pre tú istú látku je rovnaká. Túto vlastnosť látok opisujeme fyzikálnou veličinou hustota látky, označujeme ju písmenom gréckej abecedy ρ (čítaj ró).
Jednotky hustoty látky: g gram na kubický centimeter, značka — cm 3 kilogram na kubický meter, značka Zapamätáme si: 1 kg/m 3=0, 001 g/cm 3=1000 kg/m 3 kg — m 3
Hodnoty hustoty niektorých látok môžeme zapísať takto: hliník meď železo 2, 7 g/cm 3 = 2700 kg/m 3 8, 9 g/cm 3 = 8900 kg/m 3 7, 8 g/cm 3 = 7800 kg/m 3
Ako vypočítame hustotu látky?
Príklad: Zlatý náramok s objemom 1, 2 cm 3 má hmotnosť 23, 16 g. Vypočítajte hustotu zlata v jednotkách: g/cm 3 Výpočet:
Otázky: • Ako označujem fyzikálnu veličinu – hustota látky? • Aké sú jednotky hustoty látky? • Ako vypočítame hustotu látky?
Použitá literatúra: • Janovič, J. a kol. : Fyzika pre 6. ročník ZŠ. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80 -08 -03455 -6 • Rástocká, E. : Fyzikálny zošit pre 6. ročník ZŠ. Bratislava: MAPA Slovakia, 2001. ISBN 80 -8067 -051 -X